Naše telo je ako chemická továreň, ktorá na zdravé fungovanie potrebuje optimálny príjem živín, vitamínov, minerálov a stopových prvkov. Niektorí ľudia sa stále domnievajú, že pokiaľ majú vyvážený a pestrý jedálniček, majú zaistený dostatočný príjem všetkých dôležitých živín a nepotrebujú užívať doplnky stravy. Pravda je ale taká, že doplnky stravy sú v dnešnej dobe takmer nevyhnutnosťou a stávajú sa súčasťou zdravého životného štýlu. Ideálne by samozrejme bolo zhodnotiť diétny režim a životný štýl každého individuálne a navrhnúť tak personalizovanú suplementáciu. Pokiaľ však chceme dávať všeobecné odporúčania, musíme vychádzať z najčastejších nutričných deficiencií v našich lokálnych podmienkach. Ktoré nutrienty teda v modernej českej strave najviac chýbajú a nemali by sme ich v preventívnom užívaní zabúdať sa dozviete sa v tomto článku.
Čo sa v článku dozviete?:
- Živinný stav pôdy sa odráža v nutričnej hodnote potravín
- Vhodne zostavený doplnok pokryje zásadné nedostatky v strave
- Nedostatok kvalitných rýb v našej strave
- Dôležité je sledovať vyvážený pomer medzi omega-3 a omega-6
- Ktoré suplementy patria medzi tie základné a vhodné takmer pre každého?
Pestrá a rozmanitá strava je dnes klišé a v kontexte moderného života nám bohužiaľ na pokrytie nutričných nedostatkov nestačí. Väčšina ľudí v dnešnej dobe trpí modernou formou hyperkalorickej podvýživy. Inými slovami, žijeme v hojnosti jedla, ktoré nám dodáva nadbytok kalórií, ale v strave chýbajú základné mikroživiny (vitamíny, minerály, stopové prvky) kľúčové pre správne fungovanie organizmu a udržanie zdravia.
Živinný stav pôdy sa odráža v nutričnej hodnote potravín
Výživová hodnota základných potravín bola negatívne ovplyvnená intenzívnym hospodárením a následne spracovateľským potravinárskym priemyslom. Podiel úrodnej pôdy a jej kvalita stále klesá, zatiaľ čo množstvo ľudí závislých od zdrojov, ktoré generuje, naopak rastie. Na pôdu sú tak kladené čoraz vyššie nároky. Nadužívanie agrochemikálií a s tým spojené intenzifikačné metódy túto nerovnováhu len ďalej prehlbujú. Nemôžeme sa teda čudovať, že výživová hodnota kultúrnych plodín má klesajúcu tendenciu. Koncentrácia niektorých minerálov v pôde sa zvyšuje (napríklad draslík), zatiaľ čo iných minerálov (ako selén alebo mangán) je nedostatok. Problematická je tiež dostupnosť živín (konkrétne napr. dusíka a selénu) v dôsledku narušovania pH pôdy. Príliš kyslá pôda okrem iného spôsobuje znižovanie počtu baktérií, ktoré sú pre zdravú pôdu kľúčové. Zníženie tejto pôdnej biodiverzity vedie v konečnom dôsledku k zníženej dostupnosti živín aj pre nás. A konečnú skazu zariadi následné pozberové ošetrenie plodín a potravinársko-spracovateľské postupy, ktoré vedú k ďalšiemu znižovaniu výživovej hodnoty potravín.
Vhodně sestavený doplněk pokryje zásadní nedostatky ve stravě
Preto bol vytvorený F20 multivitamín, ktorého cieľom je pokryť najčastejšie deficitné živiny našej spoločnosti, ktoré v optimálnych dávkach chýbajú takmer každému. F20 multivitamín je určený pre všetkých, ktorí si sami nedokážu z jedálnička vyhodnotiť možné deficitné látky, nemôžu či nechcú riešiť personalizovanú suplementáciu s kvalifikovaným špecialistom, ale radi by vylepšili svoj nutričný status.
F20 je vhodný na dlhodobé (celoročné) užívanie. Obsahuje 4 základné vitamíny rozpustné v tukoch A, D, E a K2, aktívne formy B-komplexu zaručujúce vyššiu biologickú dostupnosť oproti formám neaktivovaným, vitamín C a ďalej naše najviac deficitné prvky zinok, selén, jód, meď, mangán a chróm. Unikátne je nielen zloženie, ale aj pomery jednotlivých látok. Tie sú navrhnuté tak, aby si jednotlivé zložky nekonkurovali, ale naopak svoj nutričný potenciál podporovali.
Pre väčšinu ľudí s priemerne dobrými stravovacími návykmi bude vhodné užívať 2 kapsule F20 za deň, rozdelené rovnomerne do celého dňa. Ideálne teda 1 kapsulu dopoludnia a 1 kapsulu večer, a to s jedlom obsahujúcim aspoň malé množstvo tuku.
Nedostatok kvalitných rýb v našej strave
Medzi ďalšie najviac deficitné nutrienty našej spoločnosti patria omega-3 mastné kyseliny, najmä EPA (kyselina eikosapentaenová) a DHA (kyselina dokosahexaenová). Tieto semiesenciálne živiny sú pre naše zdravie kľúčové a potrebuje ich každý, od narodenia až po starobu. Ich príjem je dôležitým faktorom v prevencii mnohých civilizačných ochorení, podieľajú sa na udržaní normálnej činnosti mozgu a zraku, regulujú zápalové procesy v organizme a prispievajú k udržaniu zdravého kardiovaskulárneho systému.
Hoci si tieto mastné kyseliny dokáže náš organizmus syntetizovať z esenciálnej ALA (kyselina alfa-linolénová), nachádzajúcej sa napríklad vo vlašských orechoch, ľanovom oleji či konopnom semienku, nie je táto konverzia vzhľadom na dnešný životný štýl dostačujúca.
Vhodné je preto do stravy zaradiť potraviny s vysokým obsahom EPA a DHA, čo sú predovšetkým ryby žijúce v studených vodách, ako je losos, tuniak, makrela, či sardinky.
V Českej republike je bohužiaľ konzumácia rýb dlhodobo nízka. Priemerná ročná spotreba je v Česku len okolo 5,5 kg na osobu, čo zodpovedá príjmu zhruba 0.6 mg omega-3 mastných kyselín denne. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín EFSA (European Food Safety Authority) pritom odporúča príjem 250 mg EPA a DHA ako dennú dávku pre podporu zdravia srdca a ciev a tým obmedzenie kardiovaskulárnych ochorení.
Důležité je hlídat si vyvážený poměr mezi omega 3 a omega 6
Strava väčšiny ľudí je navyše založená prevažne na omega-6 mastných kyselinách. Tie sa hojne nachádzajú v rastlinných olejoch, margarínoch, orechoch a prakticky vo všetkých priemyselne spracovaných potravinách. Ich nadbytok prispieva v organizme k vzniku zápalových procesov, ktoré môžu viesť k celému radu civilizačných ochorení. Ak chceme tomuto stavu predísť, mali by sme zaistiť optimálny pomer omega-6 k omega-3, ktorý je ideálne 1:1 až maximálne 4:1. Realita je bohužiaľ pre väčšinu ľudí iná a pomer sa môže nezriedka pohybovať až 20:1.
Aby sme zvýšili príjem omega-3 mastných kyselín, je všeobecne odporúčané prijímať 2-3 porcie rýb týždenne. Pokiaľ pravidelne niekoľkokrát do týždňa nejeme ryby z chladných vôd, alebo máme v strave nadbytok omega-6 mastných kyselín, potom je viac než vhodné suplementovať EPA a DHA vo forme kvalitného doplnku.
Ktoré suplementy patria medzi tie základné a vhodné takmer pre každého?
Z vyššie popísanej problematiky týkajúcej sa deficitných živín možno teda ako suplementačný základ takmer pre každého odporučiť preventívne užívanie F20 multivitamínu a Omega 3.
V zimnom období potom bude pre väčšinu ľudí prospešné navýšiť suplementáciu vitamínu D spolu s vitamínom K2.
V lete si väčšina z nás dopraje slnenie, čím si možno aspoň čiastočne doplniť zásoby vitamínu D. Na druhú stranu ale opaľovanie a UV žiarenie môže zapríčiniť vyšší oxidatívny stres, ktorý prispieva k rýchlejšiemu starnutiu pleti, spôsobuje vrásky, stratu pružnosti pokožky a tmavé pigmentové škvrny . Ako prevenciu proti týmto neduhom môžeme do stravy zaradiť vyššie množstvo potravín bohatých na betakarotén, vitamín C, alebo náš produkt ProLife s obsahom vitamínu E a vzácneho karotenoidného farbiva Astaxantínu.
Každý, kto prechádza náročným obdobím, pravidelne športuje alebo je dlhodobo vystavený stresu, by mal navyše uvažovať o dopĺňaní horčíka. Ten je nadmerne vyčerpávaný práve v prípade zvýšenej fyzickej či psychickej záťaže, rovnako ako stravou s vysokým obsahom sacharidov a priemyselne spracovaných potravín.