Len tréning v príprave vrcholového športovca nestačí | Trime podcast 50 s Jiřím Tužom

15.5.2026 · Aktualizované: 20.10.2026

Podcast

Jiří Tuž – profesionální běžec na lyžích – host 50. dílu Trime podcastu o přípravě vrcholového sportovce

„Byť piaty na olympiáde si vyžaduje viac než len tréning. Ide o to, čo robíte počas tých zvyšných 20 hodín denne.“

 

Ako sa pripraviť na šprint, kde rozhodujú sekundy? Ako funguje telo v extrémnej nadmorskej výške a prečo je spánok tým najlepším doplnkom výživy?

Porozprávame sa o všetkom – od extrémnej fyzickej záťaže cez špecifiká výživy až po to, prečo elitní športovci trávia 90 % času pri nízkej intenzite. Ak vás zaujíma, ako posunúť svoj výkon alebo ako efektívne regenerovať, potom je tento Rozhovor o disciplíne, láske k horám a ceste medzi svetovú elitu práve pre vás. 

 

Prepis podcastu nájdete nižšie na tejto stránke.

 

Čo sa dozviete v podcaste?

→ Úvod a pohľad späť na úspešnú olympijskú sezónu 

→ Prečo je Johannes Klæbo fenoménom a v čom spočíva jeho technika behu 

→ Alchýmia mazania: Ako nájsť rovnováhu medzi istým odrazom a rýchlym šmykom 

→ Prečo začať kariéru šprintami a ako postupne budovať vytrvalosť 

→ Rozdiel medzi elitou a ostatnými: Prečo je dôležité to, čo robíte mimo tréningu 

→ Dôležitosť všestrannosti u detí a riziká príliš rannej špecializácie 

→ Mentálna príprava profesionála: Ako pracovať s mysľou, keď telo štrajkuje 

→ Analýza brutálneho tréningového týždňa s 30 hodinami driny 

→ Čo znamená laktát 21 a ako prebieha simulácia šprintových pretekov 

→ Špecifiká jazdy na kolieskových lyžiach a tréning na špeciálnom trenažéri 

→ Ako vyzerá jedálny lístok pri dennom príjme 7 000 kalórií 

→ Minimálne doplnky stravy pre športovcov: Význam vitamínu D, zinku a omega-3 

→ Výšková príprava a moderný „heat training“ na zvýšenie hladiny hemoglobínu 

→ Prečo profesionáli trávia 90 % času pri nízkej intenzite (zóna 2) 

→ Najčastejšie chyby amatérskych bežcov pri tréningu vo vysokohorskom prostredí 

Všetky diely podcastu Trime si môžete pozrieť na YouTube, Spotify alebo Apple Podcasts.

Podcast nájdete aj na našom kanáli na YouTube.

Prepis podcastu:

00:00:00 Michal Kočí
Dobrý deň, máme tu ďalšiu časť podcastu Trime, tentoraz netradičnú a pre mňa veľmi relaxačnú, pretože tu naproti sebe mám Jirku Tužeho. Ahoj, Jirko.

00:00:09 Jiří Tuž
Ahoj, ahoj.



00:00:10 Michal Kočí
Pre tých, ktorí to možno nevedia, Jirka Tuž je profesionálny bežkár a s Trime má spoločné to, že sme partnermi Jirky, resp. českej reprezentácie. Tak sme spoločne vymysleli, že by sme mohli priblížiť prípravu profesionálneho športovca, rovnako ako sme to urobili, ak sa nemýlim, v druhej časti s Petrom Vakočom, a trochu nahliadnuť do zákulisia, ako to vlastne vyzerá. A Jirka má teraz za sebou asi veľmi úspešnú sezónu, takže možno začneme takto novinársky nudne, čo?
00:00:46 Jiří Tuž
Možno, možno.
00:00:48 Michal Kočí
Čo sa podarilo najviac?

00:00:50 Jiří Tuž
Mal som tam dva veľmi dobré preteky. Jedným z nich bol olympijský šprint, kde som skončil piaty, a druhým pretekom bol šprint v Drammenu, kde som skončil druhý. Bola to teda moja sezóna, v ktorej som sa dostal medzi špičku Svetového pohára. Bol to pre mňa taký malý prelom. Bola to teda veľmi, veľmi úspešná sezóna.

00:01:16 Michal Kočí
– Čo hodnotíš lepšie? Majstrovstvá sveta alebo olympiádu?

00:01:19 Jiří Tuž
– Túto otázku som už dostal dosťkrát. Povedal by som, že asi tá olympiáda. Pokiaľ ide o mediálnu viditeľnosť a pre mňa aj o nejakú hodnotu, tak aj ten výkon, ktorý som tam predviedol, bol pre mňa vnútorne lepší.

00:01:35 Michal Kočí
Z olympiády som videl, alebo veľa ľudí zdieľalo, že ich to fascinovalo, či už Klæbo, ktorý vyhral – fenomén, alebo to, že ten šprint v klasickom štýle, že naozaj bežíš do toho kopca. Aj ty si to dokázal priblížiť, lebo prečo robíme túto časť – rovnako ako sme národ cyklistov, sme aj národ bežkárov, aj keď sa vám to asi nebude páčiť, tak toto nikto moc nezažil. Na Jizerskej magistrále nikoho takého nestretnem.

00:02:05 Jiří Tuž
Je to tak, bežecké lyžovanie sa za posledných, povedzme, sedem či osem rokov výrazne posunulo, pričom aj v klasickom štýle je to v skutočnosti veľmi dynamické a rýchle. A práve tento štýl behu zaviedol ten chlapík, ktorý vyhral, Johannes Klæbo. Je to mimoriadne náročné a pre ľudí, ktorí to nikdy nevideli, to môže pôsobiť až komicky, ale v takomto type pretekov, na takomto teréne, je to najrýchlejší spôsob, ako sa na tých lyžiach pohybovať. Takže to tak všetci používajú.

00:02:40 Michal Kočí
A používajú to? Mám dojem, že nie úplne všetci v tom vyzerajú až tak rýchlo a svižne.

00:02:47 Jiří Tuž
Lebo to... ten kopec, neviem, aký mal sklon, 15 %, to bol naozaj poriadny kopec. A hlavne ten kopec bol dosť dlhý, takže vydržať... ten závod sme jazdili asi tri a pol minúty a jazdili sme to opakovane. Vydržať to štyrikrát takto počas nejakého času, alebo trikrát za hodinu a pol úplne na maximum... Nie všetci udržali tú dynamiku. V podstate to boli v tom finále traja ľudia, ktorí to udržali, a zvyšok, vrátane mňa, sme už trochu poľavili.

00:03:22 Michal Kočí
No a ako veľmi je ťažké to udržať, pretože verím, že to mazanie je v tomto prípade úplne kľúčové?

00:03:29 Jiří Tuž
Áno, toto mazanie je kľúčové v tom... Namazať tak, aby ste mohli behať takto, aby to bolo isté, je relatívne jednoduché. Ťažké je to skombinovať tak, aby to zároveň aj išlo. Tu potom prichádza tá alchýmia, keď si vlastne aj pretekár musí povedať, ako veľmi chce, aby mu to stúpalo v porovnaní s tým, ako by mu to išlo. Takže tam prichádza rozhodovanie. Práve na trati, aká bola na olympiáde – veľmi náročná, veľmi kopcovitá – som si zvolil variantu, pri ktorej mi to až tak veľmi nešlo, ale vedel som, že ak budem môcť takto behať, budem tam schopný urobiť veľký rozdiel.

Ako vyzerá tréningový plán profesionálneho bežkára?

Trénovanie špičkového športovca vyžaduje disciplínu a tisíce hodín prípravy. Jiří Tuž v podcaste opisuje, že kľúčom k úspechu nie je len samotná záťaž, ale predovšetkým regenerácia, spánok a schopnosť vnímať signály vlastného tela.

00:04:09 Michal Kočí
Všetci, alebo aspoň veľa Čechov, pozná lyžovanie zo školských lyžiarskych výletov. Potom sa delia na dve skupiny. Jedni, ktorí to úplne nenávidia a pripadá im to úplne šialené, a druhí, ktorí to majú radi. Ako si začínal?

00:04:25 Jiří Tuž
Úprimne povedané, na svoje prvé lyžovanie si nepamätám, pretože mi boli tri roky a rodičia ma do toho už od malička takpovediac vťahovali. Začal som s rôznymi športmi – triatlonom, cyklistikou, plávaním. Bežecké lyžovanie bolo také... bavilo ma to najviac. Najkrajší šport zo všetkých, ktoré som robil, tak som pri ňom zostal.

00:04:56 Michal Kočí
A keď sa vrátim späť do súčasnosti, to, že ti idú tie šprinty, je to skôr tým, že si sa s tým narodil, alebo sa na to cielene pripravuješ?

00:05:06 Jiří Tuž
Myslím si, že možno čiastočne som sa na to narodil, ale určite k tomu veľkou mierou prispieva aj príprava. Moja vízia je taká, že teraz sú pre mňa prioritou šprinty, ale v budúcnosti chcem jazdiť oboje, v podstate všetko. A je jednoduchšie, resp. realistickejšie začať so šprintami a postupne rozvíjať vytrvalosť, než keď sa človek hneď vrhne na vytrvalosť a o šprinty sa vôbec nezaujíma, nie sú pre neho prioritou, pretože potom už tú rýchlosť v neskoršom veku nedokáže dohnať.

00:05:45 Michal Kočí
Vek je predsa len dosť neúprosný. Vieš, že na budúcej olympiáde budeš takmer na vrchole?

00:05:50 Jiří Tuž
Je to možné. Verím, že zvládnu dve olympiády.

00:05:56 Michal Kočí
Ešte trochu… Potom už budeš musieť prejsť na päťdesiatky.

00:05:59 Jiří Tuž
A potom to už bude. Ale taký Pellegrino, ktorý práve skončil, má 35 rokov a vyhral posledný šprint Svetového pohára.

00:06:07 Michal Kočí
Pekné, pekné.

00:06:08 Jiří Tuž
Takže tam asi niektorí ľudia vedia, ako na to.

00:06:11 Michal Kočí
Ide to, ide to.

00:06:12 Jiří Tuž
Určite to ide.

00:06:13 Michal Kočí
A to, čo zaujíma mnohých našich poslucháčov... pretože máme dve skupiny ľudí – dosť často sú to mamičky a potom sú to naopak takí ľudia, ktorých baví výkon. A dosť často sa venujú nejakému športu, či už je to cyklistika alebo niečo iné, a teraz si na aplikácii Strava merajú rôzne segmenty a podobne. Tak by som sa do toho trochu pustil, aby sme si vedeli predstaviť, čo vlastne znamená dosahovať takéto výsledky a čo musíš robiť počas tréningu? Existujú tam nejaké zázračné kľúčové zložky?

00:06:47 Jiří Tuž
Myslím si, že tá odpoveď, ako ju vnímam ja, alebo tá otázka, ako ju vnímam ja, je skôr o konzistentnej práci v priebehu niekoľkých rokov. A nie je to… Samozrejme, tréning je mimoriadne dôležitý, ale je to… Potom ten rozdiel medzi piatym a pätnástym už nie je v tom, aký má tréning, ale v tom, čo robí mimo tréningu. Ako prebieha regenerácia, ako sa stravuje, ako spí. Spánok je mimoriadne dôležitý, pre mňa v posledných rokoch absolútne, snažím sa to posúvať čoraz viac. A sú to práve tieto veci okolo, ktoré potom odlišujú ľudí na samom vrchole. Ale čo sa týka tréningu, je to… je to drina. Úprimne, každý deň ide o to, aby človek urobil tie správne veci, a ak ich má urobiť, tak ich musí urobiť.

00:07:45 Michal Kočí
Predtým, keď som mal 15 rokov, som si myslel, že ak budem trénovať ako on, dosiahnem také výsledky, však?

00:07:52 Jiří Tuž
Potom zistíš, že to nie je úplne tá správna cesta. Je nesmierne dôležité hľadať to, čo ja potrebujem. Nemôžem trénovať úplne rovnako ako najlepší na svete, napríklad Johannes, pretože on odvedol oveľa väčší kus práce a ja by som napríklad jeho tréning ani nezvládol. Musím sa k tomu nejakým spôsobom dopracovať. Slepé kopírovanie niekoho nie je úplne tá správna cesta, skôr treba hľadať to, čo potrebuje každý z nás individuálne.

00:08:27 Michal Kočí
A ide vlastne o to, alebo by si povedal, že tí, ktorí sú na dvadsiatom mieste, makajú o niečo menej ako tí, ktorí potom dobehnú na piatom mieste a podobne, alebo to vlastne tak nie je? Či už medzi nami, keďže sa všetci poznáte, alebo aj medzi tými zo zahraničia.

00:08:41 Jiří Tuž
Občas možno poviem, že tí, ktorí sú na 20. mieste, sa takmer snažia viac ako tí, ktorí sú na prvom mieste. Pretože tí na prvom mieste sú o niečo múdrejší a vedia, čo a kedy majú robiť. Povedal by som, že poznajú svoje telo lepšie. A vedia, kedy zaradiť aký tréning, kedy si napríklad viac oddýchnuť a kedy pridať. Povedal by som, že tí, ktorí sú napríklad okolo 20. miesta, to chcú tak veľmi, až ignorujú svoje telo a potom občas takmer zastavia svoj pokrok.

00:09:11 Michal Kočí
A určite tam bude hrať obrovskú úlohu psychika. Či už som spoznal pár tých cyklistov, alebo aj nejaké iné športy, o ktorých človek vie z počutia, tie skutočné hviezdy berú ten šport tak, že si s ním hrajú a nie sú z toho psychicky vyšťavení.

00:09:26 Jiří Tuž
No, oni hrajú... keby sme videli, ako trénujú, tak je to extrémna záťaž, o tom niet pochýb. Majú na to, povedal by som, väčší cit.

00:09:37 Michal Kočí
– Áno, áno, nie je to tak, že by sa budil úplne nervózny.

00:09:40 Jiří Tuž
– Presne tak, zameriavajú sa na veci, ktoré môžu ovplyvniť, a ostatným sa nevenujú.

00:09:44 Michal Kočí
– Tak mi to pripadá aj v biznise, že je to dosť podobné – tvrdo makáš, ale potom si na konci taký uvoľnený. No a teraz poďme k veci. Teraz máš voľno, predpokladám? V pohode, tri týždne nechceš lyže ani vidieť.

00:10:00 Jiří Tuž
Včera sme boli s Tomášom Dudkom v Bedřichove, lyžovali sme v okruhu asi 500 metrov.

00:10:07 Michal Kočí
To bol nejaký vtip, však?

00:10:08 Jiří Tuž
Ale to bola skôr taká sranda, lebo taký extrémizmus z našej strany. Vonku je stále nejako pekne a ja sa chcem hýbať, ale keď už idem von, tak preto, že chcem, a nie preto, že mám nejaký plán alebo niečo také. Ráno sa zobudím a poviem si: „Tak napríklad toto.“ Je to fajn, taký relaxačný režim.

00:10:32 Michal Kočí
A táto dovolenka, ako dlho bude trvať?

00:10:35 Jiří Tuž
Asi dva, tri týždne.

00:10:37 Michal Kočí
A potom začne všeobecná príprava, napríklad na bicykli a podobné veci?

00:10:42 Jiří Tuž
Áno, potom to bude nejaký čas v dlhších tréningoch s nižšou intenzitou – v máji, júni. Potom začneme trochu pridávať, trochu zvýšime intenzitu a opäť nejako štruktúrujeme tréning s ohľadom na ďalšiu zimu. Ale áno, je to cyklistika, ja napríklad celkom rád šplhám, takže teraz, keď mám voľno, v rámci nejakej silovej prípravy môžeme povedať... Rád robím aj iné športy – tenis, zahrajem si futbal a snažím sa to trochu spestriť, aby to nebolo stále... Konkrétne veci prídu neskôr. Od júna, júla je dosť jazdy na kolieskových lyžiach a behania, takže teraz, keď môžem, užívam si trochu iné športy, aby to nebolo stále to isté dookola.

00:11:30 Michal Kočí
Teraz sme spomenuli, že sme kedysi robili podcast s Martinom Musálkom... neviem, ako sa presne nazýva jeho odbor, ale oni to preskúmali a vypracovali rozsiahle vedecké práce, z ktorých vyplýva, že práve tie deti, ktoré v takom mladom veku robili úplne všetko a neustále sa nejako hýbali, pričom nešlo o štruktúrovaný tréning, sú práve tie, ktoré potom vynikajú v profesionálnom športe.

00:11:56 Jiří Tuž
Áno, možno je to len taká „bro-veda“, ale myslím si, že je to tým, že keď deti robia veľa rôznych športov, sú potom motoricky nadané, majú veľmi dobre vyvinutý nervový systém, pokiaľ ide o všetky možné pohyby. A tie svaly, aj telo je proste lepšie pripravené takmer na všetko. Takže potom je vstup do akéhokoľvek športu, povedal by som, lepší. Ale zdôrazňujem, že toto je čisto môj osobný názor.

00:12:27 Michal Kočí
Mal si to takisto ako dieťa?

00:12:28 Jiří Tuž
Povedal by som, že áno. Venoval som sa mnohým rôznym športom a povedal by som, že… Je to čisto moje laické uvažovanie, ale možno na tom niečo bude.

00:12:40 Michal Kočí
Ako som už spomínal, máme veľa zákazníkov, ktorí sú rodičia. A teraz sme zorganizovali aj seminár o výžive športujúcich detí, pretože dnes je na mnohé z týchto detí kladený veľký tlak. Ale mama, ktorá v živote nikdy nesportovala, mu dá podobné jedlo, aké jedávala ona sama, a ten chudák potom o polnoci vyprázdňuje chladničku.

00:12:59 Jiří Tuž
To si dokážeš predstaviť.

00:13:01 Michal Kočí
No a vlastne dosť často práve tí rodičia potom chcú aj ten návod. Chcú, aby bol v tom dobrý, čo je asi na zamyslenie, či do toho tlačiť, ale vlastne chcú ten návod, ako má trénovať a podobne. A ukazuje sa – neviem, ako je to na lyžiach – tá nutnosť tej špecializácie, že napríklad v cyklistike to pokojne stačí v 18 rokoch.

00:13:20 Jiří Tuž
Áno, cyklistika na celoštátnej úrovni bola iná, pretože z hľadiska motoriky je to o niečo jednoduchšie. Pri bežeckom lyžovaní je naozaj dôležité, aby dieťa trávilo čo najviac času na lyžiach, ak chce byť v budúcnosti dobré, pretože ten cit a technika, ktoré tam potrebujeme, sú mimoriadne dôležité, rovnako ako rovnováha na lyžiach. Myslím si, že pre ľudí, ktorí napríklad vyskúšali bežecké lyžovanie, bolo najhoršie to, že sa na nich nedokázali vôbec zorientovať a vôbec s nimi nejako pracovať. Takže keď deti začnú už od malička a zvyknú si na to, je to obrovský rozdiel, ak sa chcú zlepšovať.

00:14:01 Michal Kočí
A aký je vlastne ten vek, keď sa na to už môže špecializovať? Ja napríklad neviem, že Luděk sa dlho venoval lyžovaniu aj cyklistike.

00:14:14 Jiří Tuž
Pre mňa to bolo napríklad vo veku 14–15 rokov, keď som sa rozhodol venovať sa výlučne lyžovaniu, ale boli tu ľudia ako Helene Fossesholm, ktorá bola napríklad juniorskou majsterkou sveta, má zlatú medailu zo štafety z veľkých majstrovstiev sveta, takže sa venovala cyklistike až do 20 rokov a zároveň získala aj medaily z lyžovania. Takže keď máte takýto talent... Je potom opäť potrebné zvážiť, aby to športovca úplne nevyčerpalo, pretože je to celkom častý prípad, že niekto robí bežecké lyžovanie a horskú cyklistiku spolu alebo cestnú cyklistiku, takže vlastne skončí jednu sezónu a hneď pokračuje ďalej. Vlastne tam nie je úplne žiadna prestávka, takže sa potom občas stáva, že to trochu preženú.

00:15:01 Michal Kočí
To už bude možno o tej genetike – tí, ktorí sledujú cyklistiku, ako napríklad Van der Poel alebo Van Aert, by k tomu mohli pridať ešte niečo iné.

00:15:11 Jiří Tuž
Asi by to prežili.

00:15:12 Michal Kočí
Ale smrteľníka by to zabilo. Tak to je dobré. Takže 15, na tom sa zhodujú najväčší odborníci, že to úplne stačí. Pretože mnohí z tých rodičov sú dosť často, ako by som to pekne povedal – prehnaní. Že napríklad v jedenástich musia mať tu tréningový kemp a podobne.

00:15:31 Jiří Tuž
Tomu hovorím ambiciózni rodičia.

00:15:34 Michal Kočí
Ale zdá sa mi, že v tom lyžovaní to až tak nie je, že to nie je taký luxusný šport ako napríklad tenis.

00:15:42 Jiří Tuž
Áno, áno. Súhlasím, že v lyžovaní mi to pripadá ako relatívne priateľská, rodinná komunita. Verím, že v tenise, cyklistike, futbale, napríklad v hokeji, v týchto veľkých športoch u nás... myslím si, že ani nemám potuchy, ako to tam funguje.

00:16:00 Michal Kočí
Takže si myslím... Raz sme sa s Petrom Vakočom išli pozrieť na preteky na horských bicykloch v Šumave a práve v tom čase sa konal aj Český pohár, tak sme sa zastavili pozrieť a Petr, ktorý ho pozná, absolvoval dva ročníky Tour de France... ten na to úplne zízal, bol z toho úplne nadšený. Tam boli také obytné vozidlá, v ktorých sme ani my nesúťažili. Tak sa tam prezliekali niekde vonku a tam malo 20–30 detí karavany, všetci wattmetre... on mal v 15 rokoch nejaké priemerné kolo a zjavne ho to neobmedzovalo.

00:16:34 Jiří Tuž
Áno, myslím si, že od určitého veku to asi nebude na škodu, ak má rodina dostatok finančných prostriedkov a môže si to dovoliť, tak pre dieťa asi nebude vôbec zlé zažiť niečo také, potom bude lepšie pripravené na prechod do reprezentácie alebo niečo podobné. Verím však, že ak sa s tým začne príliš skoro, dieťa to ani nebude baviť, bude to pre neho skôr zdroj stresu ako zábavy. A potom to môže v budúcnosti dohnať.

00:17:05 Michal Kočí
A stáva sa ti niekedy, že si povieš: „Dnes sa mi naozaj nechce“?

00:17:10 Jiří Tuž
V 90 % prípadov nie, ale občas sa ráno zobudím a je to skôr tým, že som vyčerpaný z predchádzajúcich tréningov. Hovorím si, že dnes by som naozaj radšej zostal doma a nemám na nič chuť. A potom ide práve o to, vnímať svoje telo. Je to... mám to teraz len v hlave, že sa mi nechce, alebo je to skutočne tak, že telo je úplne vyčerpané? A potom začnem prispôsobovať tréning a túto situáciu vždy musím nejakým spôsobom analyzovať. Ale sú dni, keď sa mi naozaj nechce a je to hlavne v hlave, ale tú prácu jednoducho aj tak urobím.

00:17:50 Michal Kočí
A napríklad v puberte si nemal také nutkanie, že by si chcel niečo iné alebo ísť študovať niekam do zahraničia?

00:17:56 Jiří Tuž
To ani nie. Skôr keď som bol ešte úplne malý a napríklad teraz nás s sestrou brali na bicykel alebo tak, tak som povedal, že nejdem. Ale od tých presne pätnástich rokov to už tak úplne nie je.

00:18:13 Michal Kočí
Že teraz si určite na vrchole nadšenia, nič nie je problém, trpieť je vlastne pohoda, ale nebojíš sa toho, že potom, keď prídu roky, keď to už nebude tak dobre ísť, že potom už nebude také ľahké ísť na ten tréning?

00:18:31 Jiří Tuž
Verím, že to príde. A verím tiež, že keď o tom viem, budem na to lepšie pripravený. Celkom rád pracujem s vlastnou hlavou, vnímam a premýšľam o tom, čo a ako bude. Verím teda, že na to budem nejakým spôsobom pripravený a premýšľam o tom. Vždy si potom hovorím, prečo to robím a či mi to stojí za to. A pokiaľ tam bude tá odpoveď, že mi to stojí za to, nemám s tým ani najmenší problém. A ja to nerobím len tak... Samozrejme, tie výsledky sú fajn, ale naozaj to robím, lebo ma to baví. A úprimne, život profesionálneho športovca je super. Nebudem sa sťažovať.

00:19:24 Michal Kočí
To je skvelé. Ľudia, ktorí to robia kvôli tým výsledkom... Verím, že ak máš výnimočný talent, tak futbalové tréningy chvíľu vydržíš, ale tie vaše... Ak to robíš len kvôli peniazom, tak to dlho nevydržíš.

00:19:38 Jiří Tuž
Nebudem sa úplne sťažovať na financie, ale v porovnaní s futbalistami sme... úplní chudáci. Ne porovnávame sa. To sa vôbec nedá porovnať. Napriek tomu by som povedal, že... neviem, ako trénujú futbalisti, nechcem povedať niečo mimoriadne kontroverzné... ale myslím si, že keď v lete trénujeme 6 hodín denne a navyše je to dosť náročné a teraz tam niekde v horúčave umierame, štyri hodiny jazdíme na kolieskových lyžiach a ani nevieme, kam... Potom absolvujeme nejaké rýchle intervalové tréningy a skončíš na trati úplne vyčerpaný. Nebudem tu hovoriť, že to máme ťažšie alebo niečo také, ale myslím si, že z fyzického hľadiska je to brutálne.

00:20:26 Michal Kočí
Z fyzického hľadiska je to brutálne.

00:20:29 Jiří Tuž
Čo sa týka tej driny, verím, že tí lyžiari to robia predovšetkým kvôli športu a nie kvôli peniazom.

00:20:37 Michal Kočí
Určite, alebo kvôli výsledkom, sláve a podobne. Verím, že ten futbalista má veľa starostí s tým, ako vychádza so súperom, a teraz rieši strategické veci.

00:20:46 Jiří Tuž
Majú v hlave iné problémy.

00:20:48 Michal Kočí
A tá fyzická časť je u teba zase o to náročnejšia. A keď už sme pri tom letnom teple, poďme si priblížiť, ako vyzerá jeden typický týždeň. Ste niekde v Livignu na tábore alebo na sústredení?

Aká je strava a kalorický príjem profesionálneho lyžiara?

Pri náročnom tréningu v horúčave alebo vo vysokej nadmorskej výške spáli športovec až 7000 kalórií denne. Jiří Tuž vysvetľuje, aké dôležité sú kvalitné sacharidy, doplnky stravy s vitamínom D, zinkom a omega-3 mastnými kyselinami pre udržanie výkonnosti a imunity.

00:21:05 Jiří Tuž
Tak poďme od pondelka do nedele. Keď ste napríklad prišli za nami do Božího Daru na ten kemp, bol to jeden z najťažších kempov. A ten týždeň je to… poviem to tak, bol tam jeden voľný deň v tých… keď trénujem, tak trénujem štyri až päť dní a jeden deň je viac oddychový, kedy idem len klusať alebo vlastne nerobím vôbec nič. Ale počas týchto piatich, šiestich dní, napríklad tu na tomto sústredení, začíname od pondelka – teraz to budem trochu hovoriť z hlavy.

00:21:42 Michal Kočí
No jasné, len pre predstavu.

00:21:44 Jiří Tuž
Aby ste si to vedeli predstaviť, trénujeme dvakrát denne a začíname napríklad trojhodinovým tréningom alebo dvojapolhodinovým tréningom na kolieskových lyžiach. Do toho máme nejakú rýchlosť, nejaké šprinty, takže povedzme hodinu a pol intenzívneho tréningu – prvú fázu intenzity, čo nie je úplne nič ťažké. Okrem toho máme 40-minútový blok, počas ktorého sa venujeme šprintom a rýchlosti. Technike pri rýchlosti. Poobede absolvujeme dvojhodinový beh. Na druhý deň to môžu byť intervaly na… No, v Božom Dare sme absolvovali simuláciu šprintérskych pretekov, len to bolo o niečo náročnejšie. Takže sme absolvovali kvalifikáciu, bol to asi trojminútový šprint. Vlastne tri minúty, čo sa dá. A pre predstavu, ja som ten tréning ukončil s laktátom asi na úrovni 21, čo neviem, či niektorí poslucháči tu vedia.

00:22:46 Michal Kočí
Nezlučiteľné s bolesťou.

00:22:48 Jiří Tuž
Neviem, či máte nejakú predstavu o tom, čo je to za číslo, ale nie je to nič príjemné. Potom nasledovala 20-minútová prestávka, potom sme jazdili rozjazdy, bolo nás asi traja alebo štyria chlapci a vždy sme jazdili to isté. Sprint na maximum, čo sa dalo, 10-minútová prestávka a takto sme absolvovali spolu štyri jazdy. Je to v podstate 12 minút maximálnej záťaže. Na tom tréningu sme boli vyše dvoch a pol hodiny, pretože tam je aj nejaké rozcvičenie, človek sa musí rozbehnúť v určitej intenzite, aby do toho nešiel úplne z ničoho nič. A toto bolo, povedal by som, strašné.

00:23:31 Michal Kočí
To si viem dobre predstaviť.

00:23:33 Jiří Tuž
Potom popoludní nejaký trochu voľnejší 90-minútový beh alebo zase bežecké lyže.

00:23:38 Michal Kočí
Pre väčšinu ľudí je to… voľnejší 90-minútový beh. Alebo, ako si hovoril, vo voľnom čase si musím zabehať.

00:23:43 Jiří Tuž
Väčšinou to bol beh na 10–15 kilometrov. Na druhý deň, pretože napríklad náš tréner absolútne nechcel, aby sme mali dva náročné tréningy za sebou, takže povedzme, že sme potom v stredu mali nejaký veľmi dlhý tréning – povedal by som štyri až päť hodín na bežeckých lyžiach dopoludnia. Popoludní to mohol byť zase nejaký trochu voľnejší výbeh. Povedzme, že sme mali dosť síl, tak sme si išli rozbehať a potom sme išli na hodinu do posilňovne. Naša posilňovňa je taká, že väčšinou cvičíme celé telo. Ja mám, povedzme, 15 minút nejakých cvičení na pohyblivosť a aktiváciu. A potom sú tam dva, tri náročné cviky a potom sú tam nejaké doplnkové cviky. Veľa sa venujeme plyometrii, skákaniu, hádzaniu medicinbalov a podobným veciam. Ďalší deň... to mohli byť tri dosť náročné dni, takže voľno, povedzme, a tie ďalšie tri dni v tom týždni – piatok, sobota, nedeľa – to bude zase nejaký dlhý tréning, nejaký dlhší intervalový.

00:24:57 Michal Kočí
Čo znamená dlhý tréning?

00:24:58 Jiří Tuž
Dlhý tréning trvá podľa mňa tri a pol až štyri hodiny.

00:25:03 Michal Kočí
Jasné.

00:25:03 Jiří Tuž
Alebo povedzme tri až päť hodín.

00:25:06 Michal Kočí
A to asi nebude na kolieskových lyžiach?

00:25:08 Jiří Tuž
No niekedy to môže byť trojhodinový beh alebo štyri hodiny na kolieskových lyžiach a potom nasleduje ďalší intervalový tréning. Napríklad sme absolvovali nejaký výjazd, takže sme dvakrát po tridsať minút jazdili v tretej intenzite v rámci nejakého ANP. Ľudia a poslucháči vedia, že je to v podstate taká hranica, keď človek občas prejde do pretekárskeho tempa, občas je to ako pod ním a tak s tým trochu experimentuje. Pre mňa je to napríklad okolo 175, 180 tepov a ideme… už je to trochu bolestivejšie. Trochu áno, nie je to príjemné. Proste bežíme 30 minút v kuse do kopca, potom nás autom odvezú dole a potom bežíme znova hore, čo vyvoláva trochu komickú situáciu. Pre ľudí, ktorí schádzajú dole... väčšina ľudí to má naopak, že niekde vybehnú a potom idú dole. A potom to bude napríklad nejaký normálnejší deň v prvej skupine, 2,5 hodiny behu alebo na kolieskových lyžiach. A popoludní… napríklad sme tam občas hrali aj futbal. Že sme si dali kúsok behu, kúsok tréningu a potom sme napríklad 40 minút hrali futbal. Lenže ten náš futbal je taký, že beháme a je to celkom intenzívne.

00:26:32 Michal Kočí
– Fajn. A za ten týždeň, keď je to náročný týždeň, koľko hodín to máš?

00:26:38 Jiří Tuž
Dvadsaťpäť hodín.

00:26:39 Michal Kočí
Dvadsaťpäť hodín.

00:26:40 Jiří Tuž
Dvadsaťpäť, tridsať. Záleží napríklad na jari. Myslím si, že to bude skôr tých občasných tridsať hodín, keď tam bude veľa voľnej intenzity. Ale bežne sa snažíme, aby intervalové tréningy alebo ťažké tréningy boli asi tri týždenne. Takže v tomto prípade som uviedol dva, ale skôr je tam ešte jeden navyše.

00:27:01 Michal Kočí
Mám dojem, že na rozdiel od väčšiny vytrvalostných športov máte pomerne pestrý program, v ktorom je veľa posilňovania.

00:27:07 Jiří Tuž
Áno, myslím si, že aj tým, aký je ten šport... máme klasiku, skate, takže už len v tom máme na výber. Máme šprinty a dlhé vzdialenosti, takže tréning sa musí prispôsobiť tomu, navyše beh sa používa veľmi často, k tomu je ešte posilňovňa, a bicykel tiež nie je vôbec na zahodenie, bicykel je tiež super. Takže ten tréning môžeme práve takto dobre kombinovať, čo je napríklad na rozdiel od cyklistiky, kde vlastne stále len šliapeš do pedálov a občas zájdeš do posilňovne, takže si myslím, že to máme celkom pestré a môžeme si s tým relatívne pohrávať.

00:27:47 Michal Kočí
Napriek tomu, že ide o vytrvalostný šport, veľa ľudí, napríklad Ondra Černý, nevyzerá ako typickí vytrvalci.

00:27:55 Jiří Tuž
Ondra nie je vytrvalostný športovec. Stačí mu vydržať dve a pol minúty a potom má hodinu alebo hodinu a pol na to, aby sa zregeneroval a išiel do toho znova. A potom je už ten časový úsek medzi tým kratší, ale… Ondra váži 95 kg, meria takmer 2 metre, je to kopa svalov. To je trochu iná kategória.

00:28:17 Michal Kočí
Ale ani ty nie si práve chudý. Keby si sa do cyklistiky poriadne oprel, tak by si tam bol úplný… tučko alebo alebo alebo. A čím to je?

00:28:28 Jiří Tuž
Pretože aj my potrebujeme hornú časť tela. V porovnaní s bežcami a cyklistami my potrebujeme hornú časť tela dosť. Či už ide o techniku „soupaži“, klasický štýl alebo „skate“, potrebujeme mať silu v hornej časti tela, potrebujeme dynamiku a potrebujeme byť rýchli. A úprimne, niekto si možno s tou váhou pohráva trochu viac, ale ja, keď napríklad priberiem kilo alebo dve, tak ma to nejako úplne nezlomí, aj keď je to napríklad pred sezónou, pretože tá sila je naozaj tiež dôležitá.

00:29:05 Michal Kočí
– Vieš, že ti to môže opäť pomôcť zrýchliť v niečom inom.

00:29:07 Jiří Tuž
– Presne tak.

00:29:08 Michal Kočí
– No a aké to je jazdiť na kolieskových lyžiach? Lebo jediné, čo som si hovoril... aká je tá príprava, tak jediné, čo by som z toho vyškrtol, sú práve tie kolieskové lyže, lebo práve tú najväčšiu zábavu z toho kopca si nemôžem užiť.

00:29:25 Jiří Tuž
Alebo neriskovať až tak veľmi. Užijeme si to aj dole. Len je to tak, že keď spadneš, nepadáš na sneh, ale na asfalt a nie si nijako chránený, čo je podobné ako u cyklistov, len nemáš žiadnu brzdu.

00:29:44 Michal Kočí
– No jasné. A keď už auto, tak to je…

00:29:47 Jiří Tuž
Takže musíš práve… je to dosť náročné v tom, že si vyberáš trasy, kde je reálne na nich jazdiť. Takže my máme napríklad vybrané nejaké cesty a keď sa spustíme dole, ideme 60, 70. Nemáme brzdy, ale vieme, že tá cesta je v pohode. Ale je tam riziko, nikdy nevieš, čo urobia autá okolo teba. Takže určité riziko tam je. A nie je to jednoduché, ako to vnímajú mnohí ľudia. Aj napríklad v tých reprezentáciách sa z toho kopca boja možno viac. Ale potom sú tu dráhy na kolieskových korčuliach, napríklad máme vo Vesi v Novom Meste, kde sú vlastne tie zjazdy. Sú tam aj zákruty, je to relatívne náročné, ale dá sa to všetko prejsť. Takže aj v lete si to dá celkom užiť.

00:30:34 Michal Kočí
– A z hľadiska zábavy, čo je lepšie?

00:30:36 Jiří Tuž
– Lyže sú na 100 % ako bežné lyže, to určite.

00:30:39 Michal Kočí
– Takže tu to je: „inak to nejde“.

00:30:41 Jiří Tuž
– Hej, hej. Aby to neznievalo tak, že ma tie kolieska tiež bavia. Je to dosť podobné. V čom je to lepšie – každý deň sú podmienky rovnaké. Keď sneží alebo je sneh mokrý a nedá sa na ňom jazdiť, tak to sa na kolieskach moc nestáva. Každý deň je… opäť je to výhoda.

00:31:02 Michal Kočí
Zastavíš sa v pokoji na slnku a potom na kávu. Taký ten cyklistický štýl.

00:31:06 Jiří Tuž
Áno, áno, v tomto smere je to o niečo lepšie.

00:31:09 Michal Kočí
No a potom vlastne... nebojíš sa toho, čo bude so snehom o 10–15 rokov? Lebo o chvíľu už budeme pretekať len na kolíkoch.

00:31:20 Jiří Tuž
Samozrejme, tá myšlienka tam je, ale nemyslím si, že o 10–15 rokov... verím, že ten sneh bude ešte celkom v poriadku.

00:31:30 Michal Kočí
A ako intenzívne dokážeš trénovať v Českej republike cez zimu? To je veľký problém.

00:31:35 Jiří Tuž
Takto, ja som tento rok od začiatku novembra do konca marca bol doma asi dva týždne. Samozrejme, bol by som rád, keby ľudia, ktorí sú u nás v Liberci, vyrazili do Bedřichova a mohli celú zimu krásne lyžovať. Ale mňa sa to už až tak veľmi netýka.

00:31:58 Michal Kočí
– Ale aj tak si potom týždeň doma, povedzme, že práve prší a nie je ani kvapka snehu. Tak čo robíš v zime pred tým pretekom?

00:32:05 Jiří Tuž
– Tak to je… musíš niekam vyraziť. Buď ideš niekam za snehom, alebo… ja som bol doma najdlhšie v kuse asi päť dní. Takže je to tak, že si trochu oddýchneš a potom, keď potrebuješ absolvovať nejaký dobrý tréning, máme už aj v Liberi bežecký pás na kolieskach, takže jazdíš vo vnútri a máš pás ako na bežeckom páse, ale je to vo vnútri.

00:32:33 Michal Kočí
Takže riešenie existuje.

00:32:35 Jiří Tuž
Takže riešenie existuje.

00:32:36 Michal Kočí
A jazdíš v lete aj preteky na kolieskových korčuliach?

00:32:41 Jiří Tuž
Áno, v rámci Českej republiky máme asi tri víkendy. Ale je to tak, že sa tomu neprikladá až taký veľký význam, pretože je to súčasť prípravy a v podstate všetci do toho idú priamo z plného tréningu, nikto sa na to úplne nezameriava. Takže sú to skôr preteky v rámci tréningu. Ale tento rok by som sa určite rád vybral do Nórska na nejaké preteky, pretože to je zvyčajne miesto, kde sa stretáva špička aj zo Svetového pohára, prichádzajú tam zo všetkých možných krajín a porovnávajú sa aj v lete, čo mi príde ako relatívne dobrý nápad alebo dobrá voľba.

00:33:21 Michal Kočí
– Je to celoročný šport.

00:33:23 Jiří Tuž
– Áno. Aj tak, keď niekto vyhrá tieto preteky v lete, tak to takmer nič neznamená.

00:33:31 Michal Kočí
– Jasné.

00:33:31 Jiří Tuž
– Nie je to tak, že by sa lyžovanie menilo na lyžovanie na kolieskach.

00:33:38 Michal Kočí
– Rozumiem, rozumiem. A keď si spomenul tréningovú záťaž, koľko kalórií pri tom spálíš? Keďže sa teraz bavíme o jedle a výžive, možno to poslucháčov zaujme najviac.

00:33:51 Jiří Tuž
Záleží na tom. Keď mám nejaký dlhý, náročnejší deň, môžem pokojne prijať šesťtisíc, možno aj sedemtisíc kalórií.

00:34:00 Michal Kočí
– To je šialené.

00:34:01 Jiří Tuž
– Niečo také. A potom je to fakt... tých sedem môže byť už dosť veľa, ale myslím, že tých šesť zvládnem celkom v pohode. Nemám s tým žiadny problém, celkom rád to dojmem.

00:34:15 Michal Kočí
A ako vyzerá tvoj deň, týždeň z hľadiska stravovania? Stačí len pre predstavu, koľko toho musíš zjesť. Viem, že veľa ľudí čítalo o Michaelovi Phelpsovi – neviem, koľko kilogramov cestovín týždenne.

00:34:32 Jiří Tuž
– Čo sa týka Phelpsa, pokiaľ som to správne pochopil, išlo o vyprážané jedlá, pizzu a podobné veci. Aj ja, napríklad vďaka Kubovi Přibilovi, ktorý nám s tým pomáhal a viedol pre nás prednášky, sa snažím jesť naozaj zdravo a hľadať kvalitné zdroje týchto potravín, či už ide o mäso z farmy alebo... Nechcem mu to tu už kradnúť, ale poslucháči to určite vedia. Ale ráno, keď je to náročný deň, je to predovšetkým nejaká ryžová kaša. Relatívne sladká, k tomu môžu byť napríklad dve uvarené vajcia, nejaký jogurt a potom záleží hlavne na tom, čo zjem počas tréningu – sú to banány, gély, tyčinky, nápoje s vysokým obsahom sacharidov. Proste do seba napchávam veľa sacharidov, a to aj v prípade, keď je to dlhý tréning. Lenže napríklad tá raňajka je viac založená na tukoch a bielkovinách, alebo je tam samozrejme tiež veľa sacharidov, ale sú to napríklad chlieb, miešané vajcia a k tomu nejaké ovocie a potom napríklad müsli, jogurt... je to skôr niekoľko takýchto tanierov. Na obed mám rád ryžu, ryžu, cestoviny, k tomu nejaké mäso. Nie je to síce nič mimoriadne, ale rád si s tým občas pohrám, keď som doma a varím. Potom sú to väčšinou nejaké popoludňajšie desiaty, to je také... občas je to niečo, čo proste nájdem doma, a je to taký freestyle. Tá popoludňajšia desiata je asi väčšinou najmenej štruktúrovaná. Je to proste všetko, čo nájdem. A večera je zase skôr niečo k tým bielkovinám. Napríklad nejaké zemiaky, a ak mám práve doma alebo si kúpim nejaký steak, tak niečo také.

00:36:43 Michal Kočí
Ale meria sa to niekoľkými... ak nepočítaš iontové nápoje a podobne, koľko kalórií dokážeš do seba natlačiť z toho pevného jedla? Že to je vlastne tiež...

00:36:56 Jiří Tuž
Myslím si, že tam by som mohol bez problémov dosiahnuť napríklad tri a pol až štyri tisíce.

00:37:03 Michal Kočí
Že sú to vlastne ľudia, ktorí by sa na to tiež museli najprv vyškoliť.

00:37:08 Jiří Tuž
Áno, áno, to určite. Ale ako si pred chvíľou povedal, že keď to dieťa príde z tréningu a mama mu naservíruje to, čo si dá sama... to som našťastie nikde nezažil a vždy som mal jedla dosť. Vždy som presviedčal rodičov, že som vo fáze rastu, takže som mal vždy dosť jedla.

00:37:32 Michal Kočí
Pamätám si to, a to z pohľadu rodičov... keď som chodil do tých školských jedální a potom bol ten cyklistický tréning, tak si myslím, že raz mi to tak strašne nedalo, že som niekde za Prahou takmer plakal, lebo som sa nedokázal vrátiť späť. Že ako dieťa vlastne nechápeš, čo potrebuješ. Niečo ti dajú, tak ideš.

00:37:49 Jiří Tuž
Áno, to bolo úplne jedno. Dáš si svíčkovú s šiestimi a potom o tridsať minút neskôr ideš na tréning a vlastne ťa to vôbec netrápi.

00:37:57 Michal Kočí
Teraz vlastne vieš, že aj keď tomu nerozumieš, aspoň viem, že ak si dám len toto, za dve hodiny zomriem.

00:38:04 Jiří Tuž
Áno, presne tak. Už mám v tom celkom prehľad a vyskúšal som dosť rôznych jedál, aby som zistil, čo funguje a čo nie. Takže viem toto – keby som si ráno dal malú misku s müsli a jogurtom a išiel na tréning, tak tam asi nevydržím dve a pol alebo tri hodiny, ak by som nemal niečo so sebou.

00:38:28 Michal Kočí
A ešte v takejto intenzite. Zaradíš občas nejaké tréningy nalačno?

00:38:33 Jiří Tuž
Nie na lačno, ale skúšali sme posúvať takzvaný Fatmax, a to tak, že sme išli dopoludnia, resp. ráno, už som nemal až takú vysokosacharidovú raňajku, skôr niečo trochu menej, potom som išiel na veľmi intenzívny tréning v podstate len na vode a elektrolytoch. Poobede, vlastne na obed, som nemal žiadne sacharidy a potom som absolvoval pomalý popoludňajší tréning, napríklad dve a pol hodiny, aby som to vyskúšal. Nie je to úplne nalačno, ale jednoducho je to bez sacharidov.

00:39:08 Michal Kočí
– Takže trénuješ tento tukový metabolizmus.

00:39:11 Jiří Tuž
– Áno, presne tak.

00:39:12 Michal Kočí
– A čo sa týka doplnkov stravy a podobne, čo by si odporučil ostatným profesionálnym športovcom, alebo čo je pre teba taký základ?

00:39:23 Jiří Tuž
Takže ten základný produkt, ktorý máme, beriem tak, že je to viac-menej to, čo máme od vás. Podľa toho, čo som si sám vyhľadal, tam určite musí byť ten D. Keďže vy máte D3K2, beriem to tak, že je to absolútny základ, najmä pre nás. – A v zime ideme… – Stále riešite tie choroby. No, my tie choroby riešime strašne, pretože…

00:39:46 Michal Kočí
– Na Vianoce ideš domov.

00:39:47 Jiří Tuž
– Nie, nie. V podstate sa strašne izolujeme a v zime cestujeme cez letiská, cez všetko možné, kde sú chorí ľudia a kde na teba hneď niekto kašle. Vedľa teba sedí niekto, o kom si jednoducho na 100 % istý, že je chorý.

00:40:04 Michal Kočí
Veď to musí byť úplne jasné, že letisko... idem vedľa teba zakašľať.

00:40:09 Jiří Tuž
A potom vlastne na začiatku zimy ideme do Fínska, takmer k polárnemu kruhu. Slnko som videl tridsať minút za týždeň, takže tam je tá suplementácia vitamínu D mimoriadne dôležitá, to si uvedomujem. A čo sa týka nášho zdravia, tak tam je to zinok. Viem, že máme takú stratégiu, že keď na človeka niečo lezie, poviem si: „Dám si dávku zinku“. Vezmem si naozaj veľké množstvo a musím povedať, že túto zimu som bol chorý tri dni. Ale väčšinou som cítil, že na mňa niečo ide, radšej som to včas zastavil, dal som si dosť zinku a jednoducho som zaliezol do postele, vyliečal som sa a na druhý deň som bol v pohode. Takže v tomto verím, že máme ten základ. Omega je určite dôležitá, najmä Omega 3. A potom máme nejaké multivitamíny, čo považujem za dôležité. Železo tiež, najmä keď sme na nejakej vysokohorskej príprave.

Čo je to vysokohorská príprava a prečo sa chodí do Livigna?

Trénovanie vo vysokej nadmorskej výške (nad 1800 m n. m.) pomáha zvýšiť hladinu hemoglobínu a schopnosť krvi prenášať kyslík. Jiří Tuž v podcaste rozoberá aj moderný „heat training“, ktorý pomáha telu prispôsobiť sa záťaži prostredníctvom zvýšenia objemu krvnej plazmy.

00:41:16 Michal Kočí
To je celkom zaujímavé. To je možno taká posledná téma. Výškařská príprava. Čo to znamená? Si tam ako laik... prečo? Je tam pekne? Nie je tam v lete také teplo?

00:41:25 Jiří Tuž
No, presne tak. Tým by som to asi uzavrel. Snažíme sa stimulovať nárast hemoglobínu v našom tele. A to tým, že keď sme vo výške, je tam nižšie percento kyslíka. A čo sa týka tej biochemie, ktorej síce nerozumiem, ale veľmi zjednodušene povedané – snažíme sa jednoducho zvýšiť hladinu hemoglobínu, alebo takzvanú THB hmotu. Tento rok som absolvoval takzvaný heat training, pri ktorom som doma jazdil na cyklotrenažéri alebo behal na bežeckom páse. Snažil som sa dostať svoju vnútornú telesnú teplotu na približne 38, 39 stupňov. Bol to asi hodinový, hodinu a štvrť trvajúci tréning, počas ktorého som sa poriadne spotil. Počas toho tréningu som pil (niektorí počas tréningu obmedzujú pitie), ale ja som sa spotil asi 2,5 kila za ten tréning. Takže to tiež nebolo nič príjemné. A to aj napriek iným mechanizmom... lenže tým, že sa napijeme, snažíme sa zvýšiť objem plazmy v tele, čím zvýšime celkové množstvo hemoglobínu v tele. Zase sa nepúšťam úplne do detailov, ale nejaký takýto mechanizmus tam funguje. Takže toto sú veci, ktoré...

00:42:55 Michal Kočí
Od akej nadmorskej výšky? Ako vnímate to, že ste vo výške?

00:42:59 Jiří Tuž
V nadmorskej výške približne 1 600 – 1 700 metrov. Na tento účel sme využívali predovšetkým Livigno, ktoré leží v nadmorskej výške približne 1 800 – 1 900 metrov. Je to asi najznámejšie miesto u nás v Európe.

00:43:12 Michal Kočí
No, pekné. Myslím si, že veľa ľudí si hovorí... Verím, že keď sa niekto pripravuje na Jizerskú päťdesiatku alebo na podobné preteky, tak sleduje, kto ako.

00:43:26 Jiří Tuž
Keď sme boli pred olympiádou v Livignu... potom som dostal nejaké črevné problémy a musel som ísť domov, ale tam to bolo ako druhé Česko. Je tam strašne veľa Čechov a bolo to presne aj pred Jizerskou päťdesiatkou. Keď som videl, ako sa tí ľudia tam rýchlo pohybujú na tých lyžiach, povedal som si: „Pre nás je tá nadmorská výška dôležitá, ale musíme tam byť opatrní, lebo keby sme tam trénovali tak, ako trénujeme v nížine, tak by nás to relatívne rýchlo vyradilo.“ Ale potom vidím takých amatérov, ktorí prídu a od prvého dňa to tam jednoducho letia strašne rýchlo, tak si občas hovorím – treba sa o tom dozvedieť trochu viac.

00:44:17 Michal Kočí
– A mne sa zdá, že dosť často... vidím to na Strave, že niekto za ním ide do kopca, ten profík, a on to robí... „už som to išiel takmer rovnako rýchlo ako on“. Lenže on to prejde v pohode, alebo keď jazdíte intervaly, on medzitým odjazdí tri hodiny v pokoji, zastaví sa na kávu, vybuduje si ten základ. A o tom tu hovoril aj Vojta Hačecký. Že k nemu chodia profesionálni športovci a potom takí tí namáhaní amatéri, a tých dosť často posiela ďalej na kardiológiu.

00:44:42 Jiří Tuž
Áno, túto epizódu som počúval, lebo spolupracujeme aj s Vojtom a práve on mi tento rok pomáhal s tým heat trainingom. Na to si pamätám. Asi ma to ani neprekvapuje. Väčšinou vidíte v televízii nejakého rýchleho cyklistu a hneď sa za ním vydáte, lebo je to zážitok a vôbec vás nezaujíma ten váš tréning, ale skôr… To chápem.

00:45:10 Michal Kočí
Že sa ideš pozrieť, ale potom veľa ľudí ide po práci zabehať, takže to nie je tak, že by som išiel na 30 hodín vybehať, ale to je…

00:45:18 Jiří Tuž
To je fakt hlúpe.

00:45:19 Michal Kočí
No, takže keď som v strese v práci, tak toto, a myslím si, že radšej pôjdem si ľahnúť. Takže aj ty si v Livigne hovoríš: „Títo sú blázni.“

00:45:29 Jiří Tuž
Áno, smejem sa na tom, lebo je to… Keď sa naozaj pozriete na týchto bežcov, napríklad na Johannesa Klæba, ktorý prichádza do Livigna, tak aj keď chodí na tréning o piatej ráno, aby ho tam ľudia nestretli, ide proste pomaly. Keď je to strmý kopec, ide pešo. Nie je tam žiadny dôvod nejako bežať. A aj keď to nebeží s nejakou veľkou intenzitou, je to strašne kontrolované. A to je len jeden z tých pár ľudí, ktorí sa v tej nadmorskej výške spálili. Je ich tam celkom dosť. Človek získa viac tým, že je opatrný, ako tým, že tam ide na nejakú hranicu.

00:46:17 Michal Kočí
Vo všeobecnosti to u vás bude tak, že percentuálne trávite strašne veľa času v zóne dva... u vás to už nazývate ako jednotku, takže to bude absolútna väčšina.

00:46:28 Jiří Tuž
Áno, práve som si pozrel, ako som na tom bol za posledný rok, a zistil som, že asi 85–90 % času trávim v tejto nízkej intenzite. Pre mňa to znamená 105 až 140 tepov za minútu. A keď už som na tých 140, záleží na tom, o akú aktivitu ide. Ale napríklad pri behu do kopca, keď mám 130 alebo 140, nie je to úplne problém. Ale keby som išiel v súpaži, kde srdce nemá taký výkon, tam by som už musel poriadne pridať. Takže zase záleží na tom, o akú aktivitu ide, ale uvediem nejaký taký rozsah.

00:47:11 Michal Kočí
Tak toto je pre všetkých nadšených amatérov, myslím si, že je to skvelé zakončenie: 85–90 % pri nízkej intenzite, v pohode.

00:47:19 Jiří Tuž
Ani by ma to neprekvapilo, hoci je to… je ťažké to povedať, pretože amatéri sú v inej situácii. Nemajú toľko času na trénovanie. A ten dôležitejší tréning bude vždy ten intenzívnejší. Ak človek môže ísť na bicykel štyrikrát za týždeň, určite sa oplatí, ak absolvuje dva intenzívne tréningy a potom tie dva jednoducho len v pokoji. O to viac by však mali byť ostatné tréningy naozaj dobre kontrolované, namiesto toho, aby si vymýšľal niečo, aby mal 90 % jednotiek, keď na to nie je čas. Je teda lepšie uprednostniť intenzitu, ale zase to úplne nepreháňať.

00:48:12 Michal Kočí
Skôr to bude naopak, že sa sami zničia.

00:48:15 Jiří Tuž
Áno, určite. Ale čím menej sú tí ľudia profesionálni... ja trénujem dvakrát denne a naozaj... máš čas.

00:48:23 Jiří Tuž
Mám čas na to, aby som to zvládol na jednotku. A ja už viac tej intenzity… v niektorých prípadoch asi môžem ešte trošku pridať. Ale keby som pridal veľa intenzity, tak sa v podstate uvarím. Takže vlastne to, ako môžem vyplniť ten čas, ako sa môžem zlepšiť, je jednoducho v tejto nízkej intenzite, ktorá telu nijako neublíži, pokiaľ to nie je naozaj niečo mimoriadne.

00:48:50 Michal Kočí
Vojta Hačecký tu vlastne povedal, že si myslí, že profesionálny šport robil aj vďaka tomu, že ako dieťa každý deň chodil asi hodinu do školy a zo školy pešo. Že mu to dalo skvelý základ.

00:49:02 Jiří Tuž
Áno, áno. Každý schod v budove nahor sa počíta.

00:49:12 Michal Kočí
Bývam v bytovom dome na treťom poschodí a sledujem to, a podľa mňa som snáď jediný, kto to z tej garáže ide pešo. Aj na jedno poschodie ľudia zo zvyku jazdia výťahom.

00:49:25 Jiří Tuž
Ale to robia aj športovci.

00:49:28 Michal Kočí
To chápem, budem to robiť tiež.

00:49:29 Jiří Tuž
Povedal by som, že som ten typ, ktorý chodí po schodoch pomerne často, ale keď človek príde z náročného tréningu a má ísť štyri poschodia niekde v Livignu v hoteli, radšej to vyjde výťahom.

00:49:47 Michal Kočí
To určite, to určite. Tak ti veľmi pekne ďakujem, že si bol hosťom nášho podcastu, že si nám trochu priblížil, čo stojí za tými úspechmi, a hlavne ti prajeme veľa šťastia v ďalšej sezóne a na budúcej olympiáde, nech to cinkne.

00:50:01 Jiří Tuž
Ďakujem veľmi pekne, veľmi som si to užil, dúfam, že som poslucháčom tu poskytol aspoň trochu nových poznatkov.

00:50:10 Michal Kočí
Skvelé. Jirka možno plánuje budúcu kariéru trénera, dosť sa o to zaujíma. Samozrejme, vymýšľam si to, ale pokojne mu skús napísať. Bude rád, možno ti poradí.

00:50:21 Jiří Tuž
Môžete to vyskúšať.

00:50:24 Michal Kočí
Tak dobre, majte sa, dovidenia.

00:50:26 Jiří Tuž
Ďakujeme, dovidenia.
Tento podcast slúži výlučne na zábavné účely. Žiadne informácie, ktoré tu zazneli, nepredstavujú radu. Ide iba o osobné názory účinkujúcich a nemôžu slúžiť na diagnostické, preventívne, liečebné, zdravotné ani lekárske účely. Ak máte zdravotné ťažkosti alebo otázky týkajúce sa zdravotného stavu, obráťte sa na odbornú pomoc. Nenesieme zodpovednosť za prípadnú ujmu, ktorá vám vznikne v dôsledku nesprávneho narábania s poskytnutými informáciami. Podrobnosti nájdete v informáciách o podcaste.

Zanechať komentár

Upozorňujeme, že komentáre musia byť pred zverejnením schválené.

Často kladené otázky