Dnešným hosťom nášho podcastu je Katarína Hryvňáková. A na rozdiel odo mňa je skutočnou expertkou na chémiu. Čo by samo o sebe nebolo ničím výnimočným, ale zaujímavé na tom je, že ty sa ako chemická inžinierka profesionálne venuješ práve zdraviu a zdravému životnému štýlu. Skús, skús nám niečo povedať o sebe, o svojom profesionálnom živote. Viem, že si po štúdiách skončila v laboratóriu, kde si kontrolovala kvalitu pôdy, vody, potravín a hlavne krmív, však? A vyštudovala si odbor textil, textílie, vlákna.
No áno, v podstate áno. Nazvime to polyméry, keďže som chemik, takže chémia je v tom a polyméry sú všade okolo nás. Takže áno, po štúdiu na Chemicko-technologickej fakulte v Bratislave som sa dostala do laboratória. Inak, vždy som túžila byť v laboratóriu a venovať sa vede a výskumu. Tak som začala... s výskumom – dnes už toto moje pracovisko neexistuje, ale bolo to skvelé a venovala som sa práve textíliám, farbivám, rôznym úpravám textílií, samozrejme chemickým úpravám textílií. A po určitej dobe som prešla na kontrolu krmív pre zvieratá, kde som kontrolovala zloženie týchto krmív a ich nezávadnosť a bezpečnosť. A čo bolo na tom veľmi zaujímavé, čo bolo pre mňa akousi „Michelinkou“, bolo to, že tam boli presné krmné dávky, presne vypočítané vitamíny, výživovo vyvážené, bolo to nastavené úplne presne na... napríklad keby sme vzali psíka, pre malého psíka, pre mačičku, pre rôzne zvieratká. A bolo to tak úžasne spracované a vypočítané tak skvele, keď to tak vezmem, že vlastne človek nemá tak presne vypočítanú stravu, ako bola vypočítaná strava pre našich miláčikov, alebo veľkosť zvierat a podobne. No a potom, keď som si myslela, že už je čas, približne po desiatich rokoch, som prešla do Výskumného ústavu pôdnych vied a venovala som sa vlastne pôde a vode. Mala som na starosti hygienu potravín, ale z hľadiska pôdy, z hľadiska laboratória, keďže som viedla laboratórium a mali sme v tom rôzne výskumné úlohy. Boli rôzne, z hľadiska rôznych hodnôt tej pôdy. Alebo samotnú pôdu, vieš, môžeme posudzovať z takých, aby som bola presná, možno až troch hľadísk. Prvým je výživová hodnota tej pôdy, teda vlastne to, koľko má živín. Druhou vecou je hygiena pôdy, do akej miery sa v nej nachádzajú kontaminanty, ktoré sa k nám môžu dostať odkiaľkoľvek. A tretia je vlastne pôdny mikrobióm. Slovo mikrobióm často skloňujeme v súvislosti s črevným mikrobiómom, pokožkou – teda mikrobiómom na pokožke, no ale aj tá pôda má svoj mikrobióm. A po tejto určitej etape som sa po štrnástich rokoch opäť vrátila k vínu, takže som si to išla vyskúšať, pracovala som v laboratóriu zameranom na víno, kde som sa zoznámila s biodynamickými vínami, autentickými vínami.
A to ťa asi bavilo viac.
No a je to vlastne krásne, že sa tak dozvieš naozaj veľa o živote, ktorý sa týka každého z nás. A popri tom sú tam samozrejme aj kozmetika, textil, hygienické potreby vo všeobecnosti. Asi tak.
Kvalita pôdy a vôbec tá chemizácia, alebo povedzme naša intoxikácia tou chémiou, to je téma, ktorá nás zaujíma, samozrejme, pretože sme bližšie skôr k tým potravinám, výživovým doplnkom. Ale práve to všetko je prepojené a my tu často hovoríme o téme kolobehu látok v prírode. A práve sa mi páči tvoja odbornosť, že sa na to dokážeš pozerať kritickým okom ako prísna chemická expertka a zároveň si sa vlastne zakotvila v tej netoxickej kozmetike a v čistom víne a tak ďalej, takže je to jednoducho fascinujúce a myslím si, že vzácne, a preto je pre nás naozaj cťou, že nám tu o tom niečo povieš. A možno, aby z toho diváci niečo mali, dnes sa nebudeme úplne venovať chémii tak, ako to vždy robíme – to baví mňa –, ale aby z toho mali niečo diváci a aby sme nezabudli na dôležité veci, tak by som to rozdelil do niektorých základných oblastí a aby sme tak rýchlo preleteli každú z nich, nech si z toho ľudia niečo odnesú. A ja ti k tomu potom napríklad poskytnem nejakú spätnú väzbu odo mňa alebo od klientov, o ktorých viem, čo ich trápi. Tak poďme pokojne konkrétne. Keď to rozdelíme do týchto kategórií, tak možno starostlivosť o domácnosť. Vedela by si tam povedať, kde ľudia najčastejšie robia chyby? A k tomu mám hneď niekoľko postrehov, pretože aj ja som v tom dlhé roky robil chyby. Zaujímal som sa o výživu a vlastne až vďaka tebe alebo vďaka Pavle a vlastne vašej skupine Svet non-toxic, a teraz ste vlastne vydali knihu, ktorá sa stala bestsellerom, Svet non-toxic – Menej je viac, že, podtitul. Veľmi pekná kniha, odporúčam ju divákom a poslucháčom, ak sa zaujímajú o túto problematiku, je to práve taký základ a úvodný pohľad, aby sme o tom mohli lepšie premýšľať. A mňa to, samozrejme, zaujímalo. Nemal som doma úplne toxické veci, ale mal som ich, a teraz sa mi môžeš pokojne vysmiať, že som mal taký ten „greenwashing“, takú tú ekokozmetiku a ekodrogériu, ale potom, keď sa na to pozrie odborník ako ty, tak to s ľútosťou prejde rukou a povie: „No tak poďme to teraz urobiť naozaj netoxicky.“
Aké škodlivé látky obsahujú bežné čistiace prostriedky a aký vplyv majú ich zvyšky na riad?
No áno, máš pravdu. Ale v podstate som vďačná za každého, kto sa už začína vôbec zaoberať ekologickými čistiacimi prostriedkami na domácnosť či ekologickým praním. A aj keď ide o greenwashing, prvá myšlienka je, že ten človek chce niečo zmeniť, takže od toho je už len krôčik k čistej domácnosti. Zdá sa to tak, ale je to... že to nie je nič a riešime tu stravu. Vlastne sme v tej domácnosti a náš domov by mal byť bezpečný. Domácnosť, to je strašne zložitá téma, pretože o ten domov sa staráme, utekáme tam, keď sa cítime dobre alebo zle, pozývame si tam priateľov, trávime tam čas s radosťou, aby to bolo naše bezpečie, náš... neviem, základ. A je nesmierne dôležité, aby sme to mali v takom pohodlí, aby sme si nekazili naše prostredie. A čo je taký základ? Napríklad si uvedomiť, v čom perieme, čím čistíme. Či naozaj potrebujeme mať voňavý domov? A ak ho potrebujeme mať voňavý, tak čím ho prevoníme. A tak, ako znie podtitul knihy „Menej je viac“, v domácnosti to platí na sto percent. Je to sto percent, ale ak použijeme matematiku, asi by si ma za to trochu chytil za vlasy, tak tisíc percent. To bolo... tisíc percent neexistuje, ale v podstate je to veľmi dôležité. Vieš, môžeš mať kvalitné potraviny, z ktorých si pripravíš kvalitné jedlo, ale ak ich umývam v nejakom prostriedku, ktorý zanecháva zvyšky na mojom riade, na mojich tanieroch, v mojom riade, tak tým znehodnocujeme aj tie potraviny.
A zbytočne, vlastne zbytočne. Áno, často o tom hovoríme, že nejde len o najčistejší výživový doplnok a o vlastne dokonalú stravu, ale skôr je to súhrn mnohých faktorov. A keď niektorý z nich výrazne zanedbáš, no tak samozrejme potom to... potom sa to môže celé zrútiť. Ale vlastne ideálne postupy, aby to všetko bolo aspoň v základe v rovnováhe. Preto práve zdieľam svoj príbeh, že som si myslel, že domácnosť, drogériu či aj kozmetiku mám vlastne vyriešené. A potom vlastne až vy, vaša skupina, tá kniha ma vyviedla z omylu, že tam sú ešte veľké rezervy. Ale človek už nad tým tak nejako premýšľa. Ale o to mi ide, že vlastne ľudia... alebo otázka znie: sme naozaj tou najviac zaťaženou chemickou generáciou? Je to tak, alebo to bolo v histórii horšie, alebo si myslíš, že teraz, kvôli tomu, ako sa tá chémia nadužíva, tomu naozaj musíme venovať väčšiu pozornosť, že už nestačí nad tým len tak mávnuť rukou, vieš?
Presne tak, presne tak, ako si povedal, nadužívajú sa. Sme generácia, ktorá si zvykla na okamžité a rýchle riešenia, hodíme tabletku a zrazu máme, neviem, zdravého človeka v úvodzovkách. A to sme... hovorím o tom, že chémia je dobrý sluha, ale zlý pán. Všetkoho veľa škodí. Chémia nám môže skvele pomôcť, môžeme byť mladí, krásni, žiariví, čistí – to všetko je aj chémia –, ale jej nadmerným používaním si môžeme spôsobiť aj veľké problémy. A my sme tú chémiu nadmerne používali v poľnohospodárstve, neviem, v domácnosti, v textilnom priemysle, vlastne sme ju nadmerne používali všade. Vôbec sme znečistili aj životné prostredie. Takže ovzdušie, voda, pôda, prach... Neviem, uzavreli sme sa do budov, ktoré sú samozrejme upravené chemickými látkami, farbené, máme tu rôzne retardéry horenia a množstvo, množstvo chemických látok, ktoré sme naozaj nadužívali.
A práve ten výsledný kokteil je potom rozhodujúci. Takže viac-menej súčasná generácia, ktorá v tom vlastne vyrastá už od narodenia a stane sa to akousi normou – používanie chemických drogérií, kozmetiky, potravín, kontaminácia pôdy a v podstate, ako si povedala, aj toho životného prostredia, kde trávime najviac času, či už v práci, v kancelárii alebo aj doma – tak vlastne z toho potom vznikne ten kokteil. Ten chemický kokteil, ktorý sa už prejaví na našom zdraví.
Určite áno.
To je, to je viac-menej vedecky a seriózne potvrdené, nemusíme o tom nijako diskutovať. Ide len o to, koľko toho daný jedinec vydrží a ako, aké veľké má šťastie, že napríklad... že sa mu darí do vysokého veku aj s tým... aj s tým kokteilom chemických látok.
Čo spôsobuje periorálnu dermatitídu u detí a aký je jej vzťah k chemikáliám v domácnosti?
Záleží na tom. Napríklad si nepamätám, že by mamičky mojej generácie poznali pojem periorálna dermatitída. Nebolo toľko detí s ekzémom. Proste nebolo... neboli sme... určite sme robili aj my chyby, ale nebolo ich až toľko.
Myslíš si, že to je priamy dôsledok? Priamy kontakt s tými chemikáliami, napríklad v textíliách a v tých prípravkoch, alebo zase ten kokteil: pôda, mikrobióm, prílišná – ako hypotéza starých priateľov – hygiena a vlastne potom tá chémia je už akoby ten faktor, ktorý to tam spustí ako ten mediátor, vieš? Že vlastne oni mohli mať tú chémiu už dosť výrazne – vieme, že kontaminácia tej pôdy bola závažná –, ale tie ostatné faktory boli možno v väčšej rovnováhe, povedzme, a oni dokázali vlastne tolerovať aj tú chemickú záťaž. A mňa často práve tí laici alebo tí ľudia to odmietajú s tým, že: „No tak, keby som mal riešiť všetko do detailov, tak by som zošalel. A moja babička vyrastala...“ a teraz sa akoby odvolávajú na takmer pravek, ale vlastne si neuvedomujú, že tá doba sa naozaj nesmierne dynamicky vyvíja a že dnes už stačí oveľa menej na to, aby sa tie problémy vyskytli. A my to obaja vieme, v praxi to riešime. A ty si odborník, v podstate sa už vyše tridsať rokov profesionálne venuješ zdravej kozmetike, viem, že organizuješ workshopy na výrobu mydiel a si vlastne špecialista na výrobu netoxických mydiel, šampónov a podobne najvyššej kategórie. Rozoberali sme to spolu, anti-aging, veľmi sa mi to páči, takže diváci si určite môžu pozrieť tvoju prácu. Spomeniem možno značku, len Alchymist...
Názov spoločnosti je Alchymix Laboratory, značka je Alchymistky.
Alchymistky, takže tam sa určite môžu diváci, ktorých to zaujíma, pozrieť napríklad na to, ako má vyzerať kvalitné mydlo, čisté mydlo a tak ďalej. V tej knihe nájdu veľa základných informácií, na ktoré môžeme odkazovať. A teraz, keď sa budeme venovať týmto bodom v starostlivosti o domácnosť, čím by si začala? Napríklad mi teraz Pavlínka z vašej strany poradila a trochu ma pokarhala, že som používal nejaký ekologický prostriedok na podlahu a ja som si hovoril: „No dobre, som od toho meter osemdesiat osem ďaleko, to mi nehrozí.“ A potom vlastne povedala: „Áno, ale máš psa a ten občas niečo zozbiera zo zeme a tak ďalej.“ A ja som si povedal: „No jasné, sakra, vlastne to už je priamy kontakt.“ A potom môžeme rozoberať prostriedky na umývanie riadu, áno, a určite skús napríklad povedať tým, ktorí to počujú prvýkrát, čím by si začala ty. Takže asi riadom...
Určite tým, čím umývame, umývame riad. Takže povrchovo aktívne látky, budem trochu... povrchovo aktívne látky určite poznajú všetci, povrchovo aktívne látky. Netreba sa tohto slovíčka báť, alebo aj obyčajné mydlo je povrchovo aktívna látka, takže povrchovo aktívna látka neznamená, že je všetko zlé a škodlivé. Sú to látky, ktoré znižujú povrchové napätie vody, aby sme mohli odstrániť nečistoty. Povrchovo aktívna látka nie je ani dobrá, ani zlá, je to látka, ktorá niečo robí na základe svojej chemickej podstaty. A správa sa tak, ako vlastne chceme, lenže ak tieto prostriedky nadužívame a používame silné a agresívne látky, zostávajú nám na riade, zostávajú nám na rukách, čo znamená priamy kontakt a vlastne v celom našom mikropriestore. Možno naozaj nie je ani zlý, ani dobrý, ale ak si ponecháme povrchovo aktívnu látku na pokožke, nebude len tak nečinne sedieť – bude znižovať povrchové napätie, bude buď dráždiť pokožku, alebo je to jej funkcia, a v podstate za to nemôže, my jej to dovolíme. A že to nie je priamy kontakt? Je to priamy kontakt. A pozor na bežnú, bežnú starostlivosť o telo alebo udržiavanie čistoty v domácnostiach. Koľko ľudí umýva riad, čistí toalety, umývadlá, sporák, rúru, podlahu... koľko, koľko? Tam dochádza k obrovskému stretu. Mám štúdie, ktoré hovoria, že to sú často... ak máme rôzne čistiace firmy, ktoré sa starajú o čistotu, upratovacie firmy, tak tam je veľký nápor u tých... u tých zamestnancov – alergií, kontaktných ekzémov a s takým obrovským... Takže prvé sú riady, treba zvoliť iné prostriedky. Druhé sú všetky čistiace prostriedky v domácnosti, všetky.
Často chodíš na záchod, čo? Podlahy.
Podlahy, vlastne všetko, čo vidíme, plus pranie.
00:16:18Jakub
A je tam asi problém s inhaláciou, nie?
No samozrejme, to je to, to proste ide ruka v ruke, však?
Možno tam nie sú také prísne limity, napríklad kozmetika bude možno o niečo viac upravená a v tej drogérii to bude ešte väčší chaos.
Nie, ani na to to nie je určené, vieš, v tom zmysle, že nepočítajú s tým, že si to nanášaš na pokožku, kde pôsobí dvanásť hodín, ale teraz sme si povedali, že vlastne to nejako funguje.
Takže je to presne tak, ako hovoríš. Sú to dva, dva pohľady na legislatívu, dva uhly pohľadu. Jedna vec sú kozmetické výrobky, pretože ide automaticky o prípravky, ktoré sa používajú na pokožku. A druhou vecou je domáca chémia, prášky, čistiace prostriedky, ktoré sa priamo nespájajú s aplikáciou na pokožku. Ale je to taký mierny rozpor. Je pravda, že výrobca by ti možno povedal: „Ale nasad si rukavice.“
Jasné.
Koľko z nás to robí? Veď načo... úprimne, nechce sa mi brať rukavice, keď je to niečo, čo... čo trvá dlhšie, tak si ich nasadíš, ale väčšinou nechceš čakať, kým bude vaňa plná riadu, však? Takže súhlasím. Takže možno naozaj začať tým prostriedkom na umývanie riadu a naozaj...
00:17:17Jakub
A keď už sme pri tom, môžeme vám odporučiť mydlo?
To už poznáš, mydlo už poznáš, ktoré už poznáš.
Extrémny šok, ako keby si bola zvyknutá na tie... na tie gély a na tie penové veci a teraz tam vidíš toto. A naozaj, diváci, vyskúšajte to, je to ako šialenstvo, ale vlastne je to jediné, čo dáva zmysel. Keď, keď si to... keď to necháš chvíľu pôsobiť. V oblasti výživy tomu rozumiem, tam sa zase smejem, ako to tí ľudia... a chápem, že je to proste vývoj, že niekde musíš začať. Presne preto tomu venuješ pozornosť, máš akoby tú nálepku „eko“, tým to nejako začne, jasné, a posunieš sa ďalej. A teraz sa dostaneš k mydlu, čo je pre mňa úplné šialenstvo, áno, ale tak to proste je, je to jediné správne, čo dáva zmysel. A všetko ostatné je vlastne omyl v tej drogérii.
Takže bez kompromisov. Ale ak to máme nazvať snahou o okamžité riešenie, jednoducho to tak musím nazvať. A druhá vec je, že nás v tomto smere často bombardujú médiá, všetci nás učia, že musíš mať špeciálny prostriedok na toaletu, špeciálny prostriedok do vane, špeciálny prostriedok na umývadlá, na okná... Tam to... nepotrebuješ. A tam sa nám podsúva, že ak to nemáš, tak nie si dosť dobrý, u nás nie je čisto.
Úplne tomu rozumiem a možno by som sa teda presunul ku kozmetike, kde sme týmto otvorili dvere, pretože ja často rozprávam zase svoj príbeh – prepáčte, že do toho ťahám seba, ale v tomto som naozaj slabší ako vo výžive. A vlastne desiatky rokov som sa umýval ako... ako divý, až lietali bubliny, lebo na tábore nás vedúci ako deti nepustili zo sprchy, kým sme neboli celí úplne ako z peny, vieš, lebo deti sa neumývajú, že jo, my sme sa proste celý týždeň nechceli umývať. A tak nás tam vlastne vychovávali. Ale teraz pozor, tento zvyk som si jednoducho preniesol do života a vlastne z toho mám radosť ako pes, ktorý sa naučil nový trik a potešil svojho pána. Áno, takže vlastne už roky som si osvojil tento zvyk a teraz nehovoríme o kvalite mydla ani o tom, že ho vlastne používaš. Čo to robí s pH pokožky? Čo to robí s mikrobiómom? Čo to robí s nejakou citlivosťou alebo povedzme jednoducho, aký má to alergénny potenciál? A mohli by sme pokračovať ďalej. A v podstate sa opäť vraciam k mojej otázke: keby si namiesto kompletného návodu dala tri takéto tipy, čím by ľudia mali začať? Asi tým, čo používajú najčastejšie. Ak by sme chceli niečo naozaj netoxické a bez zbytočných komplikácií, ktoré potom musíš aj hľadať, tak asi mydlo – s tým nikto nič nepokazí.
No, napríklad, dobre. Áno, je to veľká pravda. Ale ty si zase načrtol také témy, že... že je to zvyk, čo robíme s deťmi. To my vlastne... čo im vtĺkame do hlavy, že pena sa rovná čistote. To je absurdné. A nejde len o deti, ale dnes aj o dospelých ľudí, ktorí vyžadujú penu jednoducho preto, lebo si myslia, že pena sa rovná čistote.
V zubnej paste, v šampóne...
Zubná pasta a všetko musí peniť. Možno ako na vojne, kde sa hovorí: „Čo je mokré, to je čisté,“ tak...
Mazlák ležal na podlahe, najskôr na...
Uvedom si to, namiesto toho, aby si...
Pamätám si to.
No a to bolo čisté. Takže tie deti prirodzene chcú mať za ne... Uvedom si tiež, že tie deti sú také čisté vo svojom, vo svojom akomsi nepoškvrnenom názore, pokiaľ ich teda niečím nevychováme. Takže nemajú potrebu sa umývať, ale čo ešte tie deti robili? Najviac si pustili sprchu, opláchli sa vodou a povedali: „Nechajte ma na pokoji, sme spokojní.“ No to napríklad... ale my im to ešte pokazíme... aj základné mydlo, napríklad použiť tuhé mydlo, pretože mydlo je overené stáročiami. Dnes už vieme, že chemici samozrejme vyvíjajú nové látky, snažia sa ponúknuť trhu inovatívne veci, vývoj samozrejme ide dopredu, to je jasné a musí to tak byť. Ale o mnohých z týchto látok dnes ešte nevieme, čo... čo s nami urobia o desať rokov, o pätnásť. Ale to mydlo, staré, klasické, vyrobené tak, ako kedysi naše mamy a prababičky varili mydlo v tých dedinách, vedeli ho urobiť. A my to dnes učíme ľudí.
Takže organizujete workshopy a možno je fajn zase ako... asi skôr pre tie deti, aby to videli, aby si to... aby si to takpovediac zapamätali, lebo sa hovorí: „prečítaš si... videl som, že áno, počul som, a keď to zažiješ, tak to má proste najväčší účinok.“ Takže toto je možno fajn. A platí to aj pre dospelých. Napríklad v poradni alebo na klinikách máme veľa klientov, ktorí majú naozaj už vážne problémy s pokožkou, rôzne dermatitídy, atopické ekzémy a tak ďalej. A tam je vlastne strašne ťažké prekonať to obdobie, keď tá pokožka už naozaj nefunguje, často ju musíš... ju často ošetrovať a podobne, pretože v podstate úplne stratila tú bariéru, má narušené pH, mikrobióm a je vlastne suchá ako pergamen a tak ďalej. A ty sama vieš, že tam nemôžeš povedať: „Tak poďme používať toto mydlo,“ pretože ten človek je naozaj chorý a spôsobil si to okrem iného práve tou chémiou. A tá cesta je potom už dosť dlhá, ale u detí sa dá začať, pretože tam to všetko väčšinou funguje tak, ako má, ak to nie je ten atopický prípad. A je pomerne jednoduché si vybudovať tie návyky a získať tie zručnosti. Takže začni čistým mydlom.
Začnite čistým mydlom a tou vodou.
Bez kompromisov. A potom sa môžeme baviť o tej frekvencii a o tom, čo je zlé, ako napríklad mydlenie, a čo nie. Ale a druhá vec, napríklad zubná pasta, napadá mi, no.
Zjednodušene povedané, zubná pasta, celkom jednoduchá vec, však? Ale keď sa pozrieš na zloženie, stále tam nájdeš povrchovo aktívnu látku.
Myslím si, že v supermarkete asi nekúpiš dobrú pastu, paletu ani...
Vieš, skóre je také, no. A druhá vec je, že aj keby náhodou... alebo mi už pripadá, že ten svet sa mení, že ľudí zaujíma, čo majú a čo nosia na sebe, lebo naozaj, vieš, potraviny to vieš, ale všetko ostatné je potravou pre našu pokožku. Takže sa na to pozerajme tak, že všetko je pre nás akousi... a má to svoju cenu. Takže v tých... v bežných konvenčných obchodoch to možno nájdeš, ale stojí to oveľa viac.
A to si spotrebiteľ málokedy vyberie.
Dlho som hľadal a väčšinou som nič nenašiel. A keď som to potom len tak dal na kontrolu do vašej skupiny, dostal som poriadnu... poriadnu sprchu, že mám zase nejaký odpad, takže...
Ale práve preto... sme zase pri tej pene, lebo každý si myslí, že čo pení, je v poriadku. A preto výrobca pridá povrchovo aktívnu látku. To ti nedáva zmysel, čo by si... umýval si sliznice, umýval by si sliznice mydlom? Nie, neumýval. A kokosové mydlo skvele pení.
V tom desaťriadkovom zozname zložiek zubnej pasty si to prečítajú takí melancholici, áno, lebo nie každý to bude chcieť čítať pre zábavu. A tí, ktorí to urobia, tak samozrejme bez tvojho vzdelania je to skôr taká zábava pokúšať sa vôbec vysloviť tie názvy, aby sa to dalo vôbec pochopiť, áno. Takže opäť asi odporúčanie skutočne pre vašu skupinu a naozaj tie schválené produkty, pretože laik v tom asi nemá absolútne žiadnu šancu zorientovať sa.
Ja však verím v múdrosť ľudí, takže verím, že ak chceš, zvládneš všetko, ale musí tam byť tá vôľa. A myslím si, že aj laik by už zistil... nemusí sledovať celý dlhý zoznam, ale napríklad veci ako fluor, ktorý nechceme v zubných pastách.
Ale prečo? Možno to...
Áno, stalo sa to takmer všade. Existuje tá predstava o ochrane pred zubným kazom a, neviem, o posilnení zubnej skloviny. Dnes sú už tieto mýty vyvrátené, ale takýmto spôsobom to opäť niekto naučil. A tak si myslím, že každému z nás by stačilo pozrieť sa na prvé dve zložky v zložení a našiel by tam nejaké povrchovo aktívne látky, o ktorých sme tu hovorili – ak je to penivá zubná pasta, tak tam musia byť. Ale skutočne, vezmi si napríklad dobré penivé mydlo a umy si s ním zuby. Dávalo ti to zmysel? Mne nie.
Myslím, že to robil môj dedko. Myslím, že ma do toho možno raz aj...
...donútil.
Snažil sa ma inšpirovať, ale asi som to nejako nevyskúšal.
Celkom múdre, myslím tým, že je to síce tiež povrchovo aktívna látka, ale nedáš...
A to sme pri tom. Vôbec sa nechcem porovnávať s dedkom, lebo ten si čistil zuby jablkom, hej, že jo, hej, to bolo proste... a bol celý deň na poli a tak ďalej, takže...
Vrátili sme sa do tej neznečistenej minulosti, alebo... nie až tak veľmi...
...tak to proste funguje. Týmto ľuďom vôbec nechcem nič radiť, lebo oni by mohli radiť mne, že, ako hovorím, sú v rytme tejto planéty a v súlade s tým prirodzeným prostredím. A tam sú pravidlá hry trochu iné alebo to funguje inak, ako som mal možnosť pozorovať, a oni naozaj nemusia do detailov riešiť zloženie pasty.
Pretože...
Ako...
Vylúčili sme ostatné veci. Áno, áno, áno, vieš? To je presne to, čo si povedal, že všetko so všetkým súvisí a žijeme v akejsi symbióze. Čo je potrebné, je nadmerné užívanie, stres, nekvalitná strava, polotovary, takže si sami seba ničíme, neustále na seba útočíme. Takže niekde... aj keď má naše telo úžasné regeneračné schopnosti, niekedy sa to musí prejaviť. Takže tá veta, že má zmysel to riešiť, alebo nie. Stačí jedna vec, keď eliminuješ veľkého draka.
Určite to, čo... to, čím sa snažím inšpirovať klientov – aj keby som im dal ten najlepší návod, najlepší stravovací plán a všetky vedomosti, vedomosti nie sú zručnosťou. To je prvá vec – musia si to naozaj prežiť sami za seba. Ak teda práve nemajú celý realizačný tím, kto im tú pastu kúpi a kto im ju ešte pomaly aj podá, áno. Takže je to naozaj o tom, že sa treba zastaviť a zamyslieť sa, rozhodnúť sa urobiť ten krok, zmeniť jednu vec, a nikdy sa vlastne nezmeníte na sto percent. Niekde sa začať musí a myslím, že sme už... drogérii sme trochu poradili, kozmetiku sme preleteli len tak zbežne, vôbec sme neriešili parfémy a množstvo ďalších vecí, ktoré vás strašne dráždia alebo mrzí, čo sa deje, to je ako veľký problém. A zase laik jednoducho netuší, ako veľmi je to dôležité. Ale možno by sme mali prejsť ďalej, aby sme to stihli prebrať, k tvojej odbornosti v rámci tých kontrolných laboratórií, kde si mala možnosť zoznámiť sa s kontamináciou pôdy, vody a tým kolobehom a cyklom látok v prírode. Je to naozaj také strašné, ako sa to často uvádza? Kontaminácia pôdy, ťažké kovy v potravinách, áno...
...atď.
Proste... ešte si to zhoršujeme. A hoci píšem takýto článok, že aj pôda má úžasnú schopnosť regenerovať sa a pomáha tomu práve pôdny mikrobióm, trvá to približne... toľko, koľko sme ju ničili, toľko bude trvať jej regenerácia, záleží to...
Zaoberal som sa pôdou a budem sa ňou zaoberať čoraz viac, pretože je to nesmierne zaujímavé. A to aj z hľadiska toho, čo nám potom chýba v potravinovom reťazci. Vlastne pôda je matka a živiteľka, takže len tak pre zaujímavosť – aby vznikol jeden centimeter kvalitnej pôdy, trvá to sto až tisíc rokov. A keď je kvalitná, za sto rokov sa tam už vytvorí tá organická hmota. Ale inak, ak ide o nejaké ťažšie pôdy alebo skôr o žulu a podobne, tak tam slnko, mráz a potom to muselo pracovať vlastne storočia, aby to niečo spravilo. A keď si uvedomíme, že pôda vlastne, neviem, z asi štyridsaťpäť percent pozostáva z minerálov, polovica je voda, vzduch a potom je tam vlastne tá... práca tých organických látok a pôdnych mikroorganizmov. Ale to je vlastne to, čo sa dnes uvádza ako problém, nielen pôdna erózia, ale vlastne tá diverzita. A to, čo to potom spôsobuje s pH pôdy a čo to potom spôsobuje vo výžive – napríklad sa veľmi často spomína deficit selénu – nie je to len tak, že by v tej pôde chýbal; je samozrejme veľmi rozmanitý, čo sa týka zastúpenia v pôde, takže tam je skutočne od jedného miligramu až po tisíc miligramov na, myslím, kilogram pôdy. Ale, vlastne je... môže byť napríklad nedostupný, že sa vlastne nedá... že v tých kyslých pôdach vlastne na to... na železo, a my ho tam máme, ale rastliny ho potom nedokážu vlastne prijať a my ho potom vlastne nemáme vo výžive. A takto vlastne, to je jedna vec, ktorú sme spomenuli, ale existujú desiatky takýchto faktorov, ktorých si vôbec neuvedomujeme, a vlastne ide o intenzifikáciu poľnohospodárstva.
Presne tak.
A dospela si k nejakému záveru alebo k niečomu, na čo si dávaš pozor, pokiaľ ide o svoje zdravie, keďže si si vedomá týchto rizík? Napríklad, či si prísne... podobne ako v prípade toxického mydla, že by si si prísne povedala: „Tak na tom sa nezúčastním.“ A že si niečo úplne zavrhla a neodporúčala by si to ľuďom, alebo...?
Ako pH pôdy ovplyvňuje vstrebávanie ťažkých kovov do byliniek a lesných húb?
Vieš, to... to je taká náročná vec, lebo pôda prechádza celou, celou tvojou, celou našou republikou. Nemôžeš tú pôdu oddeliť, že táto je môj pozemok a tu budem žiť a hrať si svoju... pije, pije s... očká, ale my sa dotýkame všetkého. Ale na čo by som chcela veľmi upozorniť a na čo si treba dávať mimoriadny pozor, je práve prenikanie týchto kontaminantov do potravinového reťazca a do potravín. Asi už všetci vedia, aspoň v to dúfam, že sa to pohybuje v kyslom pH, pričom my máme samozrejme kyslé a zásadité pH, to asi všetci vieme. Ak chcete zo záhradnej pôdy získať kvalitnú mrkvu, nemali by ste mať kyslé pH, pretože tam tá mrkva nerastie. Určite, ako nás počúvajú záhradkári, vedia, že občas pôdu vápnia, že okrem zlepšenia štruktúry, odľahčenia a dodania určitých látok tým trochu zmenia pH smerom k... k zásaditej. Ak je však pôda príliš zásaditá, ide o takzvané zasolené pôdy, kde už napríklad rastlina nemá prístup k vode. To znamená, že neprijíma ani selén, ani vodu; aj keď stojí vo vode, molekuly sú tam také veľké, že rastlina vyschne. To sú... to sú veci, ktoré ma napríklad v laboratóriu veľmi prekvapili, pretože bežný človek si myslí, že dáš pôdu, zalievaš ju, urobíš nejaký vodný výluh a preceďuješ to cez nejaké sitko a kadičku a tak. A ja sa na to pozerám a vôbec sa to nepohlo. Proste tá pôda zadržala tú vodu neuveriteľným spôsobom. Vyfotila som si to, mám to vyfotografované dodnes, a proste sa nič nepohlo. Ani milimeter tej vody nepretekol, tá pôda to jednoducho zadržala. Takže... no a keď sa vrátim k tomu pH, upozorňujem na kyslé pôdy v lesoch, pretože sú často kontaminované a my si myslíme, že ideme do lesa, nazbierame si skvelé bylinky, ale do tých bylín si naberieme ťažké kovy, naberieme si plno kontaminantov. Dávajte si na to pozor, a to platí aj pre huby. A to je vec, s ktorou sa v skutočnosti stretávam, keď mi ľudia hovoria: „Veď som to nazbierala.“ A ja odpovedám: „A vieš, aká je tá pôda v tom lese kontaminovaná?“
Nie je to opäť jednoduchá problematika, preto sa dnes veľmi často spomína alebo sa vlastne hovorí o hydropónii, o akvaponii, že ide vlastne o uzavreté systémy pestovania. A áno, je to jednoducho toxická doba a je potrebné na to vždy hľadieť v kontexte niečoho konkrétneho. Možno sa v našom odvetví často, naozaj často riešili ryby, kontaminácia ortuťou a podobne. Nakoniec, keď som sa pozrel na tie štatistiky alebo na tie toxikologické údaje, nebolo to prekvapivo až také zlé, ako som si myslel, len u niektorých druhov. Niektoré naopak dopadli celkom dobre, takže sa tomu venuje pozornosť. Ale na jednu misku váh sa vlastne kládli ryby ulovené vo voľnej prírode, ktoré majú lepší profil mastných kyselín a z tohto hľadiska sú pre naše zdravie prospešnejšie, ale upozorňovalo sa na kontamináciu morí, že áno, tam je obrovský problém. Ty ako chemik to určite vieš, že to je vlastne ešte... ešte horšie pre vstrebávanie do tých organizmov alebo všetkých tých vodných živočíchov. A boli tam aj dioxíny a PCB a ďalej...
A perzistentné organické látky.
A viem, že tam je teda problém s ťažkými kovmi. Občas sa to v tom systéme včasného varovania naozaj objaví, že ide o hodnoty nad limitom. Teraz nechcem hovoriť do vetra, nechcem... asi by sme si to museli vyhľadať a nie je to časť venovaná priamo ťažkým kovom, ale viem, že to bolo napríklad päťnásobne zvýšené. A keď si predstavíš, že by si sa rozhodla žiť zdravo a povedala si: „Tak budem jesť tú rybu dvakrát týždenne.“ A zrazu tam bolo... a teraz, či to bolo napríklad päťdesiat ppm, no, ako...
Naozaj.
To nie je... Vieš, že tie limity sú prísne, že je to napríklad jedna ppm, teda naozaj malé hodnoty.
Toxicita je vysoká, na mne to vidíš presne... v motouzech...
Pre nás sú to bezrozmerné veličiny, väčšina ľudí si to nedokáže predstaviť, nemajú napríklad znalosti z chémie. Bola to však závažná téma, a preto sa opäť začalo akoby upozorňovať na to, že systémy recirkulačného chovu alebo akvakultúry nie sú vlastne zlé. A tam zase trpí to, že sa používa nejaké štandardizované krmivo, v ktorom sú geneticky modifikované zložky, alebo je to profilované, takže to vlastne mení profil mastných kyselín tej ryby. Takže aj keď máme čisté krmivo, bez GMO... a nechcem sa do tejto problematiky púšťať, lebo to tiež nie je také jednoduché. A nemôžeme to vždy jednoducho označiť za číre zlo a... ale z hľadiska výživovej hodnoty to naozaj bol problém. Takže na jednej miske váh je teda kontaminácia potravín, pôdy, na druhej potom, keď to vezmeme tak, že chceme tieto veci, tento problém vyriešiť, odstrániť, tak zase napríklad nejakým spôsobom ovplyvníme tú výživovú hodnotu. Tak skús povedať, na čo si dávaš pozor ty, napríklad v potravinách, je niečo, čo je vyslovene preventívne... napríklad lesné huby, dávaš si pozor, kde ich zbieraš?
Koľko ťažkých kovov a ortuti absorbujú voľne rastúce huby a ryby?
Keď je to...
Naozaj stojí za zamyslenie.
Takže...
Určite nie v meste zbierať, kde, kde teda...
Spad a to je mrak.
To áno, to...
...ďaleko, áno.
Takže ja som noberace...
A rovnako, rovnako si prinesieš domov a skonzumuješ, neviem koľko miligramov ortuti, lebo tie, tie huby sú veľké ako...
Chlapče, to je to, čo aj ryby, aj huby, proste sú to také huby (špongie), ktoré to nasávajú. Kedysi sme pracovali na laboratóriách chemickej fakulty, pridávali sme farbivá do akvária s rybami a bolo to veľmi prekvapivé... no jasné, boli sme mladí, tak sme sa na tom trochu smiali, ale tá ryba, hneď ako dostala tú svoju smrtiacu dávku, ju vsiakla. A bola červená alebo žltá, podľa toho, aké farbivá sme tam dali, takže sme boli schopní tie ryby zafarbiť. Zdá sa to smiešne, ale je to tragické.
Viem, že napríklad olovo sa väčšinou ukladá v kostnej hmote, arzén sa, ak sa nemýlim, ukladá v pečeni, kde sa to dá sledovať. Ja na to dávam pozor pri biochemických vyšetreniach, kde sa to dá nejakým spôsobom interpretovať, ktorý orgán je zaťažený, a potom hľadáš, čo by mohlo byť pravdepodobne tou kontaminujúcou látkou. Takže to je možné.
Takže to a ešte to sú tie veci, na ktoré sa zameriavam, kde ich kúpim a odkiaľ si ich vezmem. To je pre mňa tiež nesmierne dôležité. A ešte, pri rybách to sledujem dosť pozorne. V prípade rýb si tú rybu skôr nedám, ak je pre mňa z nejakého dôvodu pochybná, ak nemám overený zdroj, tak sa tej rybe radšej vyhnem. A to ja, ja milujem morské plody, milujem krevety, ustrice a to je teda jemne vyvážené, to, to mám... mám...
...rada. Tam je to takmer nemožné...
Ktorý...
...je vlastne čistý. Aj ja ich mám veľmi rád, ale v podstate to beriem presne tak, ako keby sme teraz išli na balkón vyfajčiť päť cigariet.
Niečo také. Ja...
To hovorím tak trochu s nadsádkou, že je to vlastne akoby veľmi toxická potravina, no.
Vieš o tom napríklad, vieš, takže niekedy, niekde...
V rovnováhe, vieš... Nepovažujem to za zdravé jedlo, ale zároveň ma to neznepokojuje, keď mám niekde na výber a chcem ľahké jedlo, dám si krevety a... a ešte sa nad tým spoločne zasmejeme, že si teda dáme trochu ťažkých kovov a... a prísad, ktoré to konzervujú, pretože toto mäso je vlastne extrémne náchylné na kazenie.
Krásne na tom je, že ak do toho vložíš svoju ľahkosť, zasmeješ sa nad sebou samým a dovolíš si byť šťastný v tom, že: „Mám na to chuť, tak si to dám,“ tak ja jednoducho verím, že telo si poradí aj s tými... zvládne to, ak by sme to nejedli každý deň, lepšie je to, samozrejme, inak to len preženieš. Niečo je pochopiteľné, ako keby si sa postavil na ten balkón ja a kone... fajčiť... a mňa by asi zabila jedna cigareta, ale dobre, ak si dám desať, tak ti garantujem, že mi bude zle. Tak to máš...
...natrénované.
Áno, áno, takže toto je napríklad aj pre mňa extrémne, veľmi dbám na biopotraviny, veľmi, to je pre mňa dôležité, veľmi.
Prečo majú bio potraviny zmysel a ako spoznať spoľahlivého miestneho farmára?
Berieš to ako základný predpoklad kvality. Ja, ja tiež, je to, je to teda ťažké urobiť ten krok. Spomínam si, keď som začínal, tie biopotraviny boli veľmi očierňované, že sú hnusné, drahé, pokazené a tak ďalej. Ale ja to považujem za samozrejmosť, aby sme sa vrátili k tej ekologickej výrobe. A áno, môžeme používať nejaké intenzifikačné metódy, to je v poriadku, dnes to už inak takmer nedáva zmysel. Dokonca, keď hovoríme o pôde, vlastne hovoríme aj o tom, aký problém vlastne predstavuje strata tej pôdy, zastavovanie nových plôch a tak ďalej. Takže vlastne tá aglomerácia, to mesto, je v tomto smere stále najvýhodnejšie, že na malej ploche vlastne vyprodukujete... alebo sú tam najmenšie... je to vývoj. A tak to nie je zlé a tým som chcel povedať, že nie je ani zlé, ak budeš mať ryžové pole a nebude to stopercentne v ekologickom režime, lebo mi to dáva zmysel tá rovnováha, správne osobné postoje a tak ďalej. Nie sme na to, alebo ja na to nie som odborník, ale zdá sa mi, že tá chémia sa naozaj nadužíva, takže ľudia to tolerujú a len nad tým mávnu rukou a neuvedomujú si, že možno nástup tých civilizačných chorôb začína a končí aj tu, pri tom, že sa to prostredie naozaj mení. A sme naozaj úplne zbytočne vystavení veľkej záťaži tej chémie.
A máme ešte menej úcty k tej pôde. Poviem ti to takto: každý to berie len tak, že je to len prach na topánkach, ktorý si niekedy otriasneš, ale bez nej by sme nežili. To je... nemáme k nej úctu, vy sa možno často zaoberáte vodou vo veľkom meradle, povedala by som, že my sa zaoberáme aj potravinami v akomsi božskom meradle, ale naozaj tá matka zem, z ktorej to vlastne vyrastá, ktorá je zdrojom všetkého, k tej nemáme úctu a to je podľa mňa dosť zlé. Takže biopotraviny... nielen tie, ale aj ja... a hoci som v tom roky pracovala, sama sa spýtam: „Veríš tomu, že nejaké biopotraviny, veríš tomu?“ A keď hovoríš, že sme... že sme teda prepojení, že si nemôžeš na svojom políčku... a tak hovorím áno, je to tak, ale existuje tam taký prísny režim, že ten farmár ho dodrží a musí, keby to nebolo čisté na tisíc percent, lebo sa správame... nie je to k sebe láskavé. Stačí nám, že na tých dedinách spaľujeme všetko možné, že nám chýbajú nedokonalé spaľovacie systémy, keď kúrime, a vznikajú tam organické látky, ktoré sa samozrejme vzduchom šíria aj na našu a susednú parcelu. A my si myslíme, že keď nám šťastná sliepka zobne šťastnú rastlinku na mojom pozemku, tak bude a zostane kontaminovaná.
Napríklad, ide zase o to vzdelávanie, o to, čo mi hovoril kolega, že v tej dedine to zase spália, a on hovorí: „Hele, nespáľ to, prídem tam autom, odveziem to a proste to urobím, jasné.“ Že práve o to ide, že tým ľuďom to nedochádza, mávnu nad tým rukou a hotovo, je to škoda.
Mávať... a preto je dôležité, keď vieme, že aj toto sa nám deje a deje sa nám to aj v tej bio produkcii, práve preto je o to dôležitejšie siahnuť po tej bio produkcii. My, my znevažujeme, my znevažujeme túto ekologickú výrobu práve týmto: „No tak sa pozrite, čo je v tej ekologickej výrobe,“ a to nám vyhovuje.
Stane sa to potom štandardom. Aj ja vyzývam, aby sme v čo najväčšej možnej miere podporili práve tých výrobcov, ktorí to robia – nechcem použiť správny termín, ale čo, čo najprirodzenejšie a používajú tam vlastne čo najmenej intenzifikačných metód a vlastne idú cestou extenzívneho chovu a výroby, tak ako to vlastne robí príroda.... je to premyslené a funguje to v podstate dlhodobo a práve o tom je tá udržateľnosť, o ktorej sa hovorí. Takže tie potraviny sa potom akoby vrátia tam, kde boli, bude to pomerne zásadný prvok každodenného života. A v podstate sa nezaoberáš ničím iným ako jedlom, spánkom, rodinou. A dnes je to tak, že ťa to zdržiava, otravuje, malo by to byť strašne lacné, však, a nie je to dôležité, hlavne aby to chutilo. A o tom by sme sa tiež mohli porozprávať, čo to vlastne je tá chuť.
00:45:36Katarína
Chuť, vieš, to, to, to a aj tu máme jednoduché riešenia. Snažíme sa aj rôzne... používať pesticídy a chrániť tie rastliny a dokonca aj na našich záhradkách. Ako to bude vyzerať, keď mu tam vyrástla tráva, tak nie, Roundup je to najlepšie. Super, že už existuje tisíc štúdií a neviem, množstvo kauz a všetkého možného, nikoho z nás to nezaujíma. Viete, čo napríklad funguje na také mravce, alebo obyčajné draslíkové mydlo? Skúsili ste umyť vošky mydlom z rastliny? Rozpustite mydlo v obyčajnom roztoku a potrite tie rastlinky, je to jednoduché a pomôže to bez problémov, lebo je to stopercentne biologicky rozložiteľné, keď to zjedia aj tie baktérie v pôde.
00:46:28Jakub
Nepôjdeš o tú výhodu záhrady, pretože keď tam použiješ Roundup, tak to vyzerá ako taký zelený koberec, ale zase tam nemáš tú výhodu z hľadiska diverzity nášho mikrobiómu a ďalších prínosov, ktoré by sme tomu mohli pripísať, keď máš záhradku.
00:46:46Katarína
Stačí však trochu popremýšľať a vôbec to nemusí stáť, neviem, veľa peňazí, vôbec.
00:46:52Jakub
Treba o tom hovoriť, lebo verím, že keď ľudia nemajú čas sa tým zaoberať, prídeš napríklad do záhradníctva, povieš: „Chcem mať pekný trávnik,“ tam ťa obslúžia a ideš ďalej. A vlastne nemáš čas nad tým nejako uvažovať, premýšľať, takže je potrebné na to upozorňovať a vysvetľovať, a potom sa ľudia asi vo väčšine prípadov rozhodnú správne, lebo nikto si nebude zámerne robiť zle.
00:47:18Katarína
Už len ak máš tú myšlienku, niekto ti ju vtlačí do hlavy, tak sa ňou začne zaoberať. Ale presne to je ten kolobeh tých látok v prírode, lebo keď tam postriekam toho mravca, už som nejakým spôsobom poškodila pôdu, hoci práve Roundup je biologicky rozložiteľný, ale má zase aj iné vedľajšie účinky. Takže...
00:47:42Jakub
Možno...
00:47:43Katarína
...to je ten kolobeh.
00:47:44Jakub
To je mostík k tvojej dcére, ktorá sa tiež venuje vede, čo je skvelé – zaujíma sa o to do najmenších detailov, resp. profesionálne sa zaoberá mikrobiómom. A nedávno sme sa na jednej akcii trochu rozprávali o tom mikrobióme, o význame pôdy, vlastne o SBO a probiotikách, prebiotikách a tak ďalej. Tak možno by to bola fajn téma pre ďalšiu časť podcastu, ak sa nám to podarí dohodnúť, že to je...
00:48:10Katarína
Je to krásne, naozaj.
00:48:13Jakub
...hovorím, že ak to človek nevie, tak mu to vôbec nemôže dôjsť, lebo sú to proste veci, ktoré berieš tak automaticky, ale z nášho života sa nám akosi nenápadne vytratili. A potom tu zrazu máme nárast práve tých rôznych autoimunitných ochorení a tak ďalej. A keď hľadáš tie súvislosti, tak ich nájdeš, sú tam...
00:48:33Katarína
...sú a je krásne, že ich nájdeš. A tvoje telo... a keď sa sťažujeme, že máme slabú kondíciu alebo nejaké autoimunitné ochorenie, ale to je... ja na to hovorím, že je to super, lebo nás to núti to riešiť. A keby si to nemal, tak by si si plával na svojom obláčiku spokojnosti a nezaujímali by sme sa o tie štruktúry nášho života, neprispôsobovali by sme ho. Spokojný, veď načo meniť to, čo je v poriadku.
00:49:00Jakub
Áno, až keď spadneš z toho kopca, tak sa nad tým musíš zamyslieť, ale vtedy je to už oveľa ťažšie a často to ani nie je reverzibilné riešenie, no jasné. Ešte ma napadá, keď si analyzovala tie hromady toxikologických údajov, dala by si povedať, čo bolo najviac kontaminované, vieš, napríklad v potravinách? To neviem, strukoviny, orechy, ryža, zemiaky...
00:49:29Katarína
Všetko. A že niečo nie? Ale viac-menej všetko, všetko v rade, vieš? Záleží na tom, akú komoditu máš, ale samozrejme sú horšie a horšie oblasti, lepšie a...
00:49:47Jakub
Ja na to upozorňujem v súvislosti s kvalitou potravín. Keď máš napríklad ryžu z kontinentálnej Číny, kde vieme, ako sa tam zaobchádza s pôdou a akú hodnotu má tam ľudský život – tam sa to ešte stále príliš nerieši, hoci teraz už s tým začali. Takže v tomto smere som veľmi opatrný, keď viem, že keď ten dážď spadne do tých nížinných oblastí, tá ryža bude brutálne kontaminovaná, takže by som rozhodne neodporúčal celozrnnú ryžu z kontinentálnej Číny z konvenčného pestovania. Ľudia si myslia, že si tam – nechcem menovať značku – kúpia celozrnnú ryžu a teraz ti už takmer s hrdosťou ukazujú, ako sa zdravo stravujú. A ja hovorím: „Bože môj, toto nie, to som neschválil.“
00:50:25Katarína
Ako...
00:50:26Jakub
Pretože práve tam už je tá obrovská záťaž.
00:50:28Katarína
Tými, tými xenobiotikami, by sme už vyčerpali tú celozrnnú časť. Takže už keby ju olúpali... Paradoxne, ten človek sa teší, že si dopĺňa vlákninu a celozrnné produkty, znie to skvele, ale pritom je to práve tá šupka, ktorá znáša najväčšiu záťaž a tá rastlina sa takto vlastne chráni.
00:50:50Jakub
Nemuseli... to by platilo, nemuseli by sme to riešiť, keby sme práve neboli tou chemickou generáciou a keby sme teda venovali pozornosť tým organickým potravinám. Presne tak, takže ja by som to naozaj vrátil späť na tú racionálnu rovinu, kde je tá bio certifikácia skutočne zmysluplná a významná. A len si to musíme tvrdo vybojovať. A chápem, že keď niekto rieši existenčnú krízu, tak od neho asi nemôžeme očakávať, že bude striktne nakupovať biopotraviny; v tomto smere sa človek asi musí nejako vypracovať.
Ako znížiť obsah arzénu v ryži? Pomôže namáčanie v kyslom roztoku?
00:51:21Katarína
Ale existujú aj iné cesty. Možno nemusí byť všetko certifikované, čo pre tých malých pestovateľov skutočne znamená likvidáciu, môže to tak byť. A to aj pre tých farmárov, takže v podstate možno stačí, stačilo vybudovať sieť. Nikto tu nie je sám za seba a máme kamarátov, priateľov, známych. Ten pozná jedného, druhý druhého, a tak si nájsť svojho farmára, ktorý síce nemá certifikát ekologickej výroby, ale viem, ako sa správa, aký je to človek, akú má rodinu. Stačí jednoducho ísť a spoznať sa, a dá sa to.
00:51:56Jakub
Je to náročná práca.
00:51:59Katarína
To sa nedá kúpiť.
00:52:00Jakub
To na čerpacej stanici po ceste...
00:52:02Katarína
No, je čas.
00:52:05Jakub
Áno, áno. Možno, keď už máš nejakú potenciálne kontaminovanú potravinu a ako chemik nám dokážeš povedať, či pomôže napríklad namočenie a v akom roztoku, vieš? Napríklad vezmem ryžu a hovorí sa, že je často kontaminovaná arzénom. Pomôže mi, ak ju namočím, vodu zlejú a uvarím v novej? Ako to vidíš, dokážeš...
00:52:26Katarína
Rozprávali sme sa o... napriek tomu by to vyšlo tak jednoducho, s veľkou... no dobre. Takže pre mňa riešenie: uprednostňovať každú ryžu. Ale na druhej strane hovoríme, že ťažké kovy – ku ktorým patrí aj arzén – sú mobilné v kyslom pH. Takže ja by som to určite prepláchla a vodu mierne okyslila.
00:52:47Jakub
Stačí to nechať cez noc namočiť a urobíš niečo pre seba, ak existuje podozrenie, že je to...
00:52:54Katarína
...že to nie je úplne najčistejšie, to je... musíš to prepláchnuť.
00:52:59Jakub
Áno.
00:53:00Katarína
Prvá vec. Ak tam je nejaký problém, stačí pridať kvapku citróna alebo to mierne okysliť kyselinou citrónovou. To nič nestojí, naozaj to nestojí veľa peňazí, stačí len chcieť konať.
00:53:15Jakub
Áno, fajn.
00:53:16Katarína
Takže to je proste takto... a čo je najdôležitejšie, hovoríme o niečom, čo to asi spojí. Arzén sa rovná ťažkému kovu v kyslom pH, tak teda okyslíme tú vodu. Možno je v prvom rade dôležité vedieť, aké pH má voda z našich vodovodných kohútikov... je sedem a niečo, čo viem, sedem celých tri, sedem celých dva. Je zásaditejšie, alebo teda pH neutrálne na sedem, ale väčšinou aj Česi aj Slováci majú tú vodu tvrdšiu a to sa hneď posúva cez tú sedmičku. Na nejaké kyslé pH máme pod tým päť, štyri, tri s kyselinou, takže si to tak spojiť. Ale, ale treba k tomu pristupovať s ľahkosťou. Ľudia sa môžu stretnúť s tým, s čím sa stretávam ja, že: „Prečo si taká prísna? Všetko toto takto riešiš a aj ty ješ tie... to sú tvoje krevety, moje príbehy, ja sa z toho niekedy až osypem.“ Áno, áno, áno. A že... a že: „Vidíš, ty si jedla všetko, tak sa z toho nevysypáš.“
00:54:26Jakub
Áno, to je tiež častý argument.
00:54:28Katarína
Ale je to aj pravda. A vieš prečo? Lebo čím si čistejší, tým citlivejšie reaguješ aj na najmenšie podnety. Tomu rozumiem. A získať tú energiu a silu, aby ťa na to upozornil...
00:54:40Jakub
Možno provokatívna myšlienka: vyhnete sa demencii v starobe a raz za čas budete mať chuť na krevety. No, presne tak. Ten organizmus, ktorý je tým zaťažený a musí to vlastne každý deň nejako zložito...
00:54:54Katarína
...upratovať, tak.
00:54:55Jakub
...asi kam to vlastne ukladá, no tak sme si hovorili, čo kam približne ide a ako veľmi to telo... povedzme, aké regulačné systémy má k dispozícii, má ich a vydrží ich strašne veľa. Ale asi práve to potom nie je úplne to šťastné starnutie, no.
00:55:11Katarína
Niečo také. Ja... napríklad to brať možno aj s ľahkosťou a riešiť tie veci, lebo si predstav, že máš v dome obrovský neporiadok. Obrovský... naše telo má obrovské množstvo rôznych toxických látok. Takže telo to začína spracovávať, odkladá to, niekde sa objaví choroba, nejaké antioxidačné reakcie, teda oxidačný stres všade možne, a telo to spracováva. A tak si predstav, že máš čistejšie telo a príde niečo... no tak to to prudko zachytí a vyhodí to napríklad na kožu, hneď sa ti objaví vyrážka. Takže to dáva presne zmysel, lebo čím si čistejší, tým viac reaguješ na niečo, alebo... nie je to pre teba normálne. Jedno štádium, štádium, len to nie je dobré, ale máš starú domácnosť, tak tam vidíš aj kruh od kávy a už ti to narúša poriadok. Dobre.
00:56:14Jakub
Často hovorím, že keď vojdeš do miestnosti, kde to strašne smrdí, tak ťa to udrie do nosa, a keď tam si pol hodiny, tak si spokojná a nič necítiš. Takže to je tá citlivosť, asi áno. Telo proste... prestane tú informáciu akosi zdieľať a ďalej sa s ňou zaoberať, lebo keď to trvá nepretržite, snaží sa to nejako vyriešiť, ale nebude ti to asi neustále dávať najavo. No, fajn. Možno ešte, keď si spomenula tú vodu, mal som tam otázku od kolegyne, čím čistiť vodu v bazéne. Lebo sa to rieši a sme bazénová spoločnosť a snáď s najväčším počtom bazénov na počet obyvateľov. A vieš, vieš, akým spôsobom...
00:57:00Katarína
Čo s tým? Podľa mňa jediné riešenie je kyslík.
00:57:03Jakub
Takže nie sú to tie extrahované zmäkčovače z PVC? A práve tam jeden kolega vlastne dal tip na ten kyslík, že sú s ním spokojní, že to funguje. Takže tip aj pre poslucháčov, ktorí majú bazén: pozrite sa na túto technológiu ako na najčistejšiu.
00:57:22Katarína
Je najčistejší zo všetkých ľudských produktov, ktoré existujú, a neobsahuje žiadne chemikálie...
00:57:28Jakub
To nechceš, tam kúpeš deti a nechce sa ti... tak sa to robí. No dobre. No, mohli by sme sa rozprávať ešte ďalšie hodiny, takže myslím, že na dnes to úplne stačí. Veľmi ti ďakujem, že si prijala naše pozvanie. Dúfam, že sme prebrali aspoň pár tých tém, lebo toto je nekonečné. A snáď sa niekedy nabudúce znova uvidíme a počujeme, Katarína.
00:57:53Katarína
My... ja ďakujem, že som mala túto príležitosť. Veľmi ma teší, skutočne ma to teší, že môžem niečo povedať našim múdrym ľuďom, našim múdrym poslucháčom, a poskytnúť im priestor na zamyslenie a možno aj na zlepšenie svojho zdravotného stavu a kvality života. A v konečnom dôsledku aj na zlepšenie nášho životného prostredia, lebo to všetko spolu súvisí. Takže ďakujem a veľmi si to vážim, Jakub.
00:58:22Jakub
Vážime si to, a tak si na záver možno pozrite knihu Svet bez toxínov, pozrite si napríklad workshopy, výrobu mydla a...
00:58:31Katarína
...podobne, tak.
00:58:32Jakub
V našich podcastoch sa budeme venovať skôr kvalite potravín a výživových doplnkov, takže sa tam určite dozviete aj nejaké toxikologické údaje z tejto oblasti. A sledujte nás aj naďalej.
00:58:45Katarína
Ďakujeme, majte sa pekne.
Upozornenie: Žiadne informácie uvedené v tomto podcaste nepredstavujú odbornú radu. Ide výlučne o osobné názory účinkujúcich a nemôžu slúžiť na diagnostické, preventívne, liečebné, zdravotné ani lekárske účely. Ak máte zdravotné ťažkosti alebo otázky týkajúce sa zdravotného stavu, obráťte sa na odbornú pomoc. Nenesieme zodpovednosť za prípadnú škodu, ktorá vám vznikne v dôsledku nesprávneho narábania s poskytnutými informáciami. Podrobnosti nájdete v informáciách o podcaste.
1 komentár
Dobrý večer,
předesílám, že nepředpokládám, že tento komentář bude zveřejněný, protože je do značné míry osobní. Vlastně budu naopak rád, když se dostane pouze k panu Jakubovi. Děkuji.
Velmi rád sleduji vaše podcasty, a nepřestávám obdivovat obří množství informací a zkušeností, které Jakub má, a že se nám je snaží v maximální míře předat. Jsem bývalý VŠ pedagog a vědec, takže si dobře uvědomuji veškeré klady a zápory přednášejícího, ale také obou rolí u mikrofonu.
Pravděpodobně i to je příčinou toho, co mne – konkrétně u tohoto podcastu – hodně rušilo, že se pozvaná paní Katarína dostala ke slovu doslova jen občas. Většinou byla nucena jen potvrdit Kubovy dlouhé komentáře, “áno”, “je to tak”, nebo “presne”. Jakkoliv oceňuji trefnost a správnost Kubových připomínek, nicméně, i tak je to pro posluchače velká škoda, protože logicky očekává především komentáře pozvaného hosta, kvůli kterému daný podcast poslouchá především… Ale jak říkám, rozumím tomu. Kuba se v zápalu zkrátka snaží sdělit maximum informací k danému tématu, jenže si neuvědomuje, že on není dotazovaný, ale tázající se. :-D A mluvit by tedy měl naopak host = Katarína. :-) Jsem rád, že to není s ní jediný podcast, protože i ona má neskutečně obrovské zkušenosti a kombinované vzdělání v zajímavých oborech.
Jsem si však jistý, že se Kuba jistě záhy vyškolí také v roli moderátora, jak ji perfektně ovládá třeba Michal, který se sice také pouze neptá, a občas přidá svou poznámku. Ta však nikdy není delší, než 1-2 věty. ;-) A wotogou.
Těším se tedy na další podcasty, které jsem ještě neslyšel, anžto jich je ještě celá dlouhá řada… MOC za ně všechny děkuji! Nejen Kubovi, ale celému týmu Trime! Moc vám všem fandím z Holandska! ;-)
Honza Markovič, vděčný uživatel (a také “rozdavatel”, protože našim dcerkám a tak…) vašich skvělých produktů! :-)
———
trime.cz:
Dobrý den, moc děkujeme za Vaši zprávu – úspěšně jsme ji přijali a náš tým se jí bude věnovat co nejdříve. 🙌 Mezitím se můžete podívat na tyto užitečné odkazy – možná v nich najdete odpověď ještě dřív, než se vám ozveme: 💬 Help centrum – vše, co potřebujete vědět o našich doplňcích, dávkování, užívání, dopravě, platbě i správě předplatného 🧭 Kde mám začít – stručný průvodce pro nové zákazníky 📚 Blog – novinky, články a doporučení ze světa zdraví 🔁 Správa předplatného – přehledná správa vašeho předplatného 🌱 O nás – dozvíte se více o našich hodnotách, surovinách a přístupu ✉️ Na běžné dotazy odpovídáme co nejrychleji. V případě odborných dotazů, kde je třeba personalizace, může odpověď trvat 1–3 pracovní dny. Děkujeme za vaši trpělivost a pochopení. 😊 S přáním pevného zdraví, Tým Trime