Probiotiká: potrebujete doplnok stravy, alebo stačí strava?

Probiotiká nie sú len kapsule s miliardami baktérií. Zistite, aký je rozdiel medzi probiotikami, fermentovanými potravinami a prebiotikami. Kedy má zmysel siahnuť po výživovom doplnku a prečo je pre zdravú črevnú mikroflóru dôležitejšie to, čím ju „kŕmime“. Pozrieme sa tiež na probiotiká pre deti a ženy a na to, ako a kedy ich užívať.

Čo sa v článku dozviete?

1. Čo sú probiotiká a ako fungujú
2. Probiotiká, prebiotiká a fermentované potraviny
3. Sú fermentované potraviny rovnako účinné ako probiotiká v kapsulách?
4. Prečo sú pre črevné mikrobiómy dôležité aj prebiotiká
5. Probiotiká a prebiotiká: prečo má zmysel kombinovať oboje?
6. Kedy má zmysel užívať probiotiká?
7. Saccharomyces boulardii
8. Probiotiká pre deti: kedy ich začať podávať a aké vybrať
9. Probiotiká pre ženy: trávenie, imunita a intímne zdravie
10. Probiotiká počas tehotenstva a dojčenia
11. Kedy a ako užívať probiotiká
12. Ako užívať probiotiká spolu s antibiotikami
13. Ako podporiť črevné mikrobióm bez probiotických doplnkov
14. Čo si z tohto článku odniesť?

Čo sú probiotiká a ako fungujú?

Probiotiká sú podľa medzinárodne uznávanej definície živé mikroorganizmy, ktoré pri podaní v dostatočnom množstve prinášajú zdravotné prínosy [1].

Pri výbere probiotík je dôležité rozlišovať jednotlivé kmene. Účinky probiotík sú totiž špecifické pre každý kmeň, takže výsledky získané pri jednom konkrétnom kmene nemožno automaticky prenášať na iné baktérie toho istého druhu [4].

Neplatí ani pravidlo, že čím vyšší je počet CFU (kolónie tvoriacich jednotiek), tým je probiotikum účinnejšie. Samotné množstvo mikroorganizmov je len jedným z faktorov. Pri výbere je dôležitejší konkrétny kmeň, dávka a stabilita a predovšetkým to, či bol daný kmeň klinicky testovaný na účel, na ktorý ho chcete užívať.

Probiotiká, prebiotiká a fermentované potraviny

Tieto pojmy sa často zamieňajú, napriek tomu označujú odlišné veci:

• Probiotiká Sú to konkrétne živé mikroorganizmy, ktoré pri podaní v dostatočnom množstve prinášajú preukázateľný prínos pre zdravie. [1].
• Medzi prebiotiká patria napríklad niektoré druhy vlákniny, ako sú inulín, fruktooligosacharidy (FOS) alebo galaktooligosacharidy (GOS), ktoré slúžia ako potrava pre prospešné mikroorganizmy v črevách a zároveň podporujú ich rast [2].
• Fermentované potraviny Vznikajú pôsobením mikroorganizmov, ale samotná prítomnosť živých kultúr z nich ešte automaticky nerobí probiotiká.
• Synbiotiká Kombinujú živé mikroorganizmy (probiotiká) s prebiotikami, ktoré podporujú ich rast a činnosť. [3].

Rozlišovanie týchto pojmov je dôležité najmä pri rozhodovaní, či má zmysel siahnuť po probiotickom doplnku stravy, alebo či je vhodnejšie zamerať sa predovšetkým na pestrý a vyvážený jedálny lístok.

Sú fermentované potraviny rovnako účinné ako probiotiká v kapsulách?

Nie vždy. Pri fermentovaných potravinách zvyčajne nie je presne uvedené, aké množstvo a druhy živých mikroorganizmov obsahujú. Závisí to aj od spôsobu výroby a skladovania – niektoré výrobky sú po fermentácii tepelne ošetrené, a preto už živé mikroorganizmy neobsahujú. Ak si kupujete fermentované potraviny, vyberajte tie, ktoré neprešli pasterizáciou a obsahujú živé mikroorganizmy, ktoré môžu podporiť zdravie čriev.

Medzi potraviny, ktoré obsahujú živé mikroorganizmy, patria:

• prírodný jogurt s živými kultúrami,
• kefír,
• kysané zelí,
• kimchi,
• niektoré fermentované sójové výrobky – napríklad natto, tempeh alebo miso,
• ďalšie tradične fermentované potraviny – napríklad kombucha alebo tradične fermentované uhorky.

Prečo sú pre črevnú mikroflóru dôležité aj prebiotiká?

Pri starostlivosti o črevné mikrobióm nestačí myslieť len na to, ako osídliť črevá väčším množstvom prospešných mikroorganizmov. Rovnako dôležité je zabezpečiť im dostatok „potravy“. Práve na to slúži vláknina a ďalšie prebiotické látky.

Vláknina, ktorá sa v tráviacom trakte nestrávi, sa dostáva až do hrubého čreva, kde ju črevné mikroorganizmy fermentujú. Pri tomto procese vznikajú mastné kyseliny s krátkym reťazcom (SCFA), napríklad acetát, propionát a butyrát, ktoré majú rad priaznivých účinkov na zdravie [7]. Jednotlivé druhy vlákniny však nemusia pôsobiť na mikrobióm rovnako [7].

Medzi potraviny bohaté na vlákninu a látky využiteľné črevnými mikroorganizmami patria:

• zelenina,
• ovocie,
• strukoviny,
• celozrnné obilniny,
• orechy a semená,
• cibuľa a cesnak,
• špargľa,
• čakanka,
• potraviny obsahujúce rezistentný škrob.

Pestrá strava poskytuje rôzne druhy vlákniny, ktoré môžu podporovať rozmanitosť a stabilitu črevného mikrobiómu. Ak nie ste na vlákninu zvyknutí, je lepšie jej množstvo zvyšovať postupne. Náhle zvýšenie príjmu totiž môže u citlivejších jedincov spôsobiť nadúvanie.

Probiotiká a prebiotiká: prečo má zmysel kombinovať oboje?

Probiotické mikroorganizmy a prebiotická vláknina môžu spoločne vytvárať priaznivé prostredie pre črevný mikrobióm. Z dlhodobého hľadiska preto môže byť užitočné zamerať sa nielen na dopĺňanie probiotík, ale aj na podporu mikroorganizmov, ktoré už prirodzene máme v črevách.

Kedy má zmysel užívať probiotiká?

Probiotiká nie sú univerzálnym doplnkom, ktorý by mal preventívne užívať každý zdravý človek. Ich účinok závisí od konkrétneho mikroorganizmu, jeho dávky a zdravotného problému, pri ktorom sa používajú. Preto je vhodnejšie zvážiť ich užívanie pri konkrétnych ťažkostiach súvisiacich s črevným mikrobiómom, ako ich užívať preventívne bez konkrétneho dôvodu.

Jednou z najdôkladnejšie preskúmaných oblastí je prevencia hnačky spojenej s užívaním antibiotík. Systematické prehľady a metaanalýzy ukazujú, že konkrétny kmeň Lactobacillus rhamnosus GG môže pomôcť znížiť riziko hnačky spojenej s užívaním antibiotík u detí aj dospelých [4]. Podobne dobre preskúmaná v tejto oblasti je aj kvasinka Saccharomyces boulardii [5].

Saccharomyces boulardii

Saccharomyces boulardii sa od väčšiny bežných probiotík líši tým, že ide o kvasinku, nie o baktériu. Práve preto je zaujímavý v situáciách, keď človek užíva antibiotiká – pretože kvasinky nie sú citlivé na antibakteriálny účinok antibiotík rovnakým spôsobom ako baktérie [5].

Medzi časté tráviace ťažkosti patrí aj cestovná hnačka. Niektoré probiotiká, predovšetkým kmene Lactobacillus rhamnosus GG a Saccharomyces boulardii, môžu pomôcť znížiť riziko jeho výskytu. Viac informácií o prevencii cestovnej hnačky, vhodných kmeňoch probiotík a ďalších odporúčaniach nájdete v článku Tráviace ťažkosti na cestách: prevencia cestovnej hnačky a cestovná lekárnička. [6] [11]

Probiotiká pre deti: kedy s ich podávaním začať a aké vybrať?

Vo väčšine prípadov nie je dôvod automaticky podávať probiotiká každému zdravému dieťaťu. Rovnako ako u dospelých je základom pestrá strava, dostatok vlákniny a primeraný príjem fermentovaných potravín.

Odborné odporúčania uvádzajú konkrétne situácie, v ktorých má užívanie vybraných probiotických kmeňov zmysel – patrí sem napríklad liečba akútnej gastroenteritídy alebo prevencia hnačky spojenej s užívaním antibiotík [9][10]. Naopak, všeobecné užívanie probiotík bez jasne definovaného zdravotného prínosu odborné odporúčania neodporúčajú [10].

U malých detí nie je vhodné riadiť sa iba údajom o počte miliárd CFU. Dôležitejšie je, či konkrétny kmeň má pre danú situáciu dostatok klinických dôkazov a v akej dávke bol testovaný.

Ako podávať probiotiká dojčatám a malým deťom?

Pre dojčatá a malé deti je vhodné vyberať formu, ktorú možno bezpečne a jednoducho dávkovať, napríklad probiotiká v práškovej forme. V prípade dojčiat, predčasne narodených detí alebo detí s vážnejšími zdravotnými problémami je vhodné použitie probiotík vždy konzultovať s pediatrom.

Probiotiká pre ženy: trávenie, imunita a intímne zdravie

U žien sa probiotiká často propagujú nielen na podporu trávenia, ale aj na posilnenie imunity a intímneho zdravia. Ženský mikrobióm má svoje špecifiká a v oblasti vaginálnej mikrobioty sú dôležité najmä baktérie rodu Lactobacillus [8].

Systematický prehľad randomizovaných štúdií zameraných na probiotiká pri bakteriálnej vaginóze a kandidóze opísal zlepšenie klinických výsledkov aj obnovenie vaginálnej mikrobioty u sledovaných kmeňov – medzi skúmané patrili napríklad Lactobacillus crispatus, Lactobacillus rhamnosus GR-1 spolu s Lactobacillus reuteri RC-14 alebo Lactobacillus paracasei LPC-S01 [8].

Môžu probiotiká pomôcť pri udržiavaní intímneho zdravia?

Výskum probiotík v oblasti ženského intímneho zdravia stále pokračuje a niektoré konkrétne kmene vykazujú sľubné výsledky [8]. Probiotiká však nenahrádzajú liečbu bakteriálnej vaginózy, kvasinkovej ani inej infekcie. Ak sa objavia ťažkosti, je preto vhodné najskôr zistiť ich príčinu a prípadnú liečbu konzultovať s lekárom. Prečítajte si tiež náš článok Zápaly močových ciest.

Probiotiká počas tehotenstva a dojčenia

Počas tehotenstva a dojčenia sa prirodzene mení črevný aj vaginálny mikrobióm, na ktorý vplývajú hormonálne zmeny. U zdravých žien v ňom zvyčajne prevládajú baktérie rodu Lactobacillus, ktoré vytvárajú kyslé prostredie a pomáhajú zabraňovať nadmernému rozmnožovaniu nežiaducich mikroorganizmov. Narušenie tejto rovnováhy môže zvyšovať riziko niektorých infekcií, napríklad bakteriálnej vaginózy.

Probiotiká môžu byť jedným zo spôsobov, ako podporiť jej rovnováhu, ale ich účinok závisí od konkrétneho kmeňa a zdravotného problému. Niektoré štúdie skúmajú ich vplyv na vaginálny mikrobióm, imunitu matky alebo riziko atopického ekzému u detí.

Pre podporu mikrobiómu je však dôležitá predovšetkým pestrá strava bohatá na vlákninu a vhodné fermentované potraviny. Počas tehotenstva a dojčenia odporúčame výber probiotík vždy zohľadňovať konkrétny kmeň a konzultovať ho s lekárom alebo lekárnikom.

Prečo je mikrobióm matky dôležitý pre dieťa?

Mikrobióm matky môže ovplyvňovať aj vývoj imunitného systému dieťaťa. K prenosu mikroorganizmov z matky na dieťa dochádza predovšetkým počas pôrodu a následne pri dojčení. Zdravý mikrobióm matky tak môže byť jedným z faktorov, ktoré prispievajú k prirodzenému vývoju mikrobiómu a imunity dieťaťa.

Kedy a ako užívať probiotiká?

Neexistuje jedno univerzálne pravidlo, kedy užívať probiotiká. Niektoré kmene baktérií je lepšie užívať s jedlom, pred jedlom alebo na lačno. Preto vždy odporúčame riadiť sa pokynmi výrobcu konkrétneho prípravku.

Omnoho dôležitejšie ako denná doba užívania je pravidelnosť a dodržiavanie odporúčaného dávkovania. Ak výrobca odporúča užívanie spolu s jedlom, nie je podstatné, či si probiotikum vezmete k raňajkám alebo k večeri.

Dávkovanie sa vždy líši aj v závislosti od konkrétneho kmeňa a účelu užívania. Neplatí teda, že čím viac probiotických mikroorganizmov (CFU), tým lepšie. Štúdie s konkrétnymi kmeňmi zvyčajne používajú presne stanovené dávky, preto je vhodné dodržiavať odporúčania výrobcu.

Ako užívať probiotiká spolu s antibiotikami?

Antibiotiká pôsobia nielen na baktérie spôsobujúce infekciu, ale aj na celý črevný mikrobióm. Užívanie probiotických doplnkov je preto v tejto situácii užitočné, najmä v súvislosti s hnačkou vyvolanou antibiotikami. [4][5].

Zaujímavou možnosťou je užívanie Saccharomyces boulardii, pretože ide o kvasinku, nie o baktériu, a bežné antibiotiká na ňu preto nepôsobia rovnakým spôsobom ako na bakteriálne probiotické kmene.

Ako podporiť črevnú mikroflóru bez probiotických doplnkov?

Ak nemáte konkrétny dôvod na užívanie probiotík, môžete začať týmito krokmi:

Jedzte čo najpestrejšiu stravu. Striedajte rôzne druhy zeleniny, ovocia, strukovín, celozrnných obilnín, orechov a semien.

Dbajte na dostatočný príjem vlákniny. Vláknina je kľúčovým zdrojom živín pre črevné mikroorganizmy [7]. Ak jej prijímate málo, zvyšujte jej množstvo postupne a zvýšte aj príjem tekutín.

Zaraďte do svojho jedálnička fermentované potraviny. Kefír, jogurt s živými kultúrami, kyslé zelie alebo kimchi môžu byť vhodným spestrením jedálnička.

Kombinujte fermentované potraviny s prebiotickými potravinami. Z hľadiska dlhodobej starostlivosti o mikrobióm má táto kombinácia väčší zmysel ako zameriavanie sa iba na počet baktérií v jednej kapsule.

Čo si z tohto článku odniesť?

Zdroje:

[1] Hill C, Guarner F, Reid G, et al. Dokument odbornej konsenzuálnej dohody: Konsenzuálne stanovisko Medzinárodnej vedeckej asociácie pre probiotiká a prebiotiká (ISAPP) k rozsahu a správnemu používaniu pojmu „probiotikum“. Nat Rev Gastroenterol Hepatol. 2014;11(8):506–514. Dostupné na: https://doi.org/10.1038/nrgastro.2014.66

[2] Gibson GR, Hutkins R, Sanders ME, et al. Dokument odborného konsenzu: Konsenzuálne stanovisko Medzinárodnej vedeckej asociácie pre probiotiká a prebiotiká (ISAPP) k definícii a rozsahu prebiotík. Nat Rev Gastroenterol Hepatol. 2017;14:491–502. Dostupné na: https://doi.org/10.1038/nrgastro.2017.75

[3] Swanson KS, Gibson GR, Hutkins R, et al. Konsenzuálne stanovisko Medzinárodnej vedeckej asociácie pre probiotiká a prebiotiká (ISAPP) k definícii a rozsahu synbiotík. Nat Rev Gastroenterol Hepatol. 2020;17:687–701. Dostupné na: https://doi.org/10.1038/s41575-020-0344-2

[4] Szajewska H, Kołodziej M. Systematický prehľad s metaanalýzou: Lactobacillus rhamnosus GG v prevencii hnačky spojenej s užívaním antibiotík u detí a dospelých. Aliment Pharmacol Ther. 2015;42(10):1149–1157. Dostupné na: https://doi.org/10.1111/apt.13404

[5] Szajewska H, Kołodziej M. Systematický prehľad s metaanalýzou: Saccharomyces boulardii v prevencii hnačky spojenej s užívaním antibiotík. Aliment Pharmacol Ther. 2015;42(7):793–801. Dostupné na: https://doi.org/10.1111/apt.13344

[6] Connor BA, Leung DT. Cestovateľská hnačka. In: CDC Yellow Book 2026: Zdravotné informácie pre medzinárodné cestovanie. Centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb, 2025. Dostupné na: https://www.cdc.gov/yellow-book/hcp/preparing-international-travelers/travelers-diarrhea.html

[7] Vinelli V, Biscotti P, Martini D, et al. Vplyv vlákniny na mastné kyseliny s krátkym reťazcom a zloženie črevnej mikroflóry u zdravých dospelých: systematický prehľad. Nutrients. 2022;14(13):2559. Dostupné na: https://doi.org/10.3390/nu14132559

[8] Zuñiga Vinueza AM. Probiotiká na prevenciu vaginálnych infekcií: systematický prehľad. Cureus. 2024;16(7):e64473. Dostupné na: https://doi.org/10.7759/cureus.64473

[9] Szajewska H, Guarino A, Hojsak I, et al. Využitie probiotík pri liečbe akútnej gastroenteritídy: stanovisko pracovnej skupiny ESPGHAN pre probiotiká a prebiotiká. J Pediatr Gastroenterol Nutr. 2014;58(4):531–539. Dostupné na: https://doi.org/10.1097/MPG.0000000000000320

[10] Szajewska H, et al. Probiotiká na liečbu gastrointestinálnych porúch u detí: Stanovisko špecializovanej skupiny ESPGHAN pre črevnú mikroflóru a jej modifikácie. J Pediatr Gastroenterol Nutr. 2022;76(2):232–247. Dostupné na: https://doi.org/10.1097/MPG.0000000000003633

[11] Steffen R. Epidemiológia cestovateľskej hnačky. Clinical Infectious Diseases. 2005;41(Suppl 8):S536–S540. Dostupné na: https://academic.oup.com/cid/article-abstract/41/Supplement_8/S536/569219