Tráviace ťažkosti na cestách: prevencia cestovnej hnačky a cestovná lekárnička

Tráviace ťažkosti patria medzi najčastejšie zdravotné komplikácie pri cestovaní; v tropických a subtropických oblastiach postihujú 40 až 60 % návštevníkov. Väčšine nepríjemností sa však dá úspešne predísť alebo aspoň výrazne zmierniť ich priebeh. Kľúčom je pripraviť trávenie ešte pred odchodom a mať po ruke správne doplnky. V tomto článku nájdete prehľad príčin, praktický kontrolný zoznam a tipy, čo si vziať so sebou. [1]

Čo sa v tomto článku dozviete?

1. Prečo je trávenie na cestách citlivejšie?
2. Čo je cestovná hnačka a kto je najviac ohrozený?
3. Prevencia: ako pripraviť trávenie ešte pred odchodom
4. Probiotiká, vláknina a žalúdočná kyselina
5. Čo si zabaliť: praktický cestovný zoznam
6. Čo robiť pri prvých príznakoch hnačky alebo tráviacich ťažkostí?
7. Kedy vyhľadať lekára
8. Špeciálne situácie: cestovanie s deťmi, citlivé trávenie a let
9. Čo si z tohto článku odniesť?

Prečo je trávenie na cestách citlivejšie?

Počas cestovania je trávenie vystavené hneď viacerým faktorom, ktoré môžu narušiť jeho rovnováhu. Obzvlášť citlivo na zmeny prostredia reaguje črevný mikrobióm – spoločenstvo baktérií a ďalších mikroorganizmov osídľujúcich naše črevá. Nové, miestne bakteriálne kmene vo vode, jedle alebo vzduchu môžu rovnováhu mikrobiómu narušiť už počas niekoľkých hodín.

K tomu sa môže pridať aj cestovný stres a narušený spánkový rytmus, ktoré ovplyvňujú takzvanú os črevo–mozog: prepojenie nervového systému a tráviaceho traktu. Stres navyše môže narúšať nielen rovnováhu črevného mikrobiómu, ale aj peristaltiku. Svoju úlohu zohráva aj zmena stravovacích návykov – vyšší príjem tukov, konzumácia korenených jedál a najmä odlišné hygienické štandardy pri spracovaní potravín.

Výsledkom môže byť celý rad tráviacich ťažkostí, ako sú napríklad hnačka, nadúvanie, nevoľnosť alebo zápcha – a to aj u ľudí, ktorí doma zvyčajne nemajú problémy s trávením.

Čo je cestovná hnačka a kto je najviac ohrozený?

Cestovná hnačka sa diagnostikuje ako tri alebo viac riedkych stolíc za 24 hodín, ktoré sa objavia v zahraničí alebo krátko po návrate. Najčastejším pôvodcom je baktéria Escherichia coli, menej často Campylobacter, Salmonella alebo norovírusy. Tieto mikroorganizmy sa do organizmu najčastejšie dostávajú prostredníctvom kontaminovanej vody, nedostatočne tepelne upravených potravín, neumytého ovocia a zeleniny alebo pri nedostatočnej hygiene rúk.

Medzi rizikové destinácie patria najmä:

• Južná a juhovýchodná Ázia
• Stredná Amerika, Mexiko, Karibik
• Stredná Afrika a subsaharská Afrika
• Severná Afrika a Blízky východ

Citlivé skupiny, ktoré by mali venovať prevencii zvýšenú pozornosť:

• Deti do 5 rokov – Imunitný systém, črevná bariéra aj mikrobióm malých detí sa stále vyvíjajú, a preto sú náchylnejšie na črevné ochorenia.

• Tehotné ženy – u ktorých môže dehydratácia sprevádzaná črevnými ťažkosťami mať závažné následky.

• Ľudia s citlivým trávením – pri syndróme dráždivého čreva alebo po nedávnej liečbe antibiotikami.

• Seniori – S pribúdajúcim vekom dochádza k zníženiu produkcie žalúdočnej kyseliny, ktorá predstavuje dôležitú súčasť obranného systému tráviaceho traktu.

Prevencia: ako pripraviť trávenie ešte pred odchodom

Účinná prevencia cestovateľskej hnačky spočíva v kombinácii dôsledných hygienických opatrení počas cesty s cielenou podporou čriev a mikrobiómu už niekoľko dní až týždňov pred odchodom.

Hlavným pravidlom pre rizikové destinácie je: uvariť, ošúpať alebo nejesť. V praxi to znamená:

• Jedzte iba tepelne upravené jedlá a vyhýbajte sa surovým šalátom a nakrájanému ovoci na trhoch.

• Pite iba balenú alebo prefiltrovanú vodu. Ľad v nápojoch v miestnych baroch väčšinou pochádza z vodovodu.

• Pouličné jedlo nemusí predstavovať riziko, ak je pripravené jedlo čerstvé a dôkladne tepelne upravené. Vyhýbajte sa však stánkom, kde sa jedlá iba ohrievajú alebo dlho stoja pri izbovej teplote.

• Vždy si pred jedlom umývajte ruky, dezinfekčný gél je základ.

Probiotiká, vláknina a žalúdočná kyselina

Črevná bariéra sa skladá z viacerých obranných mechanizmov. Prvú líniu tvorí žalúdočná kyselina (HCl), ktorej kyslé prostredie dokáže zneškodniť veľkú časť patogénov ešte skôr, ako sa dostanú do čreva. Ak je však tvorba žalúdočnej kyseliny znížená – či už prirodzene s vekom, v dôsledku užívania liekov proti prekysleniu žalúdka (tzv. IPP) alebo z dôvodu nadmerného stresu – táto ochranná funkcia sa oslabuje.

Druhou obrannou líniou sú črevné sliznice a črevný mikrobióm. Niektoré probiotické kmene, napríklad Lactobacillus rhamnosus GG alebo Saccharomyces boulardii, sa ukázali ako účinné pri znižovaní rizika cestovateľskej hnačky. Metaanalýza 12 randomizovaných kontrolovaných štúdií uverejnená v časopise Travel Medicine and Infectious Disease zistila, že užívanie týchto špecifických kmeňov probiotík bolo spojené s približne 15 % znížením rizika cestovateľskej hnačky, pričom medzi najlepšie zdokumentované kmene patril práve Saccharomyces boulardii. Pre dosiahnutie optimálneho účinku sa odporúča začať s užívaním 1–2 týždne pred odchodom, aby bol dostatok času na podporu prirodzenej rovnováhy črevného prostredia. [2][3]

Dôležitú úlohu zohráva aj vláknina, ktorá podporuje rozmanitosť a stabilitu črevného mikrobiómu. U citlivejších jedincov však môže náhla zmena stravovania spojená s vyšším príjmom vlákniny dočasne zvýšiť nadúvanie. V takýchto prípadoch je vhodné príjem vlákniny zvyšovať postupne alebo ho počas cestovania krátkodobo obmedziť. Vyšší príjem vlákniny by mal byť vždy sprevádzaný dostatočným príjmom tekutín, aby mohla vláknina správne plniť svoju funkciu a naopak neprispievala k vzniku zápchy.

Čo si zabaliť: praktický cestovný zoznam

Doplnky, ktoré majú zmysel pri cestovaní do rizikových destinácií:

• Probiotiká: kmene ako Lactobacillus rhamnosus GG alebo Saccharomyces boulardii v kapsulách nevyžadujú uchovávanie v chladničke, a preto sú vhodné aj na cestovanie. S ich užívaním začnite ideálne 1 až 2 týždne pred odchodom, pokračujte počas celého pobytu a ešte týždeň po návrate.

• Elektrolyty: pri hnačke alebo nadmernom potení (tropické teploty, fyzická aktivita) rýchlo strácate sodík, draslík a horčík. Elektrolyty obnovujú minerálnu rovnováhu a pomáhajú predchádzať dehydratácii. [4]

• Zinok: Zinok podporuje integritu črevnej sliznice a prirodzenú imunitu čriev. Výskumy u detí aj dospelých poukazujú na skrátenie trvania hnačky pri dopĺňaní zinku. [5] Ak cestujete do rizikových oblastí, je vhodné začať s jeho užívaním približne 1–2 týždne pred odchodom a pokračovať počas celého pobytu. Tým podporíte imunitu črevnej sliznice ešte pred prípadným kontaktom s patogénmi.

Zinok chelát 15 mg + meď

• Horčík: pri cestovnom strese a náhlej zmene stravy pomáha horčík uvoľniť črevné kŕče a udržať normálnu funkciu svalov.

Horčík, zinok + vitamín B6

• Tráviace enzýmy: Pri zmene stravovacích návykov a konzumácii tučných alebo ťažšie stráviteľných jedál môžu podporiť trávenie a znížiť riziko tráviacich ťažkostí, ako je pocit plnosti alebo nadúvanie.

• Aktívne uhlie: Krátkodobo pomáha adsorbovať niektoré toxíny, plyny a ďalšie látky v čreve, čím môže zmierniť tráviace ťažkosti spojené s nesprávnou stravou, nadúvaním, plynatosťou alebo miernejším hnačkovaním. Je však dôležité si uvedomiť, že aktívne uhlie samo o sebe nezničí baktérie ani vírusy, iba viaže určité látky v tráviacom trakte. Pri infekčných hnačkách sprevádzaných horúčkou však nerieši príčinu problému a je vhodné zvážiť lekárske vyšetrenie. Aktívne uhlie užívajte aspoň 2 hodiny oddelene od liekov a doplnkov stravy, pretože môže znižovať ich vstrebávanie a účinnosť.

• Endiaron: Na rozdiel od aktívneho uhlia nepôsobí iba adsorpčne, ale likviduje pôvodcov infekčných hnačiek. Pôsobí priamo proti niektorým baktériám a ďalším mikroorganizmom v čreve, a preto môže byť vhodný najmä pri podozrení na bakteriálny pôvod hnačky. Výrazne nenarušuje črevnú mikroflóru ako klasické antibiotiká a často sa používa pri cestovateľskej hnačke alebo akútnych črevných infekciách. Nie je však vhodný ako prevencia a pri pretrvávajúcich ťažkostiach, vysokej horúčke alebo krvi v stolici je vždy potrebné vyhľadať lekára.

Čo robiť pri prvých príznakoch hnačky alebo tráviacich ťažkostí?

Najdôležitejším krokom je hydratácia. Hnačka spôsobuje rýchlu stratu tekutín a elektrolytov – samotná voda teda nestačí. V tomto prípade je základom voda s elektrolytmi. Ak nemáte k dispozícii zmes elektrolytov, ako jednoduchá prvá pomoc môže poslúžiť voda s malým množstvom soli a šťavou z citróna alebo limetky.

Strava pri hnačke:

• Ryža, varená mrkva, banán, toast zo svetlého chleba alebo čistý kurací vývar

• Vyhýbajte sa mliečnym výrobkom, surovému ovociu, mastným a koreneným jedlám

• Na krátku dobu obmedzte príjem vlákniny – fermentácia v čreve zhoršuje hnačku

Doplnky stravy pri hnačke:

• Elektrolyty – ihneď a priebežne každé 2–3 hodiny

• Probiotiká – podporujte črevá aj uprostred hnačky, nielen po nej

• Zinok – skracuje priebeh ochorenia a pomáha obnoviť črevnú sliznicu

Kedy vyhľadať lekára

Väčšina prípadov cestovateľskej hnačky odznie sama do 3 dní. Napriek tomu existujú situácie, kedy je potrebná lekárska pomoc:

• Horúčka nad 38,5 °C alebo krv v stolici – môžu naznačovať bakteriálnu infekciu, ktorá si vyžaduje liečbu antibiotikami

• Hnačka trvajúca dlhšie ako 3 dni bez zlepšenia

• Príznaky ťažkej dehydratácie: závraty, tmavá moč, neschopnosť prijímať tekutiny

• Malé deti s hnačkou a zvracaním – u nich dochádza k dehydratácii výrazne rýchlejšie

Špeciálne situácie: cestovanie s deťmi, citlivé trávenie a let

Cestovanie s deťmi:

Deti od 3 rokov podávajte probiotiká v detskej forme (prášok alebo kvapky, prípadne obsah kapsuly vysypte do jedla).

Neznášanlivosť histamínu a citlivé trávenie:

Ľudia s neznášanlivosťou histamínu by mali byť opatrní pri konzumácii fermentovaných potravín, starých a zrejúcich syrov (camembert) a konzervovaných rýb. Tráviace enzýmy obsahujúce DAO (diaminooxidázu) môžu pomôcť znížiť príjem histamínu zo stravy. Ak vás trápia tieto zdravotné problémy, odporúčame vám tiež článok „Aké sú príznaky neznášanlivosti histamínu a prečo nestačí len diéta?“

V lietadle:

Nízky tlak vzduchu v kabíne a nízka vlhkosť spôsobujú, že črevá reagujú citlivejšie a ľahšie dochádza k nadúvaniu. Odporúčame piť viac vody, obmedziť konzumáciu alkoholu a kávy a vyhnúť sa sýteným nápojom a ťažkým jedlám. Horčík vo forme bisglycinátu pomôže uvoľniť svalové napätie v tráviacom trakte.

Čo si z tohto článku odniesť?

Zdroje:

[1] Steffen R. Epidemiology of Traveler's Diarrhea. Clinical Infectious Diseases. 2005;41(Suppl 8):S536–S540. https://academic.oup.com/cid/article-abstract/41/Supplement_8/S536/569219?redirectedFrom=fulltext&login=false

[2] McFarland LV. Metaanalýza probiotík na prevenciu cestovateľskej hnačky. Travel Medicine and Infectious Disease. 2007;5(2):97–105. doi:10.1016/j.tmaid.2005.10.003. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1477893905000918

[3] Bae JM. Profylaktická účinnosť probiotík pri cestovateľskej hnačke: adaptívna metaanalýza randomizovaných kontrolovaných štúdií. Epidemiology and Health. 2018;40:e2018043. doi:10.4178/epih.e2018043. https://e-epih.org/journal/view.php?doi=10.4178/epih.e2018043

[4] Svetová zdravotnícka organizácia. Usmernenia na liečbu hnačky vrátane nových odporúčaní pre zdravotníckych pracovníkov v klinickej praxi týkajúcich sa používania ORS a doplnkov so zinkom. WHO; 2005. https://www.who.int/publications/m/item/shock-sam--diarrhoea-treatment-guidelines-including-new-recommendations-for-the-use-of-ors-and-zinc-supplementation-for-clinic-based-healthcare-workers

[5] Sazawal S, Black RE, Bhan MK, et al. Doplňovanie zinku u malých detí s akútnou hnačkou v Indii. The New England Journal of Medicine. 1995;333(13):839–844. https://www.nejm.org/doi/full/10.1056/NEJM199509283331304