Napriek celosvetovému využívaniu jódu ako doplnku stravy, v Európe zostáva nedostatok jódu vážnym zdravotným problémom. V roku 2004 bolo odhadované, že približne až 20% z 2 miliárd ľudí ohrozených deficitom jódu sa nachádza v Európe. Zatiaľ čo kreténizmus ako najextrémnejší prejav nedostatku jódu v Európe už takmer vymizol, väčšie obavy vyvolávajú miernejšie formy postihnutí z dôsledku nedostatku jódu. Tieto miernejšie formy môžu viesť k poruchám štítnej žľazy, zníženému intelektu, zhoršeným školským výsledkom či k zhoršenej pracovnej výkonnosti.
Čo sa v tomto článku dozviete?:
- Jód
- Jód a jeho biologické funkcie v ľudskom tele
- Nedostatok jódu
- Rizikové skupiny a dôsledky nedostatku jódu
- Niektoré látky môžu blokovať vstrebávanie alebo využitie jódu
- Ďalšie využitie jódu
- Nadbytok jódu
- Potravinové zdroje jódu
Jód
Jód predstavuje dôležitý biogénny prvok, ktorý je nevyhnutný pre správny vývoj organizmu. Názov prvku je odvodený z gréckeho slova "iodes"=fialový, pretože vytvára tmavo-fialové kryštáliky doštičkovitého tvaru. Tento halogénny prvok objavil v roku 1811 francúzsky chemik Bernard Curtois v popole morských rias. Na zemi sa vyskytuje len vo forme zlúčenín a väčšina jódu sa nachádza v morskej vode, kde je prítomný vo forme jodidu a jodičnanu.
Jód a jeho biologické funkcie v ľudskom tele
Jód je v organizme najviac koncentrovaný v štítnej žľaze, kde sa nachádza približne 70% z jeho celkového obsahu v tele. Ďalej sa vyskytuje napríklad vo vaječníkoch, v tkanive prsníka, hypofýze, oku, žlči či slinných žľazách.
Jód je esenciálny pre tvorbu hormónov štítnej žľazy tyroxínu (T4) a trijódtyronínu (T3), pričom tvorí zhruba 65% a 59% ich hmotnosti.
Hormóny štítnej žľazy regulujú bunkový metabolizmus, stimulujú spotrebu kyslíka bunkami v prospech tvorby energie, udržujú telesnú teplotu človeka, regulujú rast i vývoj nervovej sústavy a orgánov vrátane mozgu. Optimálna hladina jódu a hormónov štítnej žľazy je teda nevyhnutná najmä počas prvých troch rokov života.
Nedostatek jódu
Nedostatok jódu predstavuje bohužiaľ vážny celosvetový problém. Odhaduje sa, že deficit jódu postihuje až 2 miliardy ľudí globálne, pričom z európskej populácie je to až 50%. Jednou z príčin jódového deficitu je nízka koncentrácia tohto prvku v pôde, ktorá sa však medzi jednotlivými oblasťami veľmi líši. Ako plyn z mora sa jód dostáva na pevninu, kam následne dopadá. Prímorské oblasti majú totiž v porovnaní s vnútrozemím a horskými územiami vyššiu hladinu jódu.
Situacia v Českej republike
V marci minulého roku usporiadala Medzirezortná komisia pre riešenie jódového deficitu konferenciu Jód 2021, na ktorej sa zúčastnilo cez 120 zdravotníckych odborníkov z celého sveta vrátane Českej republiky. Výsledky tejto konferencie, publikované Štátnym zdravotným ústavom, poukázali na celosvetovo sa zhoršujúcu situáciu nedostatku jódu s tým, že Českej republike pri súčasnom trende hrozí vyradenie zo zoznamu zemí s vyriešeným jódovým deficitom.
Rizikové skupiny a dôsledky nedostatku jódu
Najrizikovejšou skupinou sú tehotné ženy a deti (najmä do 3 rokov). U tehotných žien sa môže potreba jódu zdvojnásobiť v dôsledku zvýšených požiadaviek na vyvíjajúci sa plod. Závažný nedostatok jódu, a teda aj hormónov štítnej žľazy, počas vývoja plodu alebo v detstve, môže viesť k poruche nazývanej kreténizmus, ktorá spôsobuje nezvratnú mentálnu a fyzickú retardáciu.
Znížené intelektuálne schopnosti
Nedostatok jódu, ktorý má veľký vplyv na vyvíjajúci sa mozog a myelinizáciu centrálneho nervového systému, môže spôsobiť poruchy intelektu a problémy s učením, najmä u detí. Existujú štúdie [1] [2], ktoré poukazujú na súvislosť medzi nízkym príjmom jódu v potrave a zníženým IQ (až o 13,5 bodu).
Poruchy štítnej žľazy
Medzi ďalšie prejavy nedostatku jódu patria poruchy štítnej žľazy. Jedinci s príjmom jódu v potrave nižším ako 20 mec/deň majú často hypotyreózu (=znížená funkcia štítnej žľazy), ktorú môže sprevádzať struma. Struma môže byť prvým klinickým príznakom nedostatku jódu, keď sa štítna žľaza snaží zväčšením prispôsobiť zvýšeným nárokom na produkciu tyreotropného hormónu.
So zníženou funkciou štítnej žľazy sa spájajú aj ďalšie príznaky, ako je únava, zápcha, svalová slabosť, suchá koža, znížené libido, nepravidelný menštruačný cyklus a tendencia ľahko priberať.
Niektoré látky môžu blokovať vstrebávanie alebo využitie jódu
Využitie alebo vstrebávanie jódu môže byť taktiež ovplyvnené napríklad chloramínmi či prítomnosťou goitrogénov v strave.
Chloramíny (alebo aj perchloráty) patria medzi kontaminanty životného prostredia, ktoré môžu inhibovať absorpciu jódu štítnou žľazou, a tým znížiť produkciu hormónov štítnej žľazy. Tieto látky sa teda zaraďujú medzi tzv. endokrinné disruptory, ktoré vstupujú do potravinového reťazca kontaminovanou pôdou a vodou. Znečistenie životného prostredia chloramínmi môže byť zapríčinené použitím chlórnanu sodného (používaného na dezinfekciu vody), rozšíreným využívaním dusíkatých hnojív alebo ďalšími zdrojmi ako sú napríklad pohonné hmoty či zábavná pyrotechnika.
Goitrogény alebo strumigénne látky, ktoré sa nachádzajú v listovej a hlúbovej zelenine (napríklad karfiol, brokolica, kapusta alebo kel), môžu brániť využívaniu jódu, a tým aj následnej syntéze hormónov štítnej žľazy. Konzumácia týchto potravín v surovom stave by však musela byť veľmi vysoká. Na druhej strane táto zelenina, ktorá má tiež mnoho zdraviu prospešných účinkov, v strave veľkého počtu ľudí skôr chýba.
Ďalšie využitie jódu
Okrem použitia pri liečbe porúch štítnej žľazy (za predpokladu, že príčinou je jód) má jód aj ďalšie účinky.
Na povrchu pôsobí ako silné antiseptikum, ktoré sa už viac ako 170 rokov používa lokálne ako dezinfekčný prostriedok pri ošetrovaní rán. Antimikrobiálne vlastnosti jódu sa využívali už v staroveku, keď Aristotelov žiak Teofrastos opísal zmiernenie bolesti rán po použití morských rias. Jód má širokospektrálne antibakteriálne účinky a je účinný aj pri ničení plesní, kvasiniek a vírusov. Na rozdiel od iných antibiotík a antiseptických látok sa voči jódu nevytvorila rezistencia baktérií, čo je pravdepodobne spôsobené jeho širokým mechanizmom účinku.
Jód má aj mukolytický účinok, pomáha rozpúšťať hlieny. To je jeden z dôvodov, prečo je používanie nosovej konvičky s Vincentkou na výplach prínosových dutín účinné pri nádche.
Jód zabraňuje ukladaniu rádioaktívneho jódu v štítnej žľaze, preto sa používal napríklad po výbuchu jadrovej elektrárne v Černobyle.
Používa sa aj pri liečbe ochorení prsníkov, najmä fibrocystickej choroby prsníkov. Citlivosť prsného tkaniva (napr. pri predmenštruačnom syndróme) môže tiež poukazovať na nedostatok jódu.
Nadbytok jódu
Po začiatku vojny na Ukrajine sa zvýšil záujem o jódové tablety v dôsledku obáv z možného ožiarenia. Treba však poznamenať, že tak ako je škodlivý nedostatok, je rizikový aj nadbytok jódu.
Nadmerný príjem môže poškodiť štítnu žľazu. Medzi prejavy toxicity patrí zvracanie, hnačka, kovová chuť v ústach alebo bolesti hlavy. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) stanovil horný prípustný príjem (UL) pre dospelých na 600 mcg jódu denne. EFSA však tiež uvádza, že v európskej populácii je nepravdepodobné, že by denný príjem jódu pre dospelých (zo všetkých zdrojov) prekročil hornú prípustnú dávku.
Potravinové zdroje jódu
Množstvo potrebného jódu sa líši v závislosti od veku a pohlavia. Pre dospelých je odporúčaná denná dávka 150 mcg a pre tehotné a dojčiace ženy sa zvyšuje na 250 mcg denne.
Najbohatšími zdrojmi jódu sú morské ryby, morské plody a morské riasy. Pri morských riasach je však veľmi dôležitý druh. Najviac jódu obsahujú riasy kombu, menej riasy wakame a ešte menej riasy nori. Nerafinovaná morská soľ obohatená o riasy preto taktiež môže byť vhodným zdrojom. Mnohé krajiny na celom svete riešia situáciu s nedostatkom jódu obohacovaním soli ako aspoň čiastočného zdroja. Krmivo pre dobytok sa tiež fortifikuje jódom, aby poskytovalo približne 200 mcg jódu na kg mlieka. Konzumácia mliečnych výrobkov je preto ďalším spôsobom, ako zvýšiť príjem jódu.
Spomedzi ovocia majú vyšší obsah jódu čerešne, ale obsah jódu opäť závisí od množstva jódu v pôde. Na zvýšenie príjmu jódu je vhodná napríklad aj minerálna voda Vincentka, ktorej stačí vypiť približne 25-30 ml denne.