Vitamín D je pre nás životne dôležitý. V našom tele je súčasťou veľkého množstva biochemických procesov, ovplyvňuje zdravie kostí, svalov a zubov, je ochrancom našej imunity. V letnom období si ho naše telo dokáže vytvoriť dostatočné množstvo vďaka slnečnému žiareniu, ale v zimnom období môžeme pociťovať jeho deficit viac ako inokedy. Čo je teda vitamín D a aké sú jeho účinky?
Co se v článku dozvíte:
- Aká forma vitamínu D je najúčinnejšia?
- Aké sú základné funkcie vitamínu D?
- Pôsobenie na bunkovej úrovni
- Nedostatkom vitamínu D trpí veľká časť populácie, čo môže spôsobiť?
Aká forma vitamínu D je najúčinnejšia?
Zo slnka prijímame vitamín D3 (cholekalciferol), ktorý vzniká pod kožou z cholesterolu pôsobením ultrafialového žiarenia. Môže byť ale tiež privádzaný potravou, pretože ho obsahujú niektoré ryby (veľmi však záleží v akých podmienkach ryba žije).
Rastlinného pôvodu je potom vitamín D2 (ergokalciferol). Vyskytuje sa však iba v obmedzenom množstve potravín, ako sú napríklad huby. Živočíšna aj rastlinná forma vitamínu D musí prejsť najprv tráviacim traktom, kde sa znehodnotí až 50%.
Forma D3 po stránke biologickej aktivity je 3x – 10x účinnejšia ako forma D2, pretože jej metabolit zotrváva v sére dlhšie a pomalšie podlieha degradácii. Preto je táto forma pre človeka najvýznamnejšia. Pokiaľ sa rozhodujeme pre suplementáciu, potom určite siahnuť po forme D3 a v kombinácii s K2. Tieto dva nutrienty pracujú spoločne.
Obe formy, D2 aj D3, sú neaktívnymi prohormónmi a musia byť organizmom premenené najprv v pečeni, následne v obličkách na formu aktívne. Konečnou látkou je potom steroidný hormón kalcitriol, ktorý zastáva množstvo významných funkcií v našom tele. Opäť je tu pre telo výhodnejšia forma D3, pretože nie je pre telo tak náročná na prestavenie na aktívnu formu.
Aké sú základné funkcie vitamínu D
To, že je vitamín D zásadný pre zdravie zubov a kostí, je všeobecne známe. Na prevenciu a liečbu je dôležitý vápnik a na jeho správne vstrebanie je dôležité mať dostatok vitamínu D. Vitamín D (presnejšie jeho aktívne metabolity) zvyšuje vstrebávanie vápnika a fosforu z čreva. Vďaka tomuto mechanizmu je možné predchádzať detskej krivici (ochorenie detí spôsobené nedostatkom vitamínu D), u dospelých potom osteomaláciu (demineralizáciu kostí v dôsledku nedostatku vitamínu D) a rednutie kostí.
Okrem kostí ovplyvňuje aj normálnu funkciu svalového tkaniva, pretože pôsobí na receptory svalových buniek. Preto je znížená hladina vitamínu D rizikovým faktorom pre seniorskú populáciu. Pokles svalovej sily (prevažne antigravitačných svalov dolných končatín, ktoré majú význam pre udržovanie rovnováhy a stability) jednak môže zapríčiniť ľahší pád a zlá mineralizácia kostí fraktúru.
Pôsobenie na bunkovej úrovni
Vo väčšine našich tkanív a buniek sa nachádza receptor pre vitamín D, čo poukazuje na jeho význam (dokonca si niektoré dokážu zmeniť jeho neaktívnu formu na „supervýkonný“ aktívny kalciferol). Všetky bunky majú pôvod v základnej materskej bunke, ktorá je následne premenená na jednotlivé typy buniek podľa potreby tela. Vitamín D priamo alebo nepriamo ovplyvňuje reguláciu tejto bunkovej diferenciácie (biologický proces, pri ktorom sa bunky rozrôzňujú do jednotlivých typov) a zánik nepotrebných alebo opotrebovaných buniek. Patrí medzi nutrienty významne ovplyvňujúce správnu funkciu imunitného systému. Dlhodobý nedostatok je spojený s vyššou náchylnosťou k tzv. akútnym respiračným infekciám a chrípke. Prispieva tiež k normálnemu stavu kože a slizníc, pretože tieto typy buniek prechádzajú neustálou obmenou.
Vitamín D nás môže tiež dobre naladiť. Určite poznáme tú pozitívnu silu a energiu, ktorú máme keď vysvitne slnko. Jeden z dôvodov je práve tvoriaci sa vitamín D.
Nedostatkom vitamínu D trpí veľká časť populácie, čo môže spôsobiť?
Deficit vitamínu D je veľmi intenzívne skúmaný v súvislosti s autoimunitnými poruchami ako Crohnova choroba, reumatoidná artritída a poruchami štítnej žľazy, kde sa môže uplatňovať jeho protizápalový efekt. Prebiehajú aj výskumy a možná spojitosť s deficitom vitamínu D a prejavom niektorých nádorových ochorení, vysokým krvným tlakom, srdcovým zlyhaním, cukrovkou I. a II. typu alebo ochoreniami infekčného pôvodu ako tuberkulóza.