Sonnentor – čaje s príbehom I Trime Podcast 45 o bylinkách a udržateľnosti

V našich podcastoch vám radi predstavujeme inšpiratívne príbehy ľudí, ktorí – rovnako ako my – dbajú na detaily, záleží im na kvalite zložiek a na tom, akú stopu zanechávajú v prírode. Týmto spôsobom našim zákazníkom predstavujeme produkty, ktoré stoja za to zaradiť do každodenného života, či už ide o mäso, syry, čaje, bylinky alebo ďalšie produkty s opravdovou pridanou hodnotou.

V tejto epizóde vás zavedieme do srdca Čejkovíc, kde sme navštívili Sonnentor, rodinnú firmu, ktorá už viac ako 30 rokov vyrába kvalitné čaje a postupne rozširuje aj ďalší sortiment – od bio korenín a koreninových zmesí cez kávu až po biosirupy. 

 Porozprávali sme sa s majiteľom Josefom Dvořáčkom o tradícii pitia čajov, ktorú nám v Čechách odovzdávali už naše babičky, o udržateľnosti a o tom, ako vybudovať firmu, ktorá si aj v dnešnej dobe dokáže zachovať svoje hodnoty a odovzdávať ich ďalej.

Prepis podcastu

Všetky diely podcastu Trime si môžete pozrieť na YouTube, Spotify alebo Apple Podcasts.

Prepis podcastu:

[00:00:04]

V našich podcastoch vám radi predstavujeme inšpiratívne príbehy ľudí, ktorí – rovnako ako my – dbajú na detaily, záleží im na kvalite zložiek a na tom, akú stopu zanechávajú v prírode. Týmto spôsobom našim zákazníkom predstavujeme produkty, ktoré stoja za to zaradiť do každodenného života, či už ide o mäso, syry, čaje, bylinky alebo ďalšie produkty s opravdovou pridanou hodnotou.

V tejto epizóde vás zavedieme do srdca Čejkovíc, kde sme navštívili Sonnentor, rodinnú firmu, ktorá už viac ako 30 rokov vyrába kvalitné čaje a postupne rozširuje aj ďalší sortiment – od bio korenín a koreninových zmesí cez kávu až po bio sirupy. Porozprávali sme sa s majiteľom Josefom Dvořáčkom o tradícii pitia čajov, ktorú nám v Čechách odovzdávali už naše babičky, o udržateľnosti a o tom, ako vybudovať firmu, ktorá si aj v dnešnej dobe dokáže zachovať svoje hodnoty a odovzdávať ich ďalej. 

00:00:10 Michal Kočí
Dobrý deň, dnes sme vyrazili zo štúdia. Vyrazili sme do Čejkovíc, do Sonentoru, a naproti mne sedí pán Dvořáček, ktorý je vlastne majiteľom Sonentoru. Dobrý deň.

00:00:19 Josef Dvořáček
Dobrý deň.

00:00:21 Michal Kočí
Na úvod by som vás chcel poprosiť, aby ste predstavili spoločnosť Sonnentor tým, ktorí vás náhodou nepoznajú. Čo presne robíte?

00:00:27 Josef Dvořáček
Tak vznikla myšlienka spoločnosti Sonentor v roku 1988 v severnom Rakúsku. Túto myšlienku, resp. založiť firmu, ktorá nakupuje bylinky od miestnych pestovateľov, roľníkov a farmárov v bio kvalite, mal Johannes Gutmann, ktorý vlastne takto začal v tomto regióne podnikať a potom pomaly začal balíčkať vrecúška a vytvárať z nich produkty, ktoré mali peknú etiketu a logo usmievajúceho sa slnka.

Neskôr túto myšlienku v Čecku zaujal Tomáš Mitáček a v roku 1992 založili spoločnú českú spoločnosť Sonentor, ku ktorej som sa pridal o niečo neskôr. Nie sme však klasickou dcérskou spoločnosťou zahraničnej firmy, ale všetky zisky a peniaze, ktoré tu v Čecku zarobíme, zostávajú tu a môžeme ich ďalej investovať. Okrem toho ťažíme z toho, že máme prístup aj na zahraničné trhy, môžeme vyvážať naše produkty a snažíme sa šíriť myšlienku, že nakupujeme bylinky a koreniny od miestnych, lokálnych poľnohospodárov a farmárov, ktorí hospodária ekologicky. Potom ich balíme a predávame ako hotové produkty, buď ako koreniny, alebo ako čaje v sáčkoch, alebo ako sypané čaje. K tomu sme potom pridali ešte pár ďalších produktov, ako napríklad projekt s kávou, ktorú si sami pražíme, máme bio sirupy sladené jablkovým koncentrátom a lúhované s našimi bylinkami a pár takých doplnkových vecí, ktoré máme ako doplnkový sortiment, inak sa postupne rozvíjame a za tých 33 rokov, čo sme sa tu usadili v Čejkoviciach, sa snažíme, aby tá myšlienka udržateľnosti skutočne prenikla od kvalitnej bio suroviny z poľa cez celé naše podnikanie, takže premýšľame o tom, kde podnikáme – ako sídlo firmy sme si vybrali starú rozpadnutú kravín a vlastne sme ju tu opravili ako brownfield a podnikáme tu, vlastne máme celú firmu, sídlo firmy aj výrobu tu v Čejkoviciach na Kopci. A potom premýšľame aj o energii, takže máme tepelné čerpadlá, snažíme sa stavať pasívne budovy, minimalizovať spotrebu energie a tak ďalej a tak ďalej, a premýšľame aj nad tým, do čoho naše výrobky balíme, takže sa snažíme, aby naše obaly boli kompostovateľné alebo triediteľné a aby mali pokiaľ možno nulový obsah plastu, aby sme nezaťažovali životné prostredie.

00:03:15 Michal Kočí
A čo sa týka tých vrecúšok, aký je tam rozdiel oproti vrecúškam, ktoré bežne nájdeme v supermarkete? Pretože ten vplyv na zdravie tam jednoducho je a samozrejme aj na životné prostredie.

00:03:24 Josef Dvořáček
Keď už hovoríme o čajoch v jednotlivých porciách, o čajových vrecúškach, veľa sme premýšľali nad tým, ako nejakým spôsobom minimalizovať obal, a tak sme zvažovali, či musí byť každé jednotlivé vrecúško ešte zabalené v ďalšom papieri. Keď sme však vykonali testy, zistili sme, že ak spotrebiteľ otvorí krabičku a jednotlivý vrecúšok nie je zabalený, ale nachádza sa priamo vo vrecúšku, ktoré musí roztrhnúť, dochádza k výraznému úniku aróm a zhoršeniu kvality čaju, ktorý sa následne lúhuje. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli, že aj keď to znamená vyrobiť o niečo viac obalového materiálu, stojí za to každý jednotlivý vrecúšok zabaliť osobitne, hermeticky uzavrieť, a vďaka tomu sa skutočne zachová kvalitná vôňa z tejto bio suroviny. Keď sme robili testy, zistili sme, že vrecúško si svoju vôňu zachová aj po dvoch či troch rokoch a je veľmi, veľmi kvalitné. Ďalším takýmto aspektom je, že dnes balíme do špeciálnych filtračných papierov, ktoré sú nebělené a nechlórované, pretože z tých bielených a chlórovaných filtračných papierov sa časť chlóru vylúhuje aj v horúcej vode do čaju a samozrejme to trochu mení chuť. A samozrejme premýšľame aj o tom, aby ten vrecúšok po vylúhovaní mohol používateľ na 100 % vyhodiť do domáceho kompostu, to znamená, aby tam nebola žiadna kovová ani hliníková sponka, ako to majú tie staršie strojovo vyrábané vrecúška, ktoré sa u nás stále vyskytujú. Na trhu sa vyrába niekoľko takýchto čajov, takže vrecúško by malo byť v stroji zviazané iba niťou, bez akejkoľvek kovovej alebo hliníkovej spony, ktorá by potom znemožňovala napríklad ďalšiu recykláciu v komposte. A samozrejme nie je žiaduce, aby sa hliník rozpúšťal v horúcej vode, takže to sú asi také základné princípy kvalitného baleného čaju, ako ho správne zabaliť.

00:06:15 Michal Kočí
Myslím si, že to je zároveň o niečo drahšie než to, čo vlastne vyrábajú veľké nadnárodné korporácie. Je to určitá záruka, za ktorú si zákazník u vás priplatí. Máte s tou cenou nejaký problém, alebo ju zákazníci akceptujú a chápu, čo si u vás kupujú?

00:06:33 Josef Dvořáček
Takže ten úplne najväčší rozdiel v cene – keby sme teraz hovorili o tom, aký je rozdiel medzi najlacnejším čajom, ktorý sa predáva niekde v supermarkete, a tým, ktorý predávame my – tak v skutočnosti ten najväčší rozdiel v cene spočíva práve v surovine, ktorú nakupujeme. Pretože náklady na túto bio surovinu sú dva- až päťkrát vyššie ako napríklad na klasickú surovinu. A potom musím povedať, že dnes už väčšina tých čajových firiem, ktoré vyrábajú bylinkové ovocné čaje, vo veľkej miere pracuje s tým, že tú chuť vytvárajú pomocou špeciálnych aróm, čo sú vlastne nejaké chemické zlúčeniny, ktoré sa teda vytvoria, aby nám tam dodali tú čučoriedkovú, jahodovú či malinovú arómu, a táto chuť sa prenesie do čaju, ktorý je síce veľmi lacný, ale samozrejme to nemá nič spoločné so skutočnou chuťou daného ovocia.

00:08:01 Michal Kočí
Bola táto filozofia založená na nekompromisnej kvalite prítomná už od začiatku, alebo sa to nejako vykryštalizovalo hneď od prvého momentu, keď ste zistili, aké úskalia so sebou prináša konvenčný prístup?

00:08:12 Josef Dvořáček
Nie, my sme si skutočne hneď od začiatku povedali: „Pre nás má zmysel, aby sme mohli na 100 % ručiť za to, čo balíme, a aby sme to mohli dať aj našim deťom a vnúčatám.“ Akýkoľvek čaj, ktorý vyjde z nášho stroja, je pre nás naozaj kľúčový, a preto premýšľame o tom, ako sa táto surovina pestuje. A bolo pre nás neprijateľné, aby sme napríklad na poliach, kde sa pestujú naše byliny, likvidovali burinu pomocou herbicídov a pesticídov, ktoré potom zaťažujú životné prostredie a dostávajú sa do podzemných vôd atď. Chceme však, aby táto bylina bola pri zbere skutočne pestovaná s láskou, bez akejkoľvek chémie a podľa pôvodných tradičných postupov, tak ako sa to robilo v minulosti. Hoci dnes napríklad na obrábanie pôdy používame robotické plečkovacie stroje s umelou inteligenciou, ktoré rozlišujú burinu od byliniek atď. To znamená, že sú to veľmi pokrokové stroje, ktoré nám pomáhajú, aby sme nemuseli používať chemikálie. Nie je to teda len obyčajná motyka. Ale pokiaľ ide o používanie týchto chemických látok na ochranu proti chorobám, škodcom a burinám, v tom sme úplne nekompromisní a pre nás je zásadné, že chceme iba bylinky, ktoré sú biocertifikované. To bolo dobré, najprv sme začali podnikať a až potom sa k tomu pripojil tento aspekt. Ja s tým síce nesúhlasím, ale vy ste žiarivým príkladom toho, že to ide robiť tak, aby to bolo výhodné pre všetkých, možno dokonca trojnásobne výhodné aj pre zákazníka. Myslím si, že každá oblasť si nájde svojho zákazníka. Určite aj my sa stretávame s tým, že k nám príde nejaký turista do nášho návštevníckeho centra. Povie: „Máte tu všetko také krásne, strašne sa nám to páči, ale vy, pán Dvořáček, ste úplný zlodej, predávate tu čaje za 95 korún, za 100 korún, ako si na to má normálny človek vôbec zarobiť?“ Takže samozrejme, je to o tom prístupe, povedal by som, že dnes je to podobné ako s vínom. Podobne aj tu, niektorí vinári mi hovoria, že tu v Čejkoviciach na Južnom Morave pestujeme veľa vína, že k nim príde nejaký zákazník a nadáva, že chcú za fľašu 150 korún, keď predsa v Lidli sa predáva víno v kartóne za 30. A takto by som asi porovnal ten čaj, ktorý sa predáva niekde v supermarkete za 20 Kč, s naším čajom, ktorý je samozrejme úplne inej kvality, a ak to zákazník ocení, tak je to pre neho to pravé. Ak ho zaujíma nízky obsah herbicídov a pesticídov, tak je to pre neho to pravé, ale ak sa pozerá len na cenu, tak to pre neho nie je. Áno, tak to vo všeobecnosti funguje v potravinárstve. To, za čo Česi utrácajú, často nebude v porovnaní napríklad so západnými trhmi predstavovať taký veľký percentuálny podiel z príjmu. Skôr sú to tu autá, bývanie, a keď to poviete napríklad Talianovi, podľa mňa mu nemusíte cenu toľko vysvetľovať, lebo to asi lepšie pochopí. A tak si myslím, že aj nová, mladá generácia, ktorá nastupuje, sa vlastne začína viac zaoberať a zaujímať o ten zdravý životný štýl. Ten štýl, z ktorého čerpáme energiu, čím napĺňame naše telo, čo jeme a tak ďalej, je pre nich dôležitý, takže vnímam, že táto nová nastupujúca generácia sa o to už zaujíma a samozrejme, keďže majú pred sebou ešte celý život, aj zdravie planéty a to, ako sa firma správa k životnému prostrediu alebo akú stopu po sebe zanecháva, je pre nich oveľa dôležitejšie ako pre niekoho, kto sa tým napríklad nezaoberá a hovorí si: „O 10–20 rokov už tu na svete nebudem, tak prečo by som sa tým ešte zaoberal.“

00:28:03 Michal Kočí
Keď ste nás sprevádzali po budove, vlastne ste narazili na jej podstatnú súčasť, a tou je voda, ktorá sa nachádza v okolí Čejkovíc. Ak by ste mohli ešte raz vysvetliť, aká je vlastne kvalita studničnej vody tu na úrovni dojčenskej výživy, a keď si naši zákazníci pozrú podcast s pánom Pohlmanom, ktorý sme nedávno natočili, tak zistia, že celková kvalita studničnej vody je katastrofálna a čo všetko sa v nej nachádza.

00:28:36 Josef Dvořáček
V obci Čejkovice je veľa vinárov a musím povedať, že práve vinársky región je z hľadiska používania herbicídov a pesticídov to najhoršie, čo môže byť, pretože vinice sa postrekujú veľmi často. Väčšinou sa obhospodarujú konvenčným spôsobom, čo znamená, že sa používajú postreky, a keďže sa tieto postreky aplikujú relatívne vysoko, pri najmenšom vetre sa rozfúkajú až do vzdialenosti stoviek metrov. Takže v tomto vinárskom regióne máme skutočne skôr podzemné vody znečistené týmito postrekovmi. Avšak neďaleko Čejkovíc vo Velkých Hustěrátkach máme... Mali sme taký projekt pestovania byliniek na ekofarme ProBio. Ekofarma ProBio dnes hospodári ekologicky už, tuším, okolo 15 rokov. Nepoužíva žiadne postreky, hospodári na asi 400 hektároch vo Veľkých Hostěrádkach a postupne sa k nim pridávali ďalší susední poľnohospodári. A keď videli, že je možné hospodáriť takto ekologicky a že to funguje, že sa tam vo veľkom pestujú obilniny, aj tie tradičné ako špalda, pohánka, ale aj pšenica, raž, jačmeň a ďalšie plodiny, pestujú tam zemiaky, striedajú pestovateľské postupy, tak vlastne nadchli tých ďalších susedných poľnohospodárov a dnes vznikol Bio región Hostěrácko, kde sa už niekoľko rokov na takmer 3 000 hektároch pestuje výlučne ekologicky, nepoužíva sa tam žiadna chémia. A ja som raz takto sedel po jednom takom stretnutí záujemcov o ekologické pestovanie niekde na medze, pri našom políčku s bylinkami. A okolo prechádzal taký mladý manželský pár s malými deťmi a tá pani ma s radosťou pozdravila a povedala: „Je skvelé, že tu tak krásne hospodárite, a chcela som vám veľmi poďakovať.“ Nielenže sa tu pri tých vašich farebných políčkach s bylinkami veľmi radi fotíme, ale hlavne – keď sa nám narodili malé deti, dali sme si urobiť rozbor vody z našej studne a tu v dedine máme po 30 rokoch vodu vhodnú pre dojčatá priamo v studniach. A vtedy som si uvedomila, že je to vlastne niečo, čo sme nikdy nechceli a nikdy sme to neplánovali, nemali sme to v našich stratégiách, ale že toto ekologické hospodárenie má ďalekosiahly vplyv na to, ako vyzerajú podzemné vody, a že by bolo krásne, keby bolo viac takýchto príkladov takýchto dedín, kde majú ľudia v studniach vodu vhodnú na dojčatá.

00:31:25 Michal Kočí
Čím si myslíte, že to je, že sú ľudia, ktorí sú, povedzme, ako vy, alebo sa jednoducho snažíme robiť to najlepšie, ako vieme. Potom sú vlastne tí ľudia, ktorí vidia napríklad, ako tie zvieratá trpia, ako sa postrekujú polia a podobne. A vlastne je im to akoby jedno, ako sa na to pozeráte, pretože verím, že túto diskusiu ste už často niekde zažili s niekým. Ako sa na to pozeráte, že tým ľuďom je to vlastne jedno, alebo že uprednostňujú svoj zisk?

00:31:58 Josef Dvořáček
Myslím si, že na to má veľký vplyv to, že sme sa ako ľudia odtrhli od prírody a že v skutočnosti do nej chodíme málo a už sa necítime byť jej súčasťou. Ešte si spomínam, že veľký vplyv na mňa mal môj otec, ktorý bol ovocinár, a my sme štepili staré ovocné stromy a chodili sme po tých záhradách. A vlastne ma otec naučil včelárčiť, a keď som potom mal nejaký vzťah k tým včelám, tak hoci som sa neskôr niekedy z tej cesty zblúdil a nebol som v živote vždy najväčší ekolog, vždy som si nejako spomenul na to, že mi bola vštepená nejaká taká základná vec, nejaká láska k prírode. Všimol som si, že ľudia, ktorí majú radi prírodu, majú väčšinou radi aj ostatných ľudí. Sú to ľudia, ktorí sú obľúbení. Stretol som veľa skautov, skvelých ľudí, takých, ktorí boli vlastne takto vychovávaní v prírode, a práve títo ľudia majú potom po celý život určitú lásku k životnému prostrediu a sami si uvedomujú, že poškodzovať životné prostredie, zvieratá alebo prírodu je vlastne niečo, čo nám nie je vlastné. Ale potom je veľa ľudí, ktorí sa od toho úplne odtrhli. A dnes to vidíme na dôsledkoch klimatickej krízy – že v mnohých odvetviach priemyslu alebo v podobných oblastiach sme úplne zabudli na to, že nemôžeme do rieky vypúšťať čokoľvek, že tá rieka je vlastne živý organizmus. Vlastne nemôžeme vypúšťať čokoľvek do ovzdušia, pretože sa nám to nakoniec všetko vráti, že nakoniec máme tie neuveriteľné choroby, ktoré sa ľuďom vracajú, a tieto veci ako dôsledky, poškodenia týchto vecí, takže sme vlastne súčasťou prírody a ide o vyvážený systém, ktorý by sme mali brať do úvahy, a nemôžeme sa pozerať len sebecky na to, ako sa krátkodobo obohatiť, ale sme súčasťou prírody a mali by sme na ňu brať ohľad.

00:35:15 Michal Kočí
To je zaujímavé. Čítal som to na vašom LinkedIn asi pred 3–4 mesiacmi. Dnes je to 10 rokov, čo som takmer nastúpil do lietadla, ktoré havarovalo. Ovplyvnilo vás to nejako aj vás?

00:35:29 Josef Dvořáček
To určite, tento rok to bolo naozaj desať rokov. A či teda ten príbeh vysvetlí poslucháčom? Ja som, my sme mali taký zvyk, že s mojou ženou máme tri deti a vždy sme chceli stráviť jeden, dva dni alebo napríklad víkend z času na čas len s jedným z tých detí, pretože keď cestujete ako rodina, stále ako banda tých detí pohromade, tak sa jednotlivé deti napríklad správajú inak, alebo sa s nimi nemôžete porozprávať. Môj syn bol veľký fanúšik Barcelony, tak som naplánoval taký výlet, že pôjdeme na zápas FC Barcelona, vtedy hrali proti Realu Madrid. Bolo to v marci 2015 a spojil som to s návštevou biofarmy, ktorú sme mali neďaleko Barcelony v Španielsku, a chcel som sa tam ísť pozrieť a vlastne si urobiť taký krásny víkend. A úplne tesne predtým, ako sme mali odletieť, sme to vlastne zrušili, a to vďaka mojej manželke, bol som strašne nahnevaný a dodnes si pamätám, že sme ten zápas Barcelony s Realom Madrid sledovali v nedeľu večer – Barcelona vyhrala, ak sa nemýlim, 2:1, viem, že to bol tesný zápas a že sme s synom strašne ľutovali, že sme tam neboli. No a potom vo štvrtok som si vlastne upratoval e-maily a zistil som, že ja a môj syn sme mali letenky na lietadlo, ktoré ten nemecký pilot spoločnosti Germanwings narazil do skaly vo francúzskych Alpách a vtedy to nikto neprežil. Bola to tá havária, pri ktorej bol pilot duševne chorý, zamkol sa v kokpite a nasmeroval celé lietadlo do skaly. Vlastne som si úplne uvedomil, ako som v tú nedeľu večer nadával manželke za to, že sme nemohli byť na tom zápase. A v ten štvrtok som to videl z úplne iného uhla pohľadu, keď som si uvedomil, že sme sa vlastne spolu s mojím synom znova narodili. A keď prežijete niečo také hlboké, zrazu premýšľate nad takými otázkami, čo by ste robili, ako by ste žili alebo podnikali, keby ste vedeli, že zajtra zomriete. A tu musím povedať, že zrazu nerozmýšľate nad tým, aká veľká je vaša firma, ktorú ste založili, alebo akú entitu ste vytvorili, koľko peňazí ste zarobili, alebo koľko peňazí ste venovali na charitu, v akom podcaste ste hovorili, alebo či o vás písali vo Forbesovi, ale že to, čo vo vás zostane, sú len tie vzťahy s tými najbližšími, ako ich vybudujete a akú stopu tu zanecháte. A to ma tiež priviedlo k poznaniu, že život tu je krátky, že každý deň života je dar a že máme zodpovednosť za to, čo tu robíme, ako sa správame k sebe, k ľuďom, ktorých zamestnávame, k našej rodine – že máme zodpovednosť a že máme tú príležitosť, aby sme tento svet urobili o niečo krajším.

00:39:05 Michal Kočí
To je skvelý príbeh. Možno sa to odrazilo aj v tej budove, v ktorej teraz sedíme. Mohli by ste poslucháčom len priblížiť, čo ich tu vlastne čaká, ak by sa chceli prísť pozrieť na exkurziu, čo sa vám podarilo vybudovať? Že táto budova je vlastne jednou z najekologickejších budov v republike, hovorím to správne?

00:39:35 Josef Dvořáček
Už v rokoch 2016–2017 sme začali uvažovať, že nám tu v areáli Sonnentor je vlastne veľmi tesno. Celý tento areál sme vybudovali na mieste brownfieldu, kde pôvodne stála stará rozpadnutá kravín. A uvažovali sme, že nás čaká nejaké zásadné rozšírenie. A keďže sme v roku 2012 otvorili náš areál a začali sme budovať návštevnícke centrum „Bylinkový raj Sonnentor“, aby k nám mohli kedykoľvek prísť okoloidúci turisti a návštevníci, pozrieť sa a zažiť takú zážitkovú exkurziu vo výrobe čajov, mali sme veľký dopyt po tom, aby bolo vhodné to trochu profesionalizovať, túto prehliadku, a tiež zabezpečiť, aby sa ľudia nepletli v sklade, aby neprekážali medzi jazdiacimi a vysokozdvižnými vozíkmi, aby ich niečo nezrazilo a tak ďalej. Tak sme sa poradili s projektantmi a s mojimi kolegami z výroby, logistiky a celkovo z administratívy, posadili sme sa a začali sme premýšľať, že by sme radi vytvorili niečo, čo na jednej strane bude spĺňať tie najprísnejšie kritériá udržateľnosti a ekológie a na druhej strane, že by sme do toho chceli zakomponovať akúsi prehliadkovú trasu v strede firmy, kde by návštevníci mohli nahliadnuť do zákutí výroby a pozrieť sa, ako sa tie čaje vyrábajú. A tak vznikol projekt našej budovy Solis, ako sme ju nazvali, čo znamená slnko, a v roku 2022 získala ocenenie ako najudržateľnejšia priemyselná budova v strednej Európe. Vďaka tomu sme získali niekoľko ocenení, výhodnejší úver atď. A musím povedať, že z tej budovy máme naozaj radosť, že sa správa takmer ako pasívna budova, má minimálnu spotrebu energie, nainštalovali sme tam tepelné čerpadlá, používame veľa ekologických udržateľných materiálov, recyklovaných materiálov na priečky, hlinené omietky. A tak ďalej, a tak ďalej. A musím povedať, že sa nám podarilo aj zjednotiť výrobu, skrátiť výrobné technologické trasy, to znamená, že od rezania tej bylinky sme ju čo najkratšou cestou zabalili do papiera, do krabičky, do vrecúška na lúhovanie, ktoré sa potom hermeticky uzavrie a zachová si svoju arómu. Zároveň sa nám podarilo pri tej budove vybudovať akýsi tunel, kde je vybudovaná turistická trasa, kde si návštevníci tejto firmy môžu pozrieť, ako sa vyrábajú čaje. A to ma veľmi teší. Keď takúto firmu takto otvoríte, je to pre ľudí samozrejme zaujímavé, pretože máloktorá firma vyrábajúca potraviny je takto transparentná a otvorená; väčšinou sú uzavreté, lebo nechcú, aby ste to videli. Jedného dňa som bol v nejakom mäsospracovateľskom závode a keď som tam vchádzal, povedal som si, že by bolo skvelé, keby všetci ľudia mohli vidieť, tak ako u nás, ako sa vyrábajú tie vynikajúce klobásy a podobne. Potom, keď som vyšiel von, som povedal: „Radšej to nikomu neukazujte, lebo chápem, že je vo vašom záujme, aby to nikto nevidel.“ Myslím si teda, že keď sme to otvorili a máme tam sklenené steny, cez ktoré ľudia vidia priamo do výroby, tak to našich ľudí, ktorí tam pracujú, núti udržiavať poriadok, uvedomovať si, že nám každý vidí do taniera, a aby sme tie postupy a podobne vykonávali čisto, poctivo, tradične a aby to skutočne malo lesk, a nemôžeme si dovoliť mať tu nejaký neporiadok, pretože oko nášho návštevníka vidí všetko a robilo by nám to zlú reklamu. Táto transparentnosť nás teda, ako sa hovorí, drží na uzde, aby sme boli naozaj stále dobrí, aby sme dbali na kvalitu a na tieto veci. A zároveň vnímam, že návštevník, ktorý k nám príde, vníma, že to robíme naozaj dobre, čestne. A časť tých návštevníkov, ktorí k nám prídu, nadchneme natoľko, že sa stanú našimi stálymi zákazníkmi, že keď sa vrátia domov, ochutnajú naše čaje a iné čaje a povedia: „Toto nám naozaj chutí.“ Buď si čaje Sonnentor kúpime sem-tam na Vianoce ako darček, alebo si ich budeme kupovať pravidelne. Či už je to tak alebo onak, sme vďační za každého, kto sa sem-tam stane naším zákazníkom, podporí našu myšlienku a tým, že podporí našu myšlienku, môže vlastne podporiť aj ekologické hospodárenie a nepriamo aj našich farmárov a roľníkov, ktorí sa správajú šetrne k krajine a prírode okolo nás a tým vlastne zlepšujú aj túto krajinu.

00:42:45 Michal Kočí
Musím to naozaj odporučiť. Pred príchodom som videl pár fotiek a prišlo mi to pekné, ale netušil som, že to bude v skutočnosti až také veľké. Celá tá expozícia stojí za to. Koľko ľudí vás príde navštíviť do Čejkovíc? Veď to predsa nie je v blízkosti žiadneho veľkého mesta.

00:43:09 Josef Dvořáček
Boli sme naozaj prekvapení, že táto nová trasa, ktorá je, podľa mňa, pekne a architektonicky veľmi dobre spracovaná, mala minulý rok okolo 80-tisíc návštevníkov. Takže vlastne už dnes, v úvodzovkách, trochu konkurujeme niektorým výletným turistickým destináciám, ktoré sú napríklad profesionálne vybudované. Pre nás je to skôr doplnková činnosť, ale napriek tomu dnes v oblasti cestovného ruchu zamestnávame celoročne asi 25 ľudí a v sezóne nám pomáhajú ďalšie desiatky brigádnikov, ktorí sa starajú o našich zákazníkov, či už v kaviarni, predajni, alebo napríklad pri sprievodných programoch, ktoré tu organizujeme pre rodiny s deťmi atď. 80-tisíc návštevníkov, to je dobrý výsledok. Teší nás to a samozrejme nám pomáha aj prevádzka tohto návštevníckeho centra. Z marketingového hľadiska to pomáha zviditeľniť našu značku a vďaka tomu nemusíme napríklad dodávať naše produkty do národných reťazcov ani baliť nejaké súkromné značky, ktoré nemajú žiadne meno, ale môžeme skutočne podporovať kvalitných českých poľnohospodárov a kvalitné české bylinkárstvo. Môžeme tieto veci nakupovať a skutočne udržiavať kvalitu a nemusíme sa podbízkať a nakupovať nejaké podradné bylinky, ktoré by sme potom napríklad predávali do nadnárodných reťazcov.

00:45:10 Michal Kočí
V tomto segmente zdravia, aj v Českej republike, sú firmy, ktoré to robia dobre, ale potom už nie je veľa takých, ktorým sa zároveň darí byť úspešnými, ktoré zamestnávajú zaujímavý počet ľudí a ktoré sú ekonomicky stabilné. Vám sa darí aj v zahraničí, čo je podľa mňa dosť veľká špecifickosť. V akej krajine máte najsilnejšiu pozíciu a prečo si myslíte, že aj keď som napríklad v Španielsku, nájdem vaše produkty v malom obchode so zdravou výživou? Prečo si myslíte, že aj tam má zákazník skutočne záujem?

00:45:45 Josef Dvořáček
Myslím si, že za tých 33 rokov sme si postupne vybudovali veľmi silnú pozíciu v zahraničí práve v tejto oblasti bio, alebo ako sa tomu hovorí, v segmente organických produktov, a dnes patríme v Európe medzi tri až štyri najvýznamnejšie značky. Vďaka tomu, že sme absolútne prísne trvali na tom, aby sme nikde nedodávali do nadnárodných reťazcov, a podarilo sa nám to, sme v istom zmysle veľmi vyhľadávaným tovarom práve v týchto špecializovaných obchodoch so zdravou výživou, v bio obchodoch, ktoré sú napríklad predajne s rozlohou okolo 200–300 metrov štvorcových a ktoré ponúkajú výlučne bio produkty, tam sme veľmi vyhľadávaným partnerom, takže dnes máme rozsiahlu obchodnú distribúciu, myslím, že vo všetkých krajinách Európskej únie, ale ak ste na nás narazili v Španielsku, tak v týchto krajinách je to skôr okrajové. Dnes máme obrat okolo 480 miliónov, takže tento rok pravdepodobne prekonáme tú pol miliardy, z čoho polovicu predáme tu v Českej republike a tú polovicu exportujeme, pričom väčšina tohto exportu smeruje do nemecky hovoriacich krajín, do regiónu DACH. Sú to Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko a severné Taliansko. Sú to krajiny, ktoré sú, čo sa týka chutí a kuchyne, veľmi podobné Českej republike. Všímam si, že babičky v Rakúsku, v Bavorsku, v severnom Taliansku varili podobné knedle, podobné koláče, používali podobné bylinky ako tu u nás. Možno aj vďaka Rakúsku, Uhorsku, neviem, tak nejako. Ale keď napríklad prídete do Poľska, kultúra tamojšej kuchyne je úplne iná. Pijú oveľa menej bylinných čajov, sú oveľa viac ovplyvnení napríklad anglickou kultúrou, čiernymi a zelenými čajmi, mali prístavy atď. Takže tam je napríklad podiel bylinných čajov oveľa menší ako v nemecky hovoriacich krajinách. Takže tam napríklad nie sme až takí úspešní, alebo napríklad v Anglicku, či aj v severnom Francúzsku, ale inak si myslím, že práve v týchto krajinách, ako sú nemecky hovoriace, máme veľmi dobré meno a určite patríme medzi dve najsilnejšie značky v oblasti čajov a korenín.

00:47:10 Michal Kočí
To je super, podľa mňa sa mi zdá, že dosť často akoby niektoré značky alebo ľudia, ktorí robia niečo kvalitne, hovoria, že sa nám ekonomicky nedarí, pretože to robíme dobre, ale ja si myslím, že sú to dve veci, ktoré sa navzájom nevylučujú, vy ste toho príkladom, alebo čo si o tom myslíte, lebo samozrejme niekedy musíte v niečom ekonomicky ustúpiť, pretože si chcete zachovať tú kvalitu, to je jasné, ale podľa mňa sa to navzájom nevylučuje. Alebo áno?

00:47:40 Josef Dvořáček
Musím povedať, že v tomto smere sme mali trochu šťastia, že máme rakúskeho spoločníka a že vďaka tomu bol náš vstup na rakúsko-nemecký trh o niečo jednoduchší. A vnímam, že tu v Českej republike je obrovský problém v tom, že veľký podiel potravín sa predáva iba v nadnárodných reťazcoch. A vďaka tomu aj kvalitné české firmy, ktoré spracúvajú biopotraviny, mi nakoniec hovoria: „Jozef, musíme predávať do tých reťazcov, musíme, lebo sme kúpili stroj, aby sme to kvalitne zabalili, zomleli alebo s tým niečo urobili, a vďaka tomu musíme mať aj tie objemy a niekde to predať, niekde to umiestniť.“ Ale predaj do týchto reťazcov je začarovaný kruh, oni na vás tlačia cenou, nakoniec na tú kvalitu až tak nedbajú, na certifikáciu stačí len nejaká pečiatka, dosť často sa napríklad v našom odvetví stretávam s tým, že tie byliny, ktoré sú tam zabalené, je to niečo ako čaj, ktorý sa predáva v nejakom supermarkete ako bio privátna značka, tak to je bylina stará napríklad 6–8 rokov a s našou bylinou to nemá vôbec nič spoločné.

00:49:25 Michal Kočí
Myslím si, že by ste sa zhodli so všetkými tými poľnohospodármi, s ktorými sa stretávame, že je to vlastne rovnaké – buď musíte byť schopní vybudovať si vlastný odbyt, alebo vás tie reťazce pohltia.

00:49:35 Josef Dvořáček
Ale musím povedať, že je to predovšetkým o trpezlivosti. Samozrejme, keď dnes prídete k nám do Sonnentoru, vidíte firmu, ktorú sme krok za krokom, so všetkými peniazmi, ktoré sme do nej neustále vkladali, budovali 33 rokov. A dnes príde nejaký mladý chalan, ktorý mi po troch rokoch povie: „Je to ťažké, musíme ísť do tých reťazcov“ atď. A že je to tiež o tej trpezlivosti, že samozrejme predávame veľa našich výrobkov len do malých obchodíkov, máme sieť obchodných zástupcov a vieme vybavovať objednávky už od troch tisíc korún. Keď však vezmeme do úvahy celkový objem, musím povedať, že žiadny zákazník u nás nemá obrat vyšší ako 5 %. A to je veľmi dôležité, pretože máme diverzifikáciu nášho odbytového trhu postavenú tak, že nás nikto nemôže držať pod krkom a nikto nás nemôže akoby ohroziť tým, že by povedal: „Od vás odoberáme 50 % a ak sa od vás teraz jednoducho odídeme, zrazu by nám tu zostali nefunkčné stroje, nakúpené byliny atď. a nedokázali by sme zaručiť ten odbyt.“ Takže toto je napríklad vec, nad ktorou som veľa premýšľal, aby bola tá diverzifikácia odbytových trhov postavená tak, aby sme neboli závislí od jedného zákazníka.

00:51:00 Michal Kočí
Keď vás zákazník hľadá, kde všade vás môže nájsť? Predpokladám, že máte napríklad na webovej stránke nejakú mapu malých predajní, kde sa nachádzate, alebo priamo v e-shope?

00:51:20 Josef Dvořáček
Dnes predávame prostredníctvom našich vlastných predajných kanálov, a to konkrétne v našom návštevníckom centre Bylinkový ráj v Čejkoviciach, kde máme veľkú predajňu, v ktorej je aj zážitková trasa, ktorú si môže každý prejsť, kúpiť si tu sadeničky, ochutnať produkty, máme tu degustačnú kaviareň a čajovňu, takže je to naozaj niekoľko vynikajúcich vecí. Predstavoval by som si, že by to mohlo byť aj v ďalších veľkých mestách, ale nájmy predajní sú v Českej republike veľmi drahé, takže máme sieť vlastných predajní – momentálne máme predajňu v Brne, v Prahe, chystáme otvorenie novej predajne v Olomouci a radi by sme postupne expandovali do ďalších miest, otvárať dve až tri predajne ročne. A potom máme náš e-shop, ktorý je vlastne náš vlastný kanál, kde si zákazníci môžu vybrať všetko a do druhého dňa to dostanú cez e-shop, a potom máme sieť takzvaných partnerských predajní. Sú to obchody, kde som vybudoval nákupný kútik, kde vlastne časť predajne tvoria regály Sonnentor. Je to krásne graficky zariadené, dodávame im naše produkty, know-how, školíme personál, čo znamená, že personál príde k nám sem do Čejkovíc, kde absolvuje prehliadku aj ochutnávky. Vysvetľujeme, v čom spočíva rozdiel oproti bežným čajom, a ide o veľmi rozsiahlu sieť – myslím, že tých partnerských predajní máme okolo stovky. Ďalej máme sieť obchodov so zdravou výživou, bioobchodov a vlastne aj týchto špecializovaných predajní s kvalitnejšími potravinami, kde sa tieto predajne skutočne zameriavajú na zdravý životný štýl a zdravé potraviny, takže aj toto je významný distribučný kanál. A potom je tu aj segment darčekov, to znamená, že máme aj kníhkupectvá, záhradníctva, predajne darčekov, kde sa snažíme naše produkty navrhnúť tak, aby boli pekné aj ich etikety, aby boli nejakým spôsobom hravé, zaujímavé, veselé. A sú veľmi dobre popísané. Áno, nie je to čaj na prechladnutie, ale je to čaj „Knedlík v krku“. Chceme tomu vlastne vtlačiť nejakú emóciu, nechceli sme robiť ďalší čaj na priedušky, na prostatu atď. Ale chceli sme... skôr to nejako pekne pomenovať, to znamená pre deti na nádchu je to „Usmrkánek“, alebo na prechladnutie je to „Kuc kuc“, a potom máme čaj „Dobrá nálada“, „Anděl strážný“, máme čaj „Rodinná pohoda“ a vlastne sú to veci, o ktorých si myslím, že si ich ľudia kúpia, lebo sú pekné, páčia sa im, že ten čaj má nejakú emóciu a zároveň sú prekvapení, že v tom darčeku potom nájdu niečo, čo by vôbec nečakali, pretože väčšinou sa ako darčeky balia také lacné čaje alebo čokoládky a pekne sa to zabalí, ale oni to rozbalia a je v tom fantastický čaj, a tak nám dávajú peknú spätnú väzbu a mnohí z nich sa potom stanú našimi zákazníkmi.

00:53:00 Michal Kočí
Dám vám spätnú väzbu na Balzam na nervy. Občas, keď je toho na mňa príliš veľa, si poviem: „Toto dnes potrebujem.“

00:53:08 Josef Dvořáček
Áno, patrí medzi najpredávanejšie čaje. A je to tu v Českej republike, takže možno je to pekný názov, ktorý sa nám podaril, ale možno s tými nervami je to tu na zváženie.

00:53:12 Michal Kočí
No a najmä v zimnom období, keď nie je toľko slnka. To je pekné. Koľko produktov ešte máte?

00:53:17 Josef Dvořáček
Celkovo máme viac ako 600 produktov, ide predovšetkým o korenisté zmesi, bylinné čaje, čierne čaje, ovocné čaje, zelené čaje, rooibos, detské čaje, v sáčkoch alebo sypané, a potom je tu množstvo produktov, v ktorých sú nejakým spôsobom obsiahnuté naše bylinky alebo koreniny, takže máme aj zeleninové bujóny do polievok. Máme bio sirupy, ktoré sú sladené iba jablkovou šťavou a nerafinovaným cukrom. Veľmi obľúbené sú práve tie, ktoré obsahujú výťažky z našich bylín. Takže už dnes máme vlastné projekty na pestovanie kávy v Nikarague a v Peru, takže máme aj vlastnú kávovú sériu. Tých produktov je teda veľa, ale samozrejme tých najpredávanejších je asi 200. A tie si potom dnes môžete kúpiť, povedal by som, takmer po celej Európe v týchto špecializovaných bioobchodoch, a z toho mám veľkú radosť. A dokonca teraz bol jeden môj kamarát na svetovej výstave v Japonsku a potom si našiel čas na Okinawe a posielal mi naše čaje s japonskou etiketou z Okinawy, čo ma veľmi teší. Tam predávame len tak okrajovo, povedzme, asi 20–30 tisíc eur, alebo neviem, no... ten obrat, takže je to skôr taká čerešnička na torte, ale je pekné, že učíme Japoncov piť bylinné čaje, pretože inak považujem Japonsko za takú mekku čajov, ale skôr tých zelených.

00:54:15 Michal Kočí
A máte etikety preložené do 55 jazykov?

00:54:17 Josef Dvořáček
Áno, máme, takže tu nájdete etikety v hebrejčine, čo znamená, že do Izraela dodávame z Japonska, Nového Zélandu a Austrálie, ďalej sú to niektoré ázijské krajiny, určite Amerika, Spojené štáty a potom všetky krajiny Európy.

00:54:50 Michal Kočí

To je skvelé. Pán Dvořáček, veľmi vám ďakujem, že ste si na nás našli čas. Naši poslucháči sa nás často pýtajú na rôzne druhy syrov a podobne, kde ich kúpiť, takže môžem povedať, že u nás v kancelárii má viac-menej každý v zásuvke nejaký čaj od vás, takže to môžeme potvrdiť a odporučiť. No a ďakujeme za to, čo robíte, a dúfam, že si na nás ešte raz nájdete čas. A možno natočíme ďalšiu časť o čajoch, koreninách a podobne.

00:55:08 Josef Dvořáček
Ďakujeme za návštevu a tešíme sa, že ak máte záujem, príďte sa pozrieť do nášho návštevníckeho centra v Čejkoviciach pri Hodoníne a určite zistíte, ako sa pozná dobrý čaj.

00:55:16 Michal Kočí
Odporúčam a idem nakupovať. Prajem vám všetko dobré. Dovidenia.

00:55:18 Josef Dvořáček
Na shledanou.