Máte sedavý spôsob života? V tom prípade existuje ďalší dobrý dôvod, prečo začať s cvičením. Výskum totiž ukazuje, že sedavý životný štýl urýchľuje proces starnutia buniek, fyzicky aktívni ľudia sú teda biologicky oveľa mladší, než ich rovesníci, ktorí väčšinu dňa presedia a sú bez pohybu. Ako nás tento „nepohyb“ ovplyvňuje na bunečnej úrovni, sa dozviete z článku.
Pravidelná fyzická aktivita priamo súvisí so skracovaním telomérov (teloméry = špecializované štruktúry chromozómov, ktoré chránia celistvosť DNA a stabilitu chromozómov) a procesom starnutia. Dokazujú to napríklad výsledky štúdie vykonanej vedcami z Lekárskej fakulty UC San Diego, za účasti asi 1 500 žien vo veku od 64 do 95 rokov. Sledovaná bola ich fyzická aktivita pomocou zariadenia zaznamenávajúceho všetok pohyb. Výsledky ukázali, že teloméry žien, ktoré strávili viac ako 8 hodín denne v sede a takmer nevykonávali žiadny druh cvičenia, boli značne kratšie ako u žien fyzicky aktívnych, a teda preukazovali aj starší biologický vek, než aký bol ten skutočný kalendárny.
Nedostatok pohybu zásadne ovplyvňuje naše mitochondrie, ktorých základnou funkciou je práve produkcia energie pre organizmus. Vnútri týchto bunkových organel prebieha tzv. bunkové dýchanie, ktoré naše telo nepretržite potrebuje k biochemickým pochodom. Fyzická aktivita zaisťuje nielen správne fungovanie mitochondriálnej činnosti, ale slúži na elimináciu metabolického odpadu a odstránenie starých alebo poškodených mitochondrií. Väčšie množstvo a kvalita mitochondrií nielen zlepší funkciu kostrového svalstva, čo sa prejaví na miere fyzického výkonu, ale zlepší kvalitu života a metabolické zdravie.
Pohybová aktivita ovplyvňuje rozvoj kognitívnych porúch a demencie
Pohyb je jedným z prirodzených spôsobov, ako podporiť tvorbu tzv. mozgového neurotrofického faktora (Brain-derived neurotrophic factor (BDNF)), špeciálneho proteínu, ktorý pomáha mozgu opravovať zlyhávajúce bunky, chrániť zdravé mozgové bunky a rozvíjať nové prepojenia medzi neurónmi. Môže tak byť jedným z ochranných faktorov pred neurodegeneratívnymi chorobami ako je Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba a zohráva významnú úlohu pri rozvoji kognitívnych funkcií. Preto by sa mal klásť aj zvláštny dôraz na bohatú pohybovú aktivitu detí od útleho veku, kedy sa utvára vnímanie, pamäť, fantázia, myslenie, inteligencia, pozornosť a ďalšie funkcie (ak vás zaujíma viac táto téma, vypočujte si rozhovor s doc. Martinem Musálkem o vplyve pohybu na kognitívny rozvoj detí v podcastu #05).
Pohyb ako prevencia a všeliek?
Pohyb je neodmysliteľnou súčasťou každého živého organizmu a pre človeka predstavuje prirodzený liek na takmer každú chorobu. Pohyb znižuje riziko infarktu, mŕtvice, straty pamäti, depresie, cukrovky, obezity, rakoviny prsníka a čriev, zlepšuje artritídu, reumatizmus a bolesti chrbta, predchádza osteoporóze, pozitívne ovplyvňuje emočný stav, a pokiaľ tento zoznam nestačí, tak predovšetkým predlžuje život. Môžeme užívať najlepšie doplnky stravy, ale bez pohybu nebude rad pochodov správne fungovať. Závery štúdií jasne preukazujú, že pohybovo aktívne osoby majú svoje funkčné schopnosti na vyššej úrovni po celý život, v porovnaní s ľuďmi so sedavým spôsobom života.