Dyslipidémia a zvýšený cholesterol - príčiny a možnosti riešenia

Dyslipidémia, porucha metabolizmu lipidov, je celosvetovo rozšírený zdravotný problém. Dyslipidémia úzko súvisí s rozvojom kardiovaskulárnych ochorení, ktoré sú jednou z najčastejších príčin úmrtí. Zvýšená hladina cholesterolu, najmä LDL cholesterolu, totiž môže prispievať k tvorbe aterosklerotických plátov v cievach a k infarktu alebo mozgovej príhode. V tomto článku sa bližšie pozrieme na príčiny dyslipidémie a súvislosť medzi cholesterolom a kardiovaskulárnymi ochoreniami. Zameriame sa aj na význam prevencie a na to, ktoré výživové doplnky môžu pomôcť v boji proti dyslipidémii.

Čo sa v tomto článku dozviete?

1. Čo je to cholesterol?
2. Súvislosť medzi cholesterolom a kardiovaskulárnymi ochoreniami
3. Príčiny dyslipidémie
4. Diagnostika
5. Ako riešiť zvýšenú hladinu cholesterolu?
6. Ktoré výživové doplnky by sa mali zaradiť v prípade dyslipidémie?

Čo je to cholesterol?

Cholesterol je tuková látka, ktorá sa prirodzene vyskytuje v našom tele. Je to dôležitá molekula, ktorá sa nachádza v každej našej bunke, kde tvorí súčasť bunkových membrán. Cholesterol je tiež prekurzorom syntézy steroidných hormónov - z cholesterolu sa tvoria nielen pohlavné hormóny (t. j. napríklad testosterón, estrogény a progesterón), ale aj stresový hormón kortizol. Najväčší podiel cholesterolu sa využíva pri syntéze žlčových kyselín, ktoré pomáhajú tráviť tuky. V neposlednom rade sa v koži vďaka slnečnému žiareniu tvorí vitamín D.

Väčšinu cholesterolu si telo vytvára samo, ale menšia časť (približne 20 %) sa prijíma aj stravou. Cholesterol prijímaný v potrave aj cholesterol syntetizovaný naším telom sa prenáša v lipoproteínových časticiach (komplexy lipidov a bielkovín), ktoré prenášajú tuky nerozpustné v krvnej plazme. Štyri hlavné skupiny lipoproteínov sú:

• Chylomikróny, ktoré sa tvoria v tenkom čreve a dodávajú energeticky bohaté tuky z potravy do svalov alebo ich ukladajú do tukových buniek. Chylomikróny tiež transportujú cholesterol z čriev do pečene.
• VLDL (ipoproteín s veľmi nízkou hustotou), transportuje lipidy - triglyceridy, fosfolipidy a cholesterol z pečene a dodáva ich do tukových buniek.
• LDL (lipoproteín s nízkou hustotou, bežne označovaný ako "zlý cholesterol") alebo lipoproteín s nízkou hustotou transportuje cholesterol do tkanív. Môže sa prenášať aj do stien tepien, čím prispieva k ateroskleróze a kardiovaskulárnym ochoreniam. LDL častice obsahujú apolipoproteín B100 (Apo-B100).
• HDL (lipoproteín vysokej hustoty, často označovaný ako "dobrý cholesterol") je prevažne bielkovinový lipoproteín vysokej hustoty, ktorý transportuje cholesterol z tkanív späť do pečene. Cholesterol v pečeni môže byť opätovne spracovaný a/alebo vylúčený z tela vo forme žlčových solí. Prenos cholesterolu z tkanív do pečene sa nazýva reverzný transport cholesterolu. HDL častice obsahujú apolipoproteín B (Apo-A).

Súvislosť medzi cholesterolom a kardiovaskulárnymi ochoreniami

Syntéza a využitie cholesterolu musia byť regulované, aby sa zabránilo jeho nadmernému hromadeniu a ukladaniu v tele. Osobitný význam má abnormálne ukladanie cholesterolu a LDL častíc v koronárnych tepnách. Toto ukladanie môže viesť k ateroskleróze, ktorá je hlavným faktorom prispievajúcim k ochoreniu koronárnych tepien. [1]

Treba však poznamenať, že metabolické procesy, ako je oxidácia alebo glykácia, zohrávajú dôležitú úlohu v tom, ako môžu LDL častice poškodzovať endotelové bunky tepien (a tým prispievať k rozvoju aterosklerózy). Voľné radikály spôsobujú oxidačné poškodenie častíc LDL a počas glykácie mení molekula cukru LDL svoju štruktúru a vytvára glykované častice LDL. Glykácia LDL, ktorá závisí od koncentrácie cukru v krvi, môže zohrávať priamu úlohu pri rozvoji aterosklerózy a tiež spôsobuje, že molekula LDL je náchylnejšia na oxidáciu. [2]

Zvýšené hladiny LDL neohrozujú endotelové bunky priamo, ale znamenajú, že je k dispozícii viac LDL častíc, ktoré sa môžu oxidovať (alebo inak modifikovať) a ktoré potom s väčšou pravdepodobnosťou vedú k poškodeniu ciev.

Príčiny dyslipidémie

Primárna dyslipidémia zahŕňa geneticky podmienené poruchy metabolizmu lipidov, ako je familiárna hypercholesterolémia, familiárna hypertriacylglycerolémia alebo familiárna hyperlipoproteinémia. Tieto genetické poruchy patria medzi najčastejšie dedičné ochorenia a postihujú približne 1 z 500 ľudí. [3]

Problémom pri familiárnej hypercholesterolémii je defekt receptora pre LDL cholesterol v pečeni. Za normálnych okolností dostáva pečeňová bunka LDL cholesterol, ktorý sa viaže na LDL receptor, a pečeň dostáva signál, aby prestala produkovať cholesterol. Pri familiárnej hypercholesterolémii má poškodenie LDL receptora za následok, že pečeň nedostane správu, aby prestala vyrábať cholesterol. Poškodenie LDL receptora sa bežne vyskytuje aj pri starnutí a niektorých ochoreniach (najmä diabetes mellitus). 

Hladina cholesterolu sa preto s vekom zvyšuje. Okrem toho strava s vysokým obsahom nasýtených tukov a cholesterolu znižuje počet LDL receptorov. Tým sa znižuje aj mechanizmus spätnej väzby, ktorý pečeňovej bunke hovorí, aby znížila syntézu cholesterolu. [3]

Sekundárna dyslipidémia môže byť dôsledkom iného ochorenia, ako je diabetes mellitus, porucha funkcie pečene, žlčových ciest, obličiek alebo štítnej žľazy. Z tohto dôvodu sa odporúča, aby sa pacientom s dyslipidémiou vyšetrila aj funkcia štítnej žľazy. [4] Viac ako 90 % pacientov s hypotyreózou má dyslipidémiu, ale len približne 4 % ľudí s dyslipidémiou má hypotyreózu. [5]

Dyslipidémia môže vzniknúť aj v dôsledku faktorov životného štýlu, ako je nadmerná konzumácia alkoholu, obezita, ale aj infekčné ochorenia. V prípade bakteriálnej alebo vírusovej infekcie sa zvyčajne zvyšuje koncentrácia triglyceridov. Preto krátko po infekčnom ochorení nie je vhodné vyšetrenie lipidového profilu. Lipidogram sa odporúča vykonať približne 3 týždne po ľahšom ochorení a približne 3 mesiace po ťažšom ochorení. [6]

Diagnostika

Dyslipidémia sa často zistí pri preventívnej prehliadke na základe výsledkov krvných testov, keď sa pacientovi stanoví lipidogram. U pacientov, ktorí majú v rodinnej anamnéze dedičné poruchy metabolizmu lipidov, a u pacientov s vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení sa odporúča pravidelne sledovať lipidový profil. Základným vyšetrením je stanovenie celkového, LDL a HDL cholesterolu a triglyceridov.

Pri dyslipidémii by sa mali vyšetriť aj ďalšie hodnoty. Jedným z týchto markerov je napríklad stanovenie apolipoproteínu B. Apolipoproteíny sú bielkovinové zložky lipoproteínov a Apo-B je marker počtu všetkých aterogénnych lipoproteínových častíc v cirkulácii. Mnohé štúdie v nedávnej minulosti ukázali, že zvýšené hladiny Apo-B sú lepším prediktorom rizika kardiovaskulárnych ochorení ako tradičné markery uvedené vyššie.  [7] Mnohé odborné skupiny preto odporúčajú stanovenie Apo-B na posúdenie KV rizika. [11]

Ďalším užitočným markerom je C-reaktívny proteín (CRP) produkovaný pečeňou, ktorý sa používa na posúdenie úrovne zápalu alebo infekčného ochorenia. Rozvoj aterosklerózy je spojený so zápalom v stenách ciev, takže hladina hs-CRP môže byť ukazovateľom rizika vzniku KVO. Ukázalo sa, že CRP koreluje s rozsahom aterosklerózy a zvýšené hladiny triglyceridov a BMI sú úzko spojené s vysokými hladinami CRP u pacientov s dyslipidémiou. [8]

Ako riešiť zvýšenú hladinu cholesterolu?

Nefarmakologické opatrenia, t.j. opatrenia bez použitia liekov, sú základom liečby dyslipidémie. Patrí k nim najmä pravidelná fyzická aktivita, optimalizácia telesnej hmotnosti (BMI 20-25 kg/m2, obvod pása < 94 cm u mužov a < 80 cm u žien), vylúčenie fajčenia, obmedzenie konzumácie alkoholu a prevencia alebo kompenzácia stresu. Kľúčovým faktorom pri liečbe dyslipidémie je samozrejme aj úprava stravovania s dôrazom na stredomorský typ stravy.

Ktoré výživové doplnky by sa mali zaradiť v prípade dyslipidémie?

Existuje niekoľko stratégií, ktoré možno odporučiť ako podporné prostriedky pri liečbe dyslipidémie. V prípade zanedbania základných nutričných faktorov však nemusí byť prekvapujúce, že sa nepodarí udržať zdravé hladiny lipidov v krvi. Preto sme z nášho portfólia vybrali nasledujúce kľúčové výživové doplnky, na ktoré sa v prípade dyslipidémie zameriavame.

Omega-3 mastné kyseliny 

Zvýšený príjem omega-3 mastných kyselín pôsobí protizápalovo a pomáha udržiavať zdravú rovnováhu medzi omega-3 a omega-6 mastnými kyselinami. Nerovnováha medzi omega-3 a omega-6 mastnými kyselinami sa spája s rôznymi zápalovými ochoreniami vrátane kardiovaskulárnych ochorení. Omega-3 mastné kyseliny majú priaznivý vplyv aj na metabolizmus lipidov a cholesterolu. Zabezpečenie dostatočného množstva omega-3 mastných kyselín sa preto spája so zníženým rizikom kardiovaskulárnych ochorení.

Index omega-3 je užitočným meradlom množstva omega-3 mastných kyselín v tele a používa sa ako nezávislý rizikový faktor kardiovaskulárnych ochorení a je cenným nástrojom na hodnotenie zdravotného stavu. V spoločnosti Trime ponúkame domáce samovyšetrenie, ktoré sa vykonáva jednoduchou metódou suchej kvapky krvi z prsta; v pohodlí domova.

Magnézium

Horčík je jedným z často chýbajúcich minerálov v ľudskom tele. Tento prvok je v tele nevyhnutný pre všetky reakcie, ktoré vytvárajú energiu, a jeho nedostatok sa tak prejavuje napríklad únavou. Horčík sa v nadmernej miere vyčerpáva aj v obdobiach zvýšenej záťaže (psychickej aj fyzickej). Horčík však reguluje aj enzým HMG-CoA reduktázu, ktorý ovplyvňuje metabolizmus cholesterolu (rovnaký enzým, na ktorý sa zameriavajú statíny). Nedostatok horčíka tak môže prispievať k zvýšenému cholesterolu a negatívne ovplyvňovať tvorbu aterosklerotických plátov. 

Vitamín E 

Vitamín E je dôležitý antioxidant, zlepšuje citlivosť buniek na inzulín, znižuje oxidačné poškodenie LDL častíc a nadmernú agregáciu krvných doštičiek. Vitamín E je názov pre skupinu 8 foriem zlúčenín - 4 tokoferoly (alfa, beta, gama a delta) a 4 tokotrienoly (alfa, beta, gama a delta). Plnospektrálny vitamín E a tokotrienoly obsiahnuté v ProLife majú oproti samotnému alfa tokoferolu množstvo zdravotných výhod. Tokotrienoly blokujú enzým HMG-CoA reduktázu, čím potláčajú tvorbu cholesterolu v tele a pomáhajú znižovať hladinu cholesterolu. [9]

 

Vitamín D

Podľa štúdií sa nedostatok vitamínu D spája nielen s vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení, ale aj s ďalšími rizikovými faktormi, ako sú dyslipidémia, hypertenzia a cukrovka. [10] Každá bunka v tele má receptor pre vitamín D, čo svedčí o jeho dôležitosti. 

Pred úpravou dávky je vhodné nechať si laboratórne zmerať hladinu vitamínu D a na základe výsledkov potom prispôsobiť suplementáciu. Môžete použiť našu domácu súpravu na testovanie hladiny vitamínu D. V pohodlí domova a bez toho, aby ste museli ísť do testovacieho centra, môžete zistiť, či máte dostatok tohto kľúčového vitamínu.

Zdroje:

[1] Cholesterol: Synthesis, Metabolism, and Regulation, The Medical Biochemistry Page

(https://themedicalbiochemistrypage.org/cholesterol-synthesis-metabolism-and-regulation/)

[2] Fournet M, Bonté F, Desmoulière A. Glycation Damage: A Possible Hub for Major Pathophysiological Disorders and Aging. Aging Dis. 2018 Oct 1;9(5):880-900. doi: 10.14336/AD.2017.1121. PMID: 30271665; PMCID: PMC6147582.

[3] Pizzorno Joseph E., Murray Michael T., Textbook of Natural Medicine, 2 Volume Set. Fifth Edition, Elsevier. 2021

[4] Rizos CV, Elisaf MS, Liberopoulos EN. Effects of thyroid dysfunction on lipid profile. Open Cardiovasc Med J. 2011;5:76-84. doi: 10.2174/1874192401105010076. Epub 2011 Feb 24. PMID: 21660244; PMCID: PMC3109527.

[5] Šatný M., Vrablík, M. Sekundární dyslipidemie – přehled pro praktické lékaře. (https://www.medicinapropraxi.cz/pdfs/med/2019/05/11.pdf)

[6] Soška V., Sekundární dyslipidemie a jejich léčba. (https://www.casopisvnitrnilekarstvi.cz/pdfs/vnl/2007/04/14.pdf)

[7] Feingold KR. Introduction to Lipids and Lipoproteins. [Updated 2021 Jan 19]. In: Feingold KR, Anawalt B, Blackman MR, et al., editors. Endotext [Internet]. South Dartmouth (MA): MDText.com, Inc.; 2000-. Available from: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK305896/

[8] Swastini DA, Wiryanthini IAD, Ariastuti NLP, Muliantara A. Atherosclerosis Prediction with High Sensitivity C-Reactive Protein (hs-CRP) and Related Risk Factor in Patient with Dyslipidemia. Open Access Maced J Med Sci. 2019 Nov 14;7(22):3887-3890. doi: 10.3889/oamjms.2019.526. PMID: 32127998; PMCID: PMC7048367.

[9] Baliarsingh S, Beg ZH, Ahmad J. The therapeutic impacts of tocotrienols in type 2 diabetic patients with hyperlipidemia. Atherosclerosis. 2005 Oct;182(2):367-74. doi: 10.1016/j.atherosclerosis.2005.02.020. Epub 2005 Apr 20. PMID: 16159610.

[10] Kim MR, Jeong SJ. Relationship between Vitamin D Level and Lipid Profile in Non-Obese Children. Metabolites. 2019 Jun 30;9(7):125. doi: 10.3390/metabo9070125. PMID: 31262034; PMCID: PMC6680594.

[11] Contois JH, McConnell JP, Sethi AA, Csako G, Devaraj S, Hoefner DM, Warnick GR; AACC Lipoproteins and Vascular Diseases Division Working Group on Best Practices. Apolipoprotein B and cardiovascular disease risk: position statement from the AACC Lipoproteins and Vascular Diseases Division Working Group on Best Practices. Clin Chem. 2009 Mar;55(3):407-19. doi: 10.1373/clinchem.2008.118356. Epub 2009 Jan 23. PMID: 19168552.