Za etiketou – 2. diel
Porovnajte dva výživové doplnky s vitamínom K2. Na oboch etiketách je uvedené to isté: Vitamín K2 (MK-7), 100 µg. Rovnaká forma. Rovnaká dávka.
Zatiaľ čo jedna molekula vznikla prirodzenou cestou (vytvorili ju baktérie pri fermentácii, tak ako to robia od nepamäti), tá druhá bola od základu syntetizovaná v sérii agresívnych priemyselných rozpúšťadiel a následne prepláchnutá, kým nebola dostatočne čistá na predaj.
Na etikete však nájdete to isté. Toto je druhá časť našej série Behind the label. V prvej časti sme sa zamerali na to, prečo ani umelá inteligencia nedokáže posúdiť kvalitu omega-3. Dnes sa vraciam k otázke, ktorá mi nedá spať: Prečo sa pri výrobe výživových doplnkov vôbec používajú chemické rozpúšťadlá a prečo o tom na obale nenájdete ani slovo?
„MK-7“ je jeden názov pre dva úplne odlišné pôvody
Existujú v podstate dva spôsoby výroby vitamínu K2 vo forme MK-7 a na trhu sa bežne stretnete s oboma.
Prírodná fermentácia
Bakteriálna kultúra Bacillus, pestovaná na substráte (napríklad na cíceri), produkuje túto molekulu biologickou cestou. Vitamín K2 vyrobený týmto spôsobom (rovnako ako v tradičnom fermentovanom jedle natto) obsahuje prakticky 100 % all-trans formy – teda formy vitamínu K2, ktorú telo dokáže plne využiť.[1][2] Najkvalitnejšie produkty sa extrahujú bez chemických rozpúšťadiel: fyzikálnymi metódami alebo pomocou superkritického CO₂, ktorý sa vyparí ako plyn a nezanechá po sebe absolútne nič.
Chemická syntéza
Molekula sa krok za krokom vytvára z chemických prekurzorov, ako sú geraniol a farnesol. Na to je potrebná celá rada agresívnych priemyselných rozpúšťadiel (napr. dimetylformamid, tetrahydrofurán, toluén), z ktorých každé riadi konkrétnu reakciu. Pri syntéze navyše vznikajú ako vedľajší produkt neaktívne cis-izoméry.[2] Konečný produkt sa následne kryštalizuje a preplachuje tak dlho, kým obsah zvyškových rozpúšťadiel neklesne pod zákonné limity.
Oba postupy sú legálne. Oboma spôsobmi je možné dosiahnuť vysokú čistotu. Syntetický all-trans MK-7 môže byť skutočne čistý a prejsť bežnými bezpečnostnými testami.[4] Tu nejde o tvrdenie, že jedno je jed a druhé liek.
Je to oveľa jednoduchšie. Jedna molekula sa s rozpúšťadlom nikdy nestretla. Druhá vznikla v kúpeli rozpúšťadiel a následne bola vyčistená. A z etikety sa nedozviete, ktorá z nich sa nachádza vo vašom doplnku.
„Veď to predsa vyčistíme.“ A nebolo by lepšie to vôbec „nezašpiniť“?
Odpoveďou priemyslu na otázku týkajúcu sa rozpúšťadiel je zvyčajne argument, že sa z produktu odstraňujú. Limity zvyškov sú dodržané a prahové hodnoty pre látky triedy 2 a 3 sú v súlade s predpismi. Technicky vzaté, je to pravda.
Tu však vyvstáva otázka, ktorú tento pohľad obchádza: ak je cieľom čistý výživový doplnok, prečo vôbec používať rozpúšťadlá? Dodržanie limitu rezíduí znamená len to, že ste odstránili väčšinu látky, ktorú ste sa sami rozhodli pridať. Tento limit je minimálnou hranicou stanovenou zákonom, aby sa zabránilo najhoršiemu. Rozhodne to nie je to isté ako proces, ktorý od samého začiatku cielene navrhnete tak, aby bol čistý.
V spoločnosti Trime vyrábame vitamín K2 fermentáciou bez použitia rozpúšťadiel. Vychádzame z biologicky vypestovanej molekuly a získavame ju bez použitia chemikálií. Nie je čo vyplachovať, čo merať ani čo udržiavať pod limitom. Najčistejšia zvyšková hodnota je totiž tá, o ktorú ste sa vôbec nemuseli starať.
Verím, že deti si práve toto zaslúžia. Tí najzraniteľnejší z nás sú často prvými, pre ktorých v rodine siahneme po výživových doplnkoch. Výrobný proces, z ktorého sa nemusí vyplavovať žiadna chémia, je jediným poctivým základom – a v prípade doplnkov pre deti to platí dvojnásobne.
Ani slovo „fermentovaný“ automaticky nezaručuje čistotu
A teraz prichádza detail, ktorý odlišuje obyčajné marketingové frázy od skutočnej kvality.
Slovo „fermentovaný“ na etikete totiž ešte nezaručuje absenciu rozpúšťadiel. Lacnejší fermentovaný vitamín K2 sa z bakteriálnej biomasy stále môže extrahovať pomocou hexánu alebo acetónu (čo je staršia priemyselná metóda) a následne naniesť na nosič s prírodne znejúcim názvom. Slovo na obale vám hovorí, ako molekula vznikla, ale už nie to, ako bola získaná.
Úprimné tvrdenie teda neznie jednoducho „fermentované = dobré, syntetické = zlé“. Znie takto: najčistejší K2 pochádza z fermentácie a extrahuje sa bez použitia rozpúšťadiel. Všetko ostatné v niektorej fáze zahŕňa priemyselnú chémiu a žiadna z týchto fáz sa na etikete neobjaví.
V tom spočíva celý problém: rozdiel, na ktorom záleží najviac, z etikety nezistíte.
Ďalšie skryté skratky, ktoré etiketa neodhalí
Rozpúšťadlá sú toho najzreteľnejším príkladom, ale zďaleka nie sú jedinou skratkou, ktorú etiketa skrýva. Akonáhle sa pozriete pod povrch, uvidíte ten istý vzorec znova a znova. Väčšina trhu sa spolieha na tieto kompromisy a väčšina zákazníkov o nich nemá ani tušenie, pretože vidí len sľubované účinky na prednej strane obalu.
Neaktívne vlákniny
Biologicky aktívna je iba priama all-trans forma MK-7. „Deformovaná“ cis-forma dosahuje iba približne 1 % aktivity – ide o neaktívnu zložku s rovnakým chemickým názvom.[1] Pri nesprávne riadenej syntéze sa však podiel neúčinných cis-foriem výrazne zvyšuje.[2] Na etikete sa dočítate „100 µg“. Koľko z tohto množstva však skutočne tvorí aktívna látka, sa už nedozviete.
Testovanie, ktoré problém zakryje
Bežne používané laboratórne metódy často nedokážu rozlíšiť cis-izoméry od all-trans konfigurácie. Vo výslednej analýze sa zobrazujú ako jediný „vrchol“, čo umelo nadhodnocuje skutočný obsah účinnej látky.[3] Pri nezávislom testovaní komerčne dostupných výživových doplnkov bol skutočný obsah all-trans formy často výrazne nižší ako deklarované množstvo a v jednom z produktov nebola aktívna forma zistená vôbec.[2] Certifikát síce vyzerá v poriadku, meral však nesprávnu veličinu.
Rozpad účinnej látky v priebehu času
Vitamín K2 vo forme MK-7 podlieha degradácii v alkalickom (zasadenom) prostredí a jeho stabilita závisí od správneho zloženia. Bez ochrany sa môže v prítomnosti niektorých zásaditých minerálov (dokumentovaným príkladom je oxid horečnatý) počas doby trvanlivosti rozkladať a mení sa z aktívnej formy na neaktívnu.[3] Údaj na etikete uvádza dávku v deň výroby, nie v deň, keď produkt užijete.
Štyri skratky. Štyri kľúčové faktory, ktoré rozhodujú o tom, či bude produkt fungovať. A ani jeden z nich nezistíte, keď sa pozriete na regál v obchode.
Úprimný záver
Každá časť tejto série dospela k rovnakému záveru a vitamín K2 nie je výnimkou. Nech už vznikol fermentáciou alebo v kúpeli chemických rozpúšťadiel; nech už obsahuje čistú all-trans formu alebo je plný neúčinných cis-izomérov; nech už je stabilizovaný alebo sa v kapsule pomaly rozpadá – na etikete vždy nájdete len K2 (MK-7).
To nás privádza k jedinej pravde. Len na základe etikety nedokážete rozoznať molekulu vypestovanú prírodnou cestou od tej, ktorá bola syntetizovaná v laboratóriu a prešla chemickým spracovaním. Všetko nakoniec závisí od značky, ktorá za produktom stojí, a od toho, do akej miery je ochotná nekompromisne trvať na čistote procesov aj v momentoch, keď ju k tomu žiadna legislatíva nezaväzuje.
V spoločnosti Trime vyrábame vitamín K2 prirodzenou fermentáciou a úplne bez chemických rozpúšťadiel. Je to forma, ktorú bez obáv podávame aj našim vlastným deťom. Nechceme však, aby ste nám slepo verili. Radšej vám ukážeme postup aj výsledky. Neverte nám naslepo, overte si nás.
Michal Kočí, zakladateľ
Zdroje:
[1] Lal N, Berenjian A. Cis a trans izoméry vitamínu menachinón-7: ktorý z nich má biologický význam? Applied Microbiology and Biotechnology. 2020;104(6):2537–2547. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/32009201/
[2] Szterk A, Zmysłowski A, Bus K. Identifikácia cis/trans izomérov menachinónu-7 v potravinách na príklade výživových doplnkov. Food Chemistry. 2018;243:403–409. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/29146356/
[3] Orlando P, Silvestri S, Marcheggiani F, Cirilli I, Tiano L. Stabilita menachinónu 7 v prípravkoch a jej vzťah k profilu čistoty. Molecules. 2019;24(5):829. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/30813554/
[4] Pucaj K, Rasmussen H, Møller M, Preston T. Hodnotenie bezpečnosti a toxikologické hodnotenie syntetického vitamínu K2, menachinónu-7. Toxicology Mechanisms and Methods. 2011;21(7):520–532. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21781006/
[5] Panel EFSA pre diétne výrobky, výživu a alergie (NDA). Vedecké stanovisko k zdôvodneniu zdravotných tvrdení týkajúcich sa vitamínu K. EFSA Journal. 2009;7(9):1228. Schválené znenie prijaté v nariadení Komisie (EÚ) č. 432/2012. https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/1228
