Kedy a ako začať s príkrmami – praktický návod pre rodičov | Trime Podcast #48 s Jakubem Přibylem a Renatou Novotnou
Podcast
Kedy začať s príkrmami a čo dať bábätku ako prvé? V tejto časti podcastu Trime sa venujeme výžive dojčiat, tomu, kedy začať, ako rozpoznať pripravenosť dieťaťa na pevnú stravu a ako zostaviť prvý jedálny lístok. Nájdete v nej praktický pohľad na príkrmy, kvalitu potravín a zdravé stravovacie návyky detí od 6. mesiaca veku. Spolu s Renátou Novotnou a Jakubom Přibylom sme prebrali aj najčastejšie chyby rodičov pri zavádzaní prvých jedál, význam kvality potravín, úlohu mäsa, vývarov a vajec v prvých príkrmoch, ako aj to, prečo nie je nutné ani vhodné začínať sladkými kašami alebo mixovanou stravou. Venujeme sa však aj témam bezpečnosti, skladovania a hygieny pri príprave jedla pre bábätko, ako aj vplyvu kvality potravín, bio stravy a prostredia na zdravý vývoj dieťaťa.
Prepis podcastu nájdete nižšie na tejto stránke.
Čo sa dozviete v podcaste č. 48?
→ Úvod do témy príkrmov a kedy začať
→ Prečo začať s príkrmami okolo 6. mesiaca
→ Najčastejšie chyby rodičov pri zavádzaní prvých príkrmov
→ Ako by mali vyzerať prvé dávky a prečo začať jednoducho
→ Domáce jedlo vs. kupované poháre
→ Praktické tipy na skladovanie, mrazenie a bezpečnosť
→ Mixovaná strava vs. celé potraviny
→ Čo dať bábätku ako prvé a čo naopak nie?
→ Alergické reakcie
Všetky diely podcastu Trime si môžete pozrieť na YouTube, Spotify alebo Apple Podcasts...
Podcast nájdete aj na našom kanáli YouTube.
Prepis podcastu:
00:00:00 Michal
Vitajte späť pri počúvaní alebo sledovaní podcastu Trime. Dnešná téma sa bude venovať deťom, a to tým úplne najmenším, a budeme sa zaoberať príkrmami. Mám tu odborníčku z praxe, Renatu Novotnú, ktorá si tým prešla už dvakrát.
00:00:17 Renča
Dobrý deň.
00:00:18 Michal
A tu mám Jakuba Přibyla, ktorého všetci poznáte.
00:00:20 Jakub
Ahoj, dobrý deň. Tak sa do toho pustime.
00:00:24 Michal
A ja mám na začiatok úplne jednoduchú otázku. Ako spoznám, že bábätko potrebuje príkrm? Kto sa o to postará?
00:00:33 Renča
Tak ja možno začnem. Určite existujú určité znaky, ktoré naznačujú, že dieťa je pripravené, a pre mňa ako rodiča je najjednoduchším znakom to, že dieťa má o to skutočne záujem, že sa, ak to tak môžem povedať, snaží uchopiť to, čo jedia rodičia. Takže naozaj chce ochutnávať, vidí, že rodičia niečo jedia, chce si to strčiť do úst, čo je vlastne ďalší znak – tá koordinácia ruky a úst, že dokáže strčiť jedlo do úst. Zároveň už dokáže napríklad sedieť s oporou, drží hlavičku vzpriamene a mizne ten reflex, pri ktorom vytláča jedlo alebo lyžičku, čo je reflex, ktorý vlastne akoby bráni tomu, aby sa dieťa zadusilo. A keď práve tento reflex mizne, dokáže prehĺtať, dokáže jesť, tak to je jeden z tých znakov pripravenosti.
00:01:33 Michal
A keď si od tretieho mesiaca stále strká všetko do úst, tak to ešte nie je ono? Dá sa to nejako rozlíšiť?
00:01:39 Renča
Samozrejme, keď si to strká do úst napríklad preto, že, neviem, rastú mu zuby, alebo tým ústkom vlastne spoznáva svet, ale to ešte neznamená, že ak napríklad jedávate doma a on chce ochutnávať to, čo máte vy, a po jedle sa na to doslova vrhá, tak to je niečo iné. Kedy to približne býva – chápem, že sa to nedá presne určiť, ale existuje nejaký časový rozsah? Je to tak nejako okolo, neviem, štvrtého, šiesteho mesiaca.
00:02:14 Michal
A naopak, kedy je potrebné začať s týmito príkrmami?
00:02:19 Jakub
No, to je dobrá otázka. Čo si o tom myslíš, Renčo?
00:02:24 Renča
Jedna vec sú akési oficiálne odporúčania a potom je tu to, čo sa všeobecne odporúča aj tu v Českej republike medzi štvrtým a šiestym mesiacom. Podľa mňa je asi naozaj potrebné dojčiť aspoň pol roka a od tohto pol roka začať s príkrmami. Má to vlastne svoje dôvody aj z toho dôvodu, že materské mlieko už nestačí pokryť nutričné potreby rýchlo rastúceho bábätka – neviem, železo, ďalšie živiny – takže potom je potrebné začať s príkrmami, ale stále je to vlastne len taký doplnok. To neznamená, že napríklad v piatom alebo šiestom mesiaci začneme s príkrmami a prestaneme dojčiť; dojčenie by malo naďalej prebiehať a príkrmy sú vlastne len doplnkovou výživou.
00:03:13 Michal
Takže sa to často dá spoznať, že vlastne ešte po niečom siaha a matka to asi vycíti, spozná, že je niečo inak, že už chce niečo iné.
00:03:23 Renča
A bude to presne tak, ako je to teraz – môže sa vrhať na jedlo, ale zároveň bude stále chcieť to prs, tú mamičku, a to dojčenie tam vlastne stále bude prebiehať.
00:03:32 Michal
Čo sa týka toho dojčenia, ktoré ste spomenuli, tam vlastne platí „čím dlhšie, tým lepšie“. Asi tu nie je žiadna zložitá rada.
00:03:40 Renča
Áno, aj Svetová zdravotnícka organizácia odporúča dojčiť až do dvoch rokov, čo však môže byť individuálne. Vlastne môj prvý syn v roku jednoducho prestal chcieť dojčiť, a dcéru som dojčila až do dvoch rokov, takže naozaj, každé dieťa môže mať iné potreby a samo to akosi dá najavo.
00:04:08 Michal
Potom sa z neho stal mäsožravec, však? Hneď... Super, no a čo je potom z tvojho pohľadu ten moment, kedy by som naopak mal ako rodič prejaviť iniciatívu? Napríklad na konci šiesteho mesiaca a stále sa o to nezaujíma.
00:04:26 Jakub
Ja som za, tak... asi to bude závisieť od podmienok, takže sa to bude líšiť, ale ak vezmeme naše podmienky, Českú republiku, rozvinutú krajinu, tak by som s tým príliš neváhal, pretože vieme, že tie fetálne zásoby železa, ale aj ďalších látok sa v podstate vyčerpávajú a dojča nie je schopné ich dostatočne prijímať len z materského mlieka. Preto sa odporúča začať s príkrmami od šiesteho mesiaca. A teraz si to nesmieme predstavovať dramaticky, že sa množstvo materského mlieka zníži, neviem, z 900 ml na 100 a zvyšok bude tvoriť jedlo, ale stále platí, že materské mlieko dominuje v tých prvých týždňoch a doplnková strava v podstate začína tráviaci trakt len tak jemne „zocelovať“, aby sa zoznámil s inou pevnou zložkou – iná antigénna záťaž a tak ďalej – a postupne tam začíname dopĺňať tie kritické, povedzme, mikronutrienty, ale napríklad aj vlákninu a podobne. Je to naozaj veľmi zaujímavé, ako je vlastne materské mlieko navrhnuté, je to niečo neuveriteľné, preto sa to nikdy nepodarí napodobniť.
00:05:29 Michal
Mení sa to cez deň aj v noci, som z toho úplne mimo.
00:05:32 Jakub
No jasné, ale to, čo my považujeme za náhradu materského mlieka, keď sa na to pozrieš ako odborník na zloženie, tak sa tomu ani zďaleka nepribližuje. A to už máme poznatky o tom, čo tam je, ale vyrobiť to je extrémne ťažké. Takže pre toho dojčaťa, povedzme vo veku okolo pol roka, v tom prvom mesiaci stále prevláda materské mlieko, takže až do siedmeho mesiaca sa v podstate jeho stravovacie návyky až tak dramaticky nemenia a ty ho tam vlastne len začínaš zoznamovať s pevnou stravou.
00:06:03 Michal
Takže to znamená, že napríklad v tom prvom mesiaci, keď začína v tých prvých týždňoch, má popri tom nejaké jedlo, alebo dve? Alebo ako si to mám predstaviť?
00:06:12 Jakub
Sú to skôr porcie, miniporcie. A teraz ešte otázka, kde je ten časový hit. Ale presne tak, začína sa v podstate porciou, napríklad desať gramov. Takže si to predstavte: desať gramov mäsa, povedzme na polievkovú lyžicu, áno. Navyše sa podávajú ako samostatné zložky, takže to nekombinujete ako nejaké zložité jedlo zo štyroch zložiek, ale skutočne to zavádzate veľmi jednoducho, minimalisticky, aby ste mohli sledovať reakciu z hľadiska alergických reakcií a podobne.
00:06:44 Michal
Mala si k tomu ešte niečo povedať, ty, čo si začínala? Čím ste začínali? Lebo verím, že ti to potom vyjde na povrch a že tam sú tieto nástrahy.
00:06:55 Renča
Tak, ako hovorí Kuba, vlastne podobne. Presne začať s jednou zložkou a potom už... o tom sa asi budeme ďalej baviť, čím. Ak je to také odporúčanie... ja som napríklad začala s mrkvičkou, dnes by som si možno vybrala niečo iné, to je jedno, ale naozaj tú jednu potravinu. Ide skôr o to, že dieťa to len ochutnáva, naozaj si dá trošku na lyžičku, pre neho je to niečo úplne nové. Takže si to nepredstavujte tak, že namiesto obeda bude mať len mrkvu alebo len to jedno jedlo. Ochutná to, dá si tú jednu lyžičku, možno to vypľuje. Treba to naozaj skúšať.
00:07:30 Renča
To je predsa normálne, nie? Je to normálne a potom tá mamička dojčí a na druhý deň to vlastne skúsia znova a postupne sa množstvo prijatého mlieka bude zvyšovať, ale trvá to pomaly.
00:07:40 Michal
Jasné, jasné. No a to je vlastne celkom zaujímavé. A podľa toho, čo som videl, sa to v každej krajine robí úplne inak. Či už ide o odporúčania, alebo o tradície. Čo sa asi najviac líši, je tá ideologická stránka – my to máme skôr akoby premyslené a existujú odporúčania, zatiaľ čo napríklad vo Francúzsku – to možno poznáš, strávila si tam veľa času – ide vlastne o to, že dieťa učia, aby mu to chutilo, a rozvíjajú v ňom chuťové vnímanie. To isté platí vlastne aj v Taliansku, v Španielsku je to naopak, tam sa vraj v tých rodinách vôbec nerieši, čo má byť príkrm, ale dieťa jednoducho jedáva s ostatnými a my mu to rozdrvíme vidličkou a buď to zje, alebo nie. Prečo je to tak, že vlastne každé odporúčanie je iné? A napadá ma tam možno pôrodníctvo – že to, čo si my tu myslíme, že je normálne, tak napríklad v Holandsku, v Škandinávii, je vlastne normálny domáci pôrod, čo by tu vlastne, keby niekto povedal: „Toto je domáci pôrod,“ bolo niečo alternatívne. Ale vlastne, prečo to tak je? Alebo čo je dobré, správne? Lebo ak náhodou žijú pri nemeckých hraniciach, čo je možno prípad časti našich poslucháčov, tam sú tieto odporúčania vlastne úplne iné ako tu.
00:08:54 Jakub
Bude to mierne odlišné, ale stále musíme vychádzať z fyziológie daného dojčaťa. Rizikové budú teda soľ a sodík, áno, tam ho nemôžete preťažiť. Bielkoviny majú určitý strop, takže určite to nie je tak, že by som vzal priemerný nutričný profil dospelého človeka u nás a aplikoval ho na to dojča. To je ako... to by...
00:09:17 Michal
Ale napríklad v Nemecku sa odporúča ovsená kaša a podobné veci, alebo špalda a podobne. A tu sú vlastne odporúčania také, ako napríklad rozmixovaná mrkva, však?
00:09:27 Renča
Ja by som povedala, že aj toto sa mení. Akoby kedysi bol práve takýto štandardný postup – začať nejakým mrkvovým pyré – a teraz je tých metód jednoducho veľa. Neviem, BLW, baby-led weaning, akoby dieťa jedlo presne to, čo hovoríš ty, to, čo jedia rodičia. Len v určitej forme – samozrejme nebude jesť surovú mrkvu, musí to byť jednoducho, neviem, uvarené, mäkšie ako kúsky, ale samo to ochutnáva. A rodičia si už akoby môžu vybrať, čo vlastne, k čomu... čo im vyhovuje, k čomu pristupujú.
00:10:01 Michal
Ale existujú tam teda nejaké obmedzenia, ako hovoril Jakub, teda soľ, bielkoviny... je tam ešte niečo, čo by sa dalo považovať za jednu z týchto vecí...?
00:10:08 Renča
No určite, cukry, to áno. A napríklad, neviem, aj na stopercentné ovocné šťavy si treba dávať pozor.
00:10:17 Jakub
Samozrejme. Vychádza to z toho, ako vlastne postupne dozrieva gastrointestinálny trakt toho dojčaťa, takže už od prvého dňa má úplne aktívne niektoré enzýmy, ako dospelý človek, na trávenie napríklad bielkovín a tukov. Navyše materské mlieko obsahuje tuky so špecifickou štruktúrou, o čom by sme sa mohli neskôr porozprávať, prečo to tak je. A ak to nezohľadníš a začneš uplatňovať nejaký stravovací štýl danej krajiny alebo etnickej skupiny, tak neviem... buď by to musela byť nejaká dlhodobá adaptácia stoviek generácií, že sú na to zvyknutí, a potom, keď tam privedieš svoje dieťa, budeš sa čudovať, že má hnačku, alebo to proste nezvládne. Ale v našich podmienkach na neho nemôžeš aplikovať fast food, to je jasné. Nemôžeš mu proste dať alkohol a tak ďalej.
00:11:11 Michal
A či ten vlastný problém nie je skôr ten, že si vlastne môžu kúpiť nejakú hotovú fľaštičku, mamičky. Áno, ak je moja otázka vlastne takáto – či by som sa mala najprv pozrieť na to, či je tam mäso, mrkvička a podobne, a vlastne toto bude asi menej dôležité ako to, že vlastne stále, a to percento ľudí je obrovské, si idú kúpiť niečo ako hotové jedlo. Či je tá potravina – povedzme „živá“ oproti nejakej sterilizovanej. Aký máte na to názor?
00:11:44 Jakub
Podávate sterilizovanú stravu. Tráviaci trakt nemá dostatok podnetov. V podstate, aby sme splnili nejaké základné kritériá, ide samozrejme o to, aby dieťa bolo vystavené tým zložkám, ktoré sú pre neho prospešné, aby sa imunitný systém nenudil, aby nebol preťažený, aby tam bolo dostatok všetkých kľúčových vitamínov, živín a tak ďalej. A dieťa sa učí napodobňovaním, takže je naivné si myslieť, že nevidí, čo robíš, aké emócie pri tom prežívaš a podobne. Vieme teda, že sa to potom vlastne prenáša – dieťa je len priemerom svojich rodičov.
00:12:23 Michal
Takže aj keby to bolo veľmi presne definované, nemali by sme kupovať hotové výrobky z obchodu? To by sme tu asi mohli povedať ako prvý záver. Alebo je tu niečo, čo naozaj stojí za to a je to na regáli výnimočné a doma by som to ťažko dal dokopy?
00:12:38 Jakub
Je to proste sterilné, no. Musí to byť sterilizované, aby... v podstate ide o konzervu. Či už je to v skle alebo v čomkoľvek inom vo vrecúšku – nechajme bokom tie materiály a kontaminanty – stále to nie je ako živé jedlo. Takže to nie je úplne optimálna stratégia. Dá sa to použiť napríklad v teréne, na cestách, kde opäť prevláda hygienické riziko. Takže v takom prípade uprednostním to, že viem, že je to sterilné, ale viem, že som v bezpečí, nech som v teréne akokoľvek dlho, v akýchkoľvek teplotných podmienkach. Ale doma by sa tá strava mala pripravovať čerstvo.
Ako správne skladovať a mraziť domáce detské príkrmy?
00:13:15 Michal
Jasné, tak to je prvá vec. V tej praxi, je tam niečo, čo dáva zmysel? Napríklad či si môžem niečo pripraviť so sebou, alebo je to presne tak, že to už musí... pochopiť, ako dlho sa niečo... Lebo verím, že tá prax bude asi najväčšou výzvou, že vlastne tá mamička, keď je chlapík v práci, si sotva uvarí jedlo pre seba a teraz nejaké zložité varenie niekde... Tak sa napríklad bude snažiť niečo pripraviť, neviem, pre to dieťa na popoludnie alebo na dva dni. Môžeme tu v tomto poradiť? Alebo Renča, ako si to riešila ty, lebo verím, že aj s dvoma deťmi je to potom skvelé.
00:13:54 Renča
No vlastne, ako hovorí Kuba, v prvom rade je to ako variť doma. A potom, keď niekam cestuješ, záleží na tom... či idem na dva dni a stihnem si to pripraviť... napríklad si to dám do chladničky, vezmem si to v aute v chladničke, takže si myslím, že nie je problém mať to pripravené napríklad na druhý deň.
00:14:14 Michal
A aj doma sa to často pripravuje napríklad na dva dni. Nie je to nejaký hygienický problém? Lebo verím, že trávenie toho bábätka bude...
00:14:21 Renča
Jasné, no a potom sa to napríklad aj odporúča – neviem, aký názor na to má Kuba – keď sa robia tie maličké porcie, tak sa to napríklad dá zmraziť, neviem, do formičiek ako na ľad, lebo sú to naozaj len dve lyžičky, človek to uvarí a potom to predsa nechce všetko vyhodiť, však. Takže to napríklad dáte do mrazničky, opäť na nejakú krátku dobu, a potom to môžete použiť. Takže si myslím, že to ide, ale ak pôjdem niekam naozaj na týždeň, je otázka, aké tam bude vybavenie, takže mať so sebou tú skleničku ako núdzovú variantu, to nie je problém.
00:14:53 Michal
Ale aj keď som doma, asi by som mal stále dávať pozor na skladovanie a podobné veci, pretože bábätko je vlastne citlivejšie ako dospelý na čokoľvek.
00:15:04 Jakub
To určite. Je to opäť ako vo fyziológii – aby sa imunitný systém vyvíjal tak, ako má, má vlastne prirodzene zvýšenú črevnú priepustnosť. A rozdiel bude medzi dojčeným a nedojčeným dieťaťom. Dojčené dieťa je vlastne neustále stimulované imunitným systémom matky a má v strave dostatok špecifických oligosacharidov, takže dokáže tolerovať aj vyššiu, povedzme, záťaž patogénov v strave, pretože to bráni ich adhézii. Navyše je v materskom mlieku železo viazané na laktoferín, takže dieťa má v lúmene, alebo jednoducho prijíma, veľmi málo železa, ktoré potom nemôžu využiť práve tie patogény, ktoré ho potrebujú na to, aby sa akoby exponenciálne... Vieme teda, že dojčené deti sú z tohto hľadiska akési odolnejšie, dokážu zniesť viac. Je to ďalšia výhoda dojčenia, že ide o akýsi ochranný prostriedok proti rôznym črevným infekciám a podobne. Pri deťoch, ktoré nie sú dojčené, treba byť opatrný a tu by sme už hovorili napríklad o význame doplnkovej výživy nejakou špecifickou vlákninou, ktorá... napríklad v materskom mlieku je v kolostre desiatky gramov – málokto si uvedomuje, čo vlastne znamenajú desiatky gramov vlákniny (vláknina nie je úplne odborný termín). A potom v prechodnom mlieku tento obsah klesá, zatiaľ čo v zrelom materskom mlieku je stále pomerne veľa týchto HMO, čo sú vlastne špecifické oligosacharidy, ktoré majú vplyv aj na trávenie a, ako som už spomínal, na ochranu dojčaťa.
00:16:59 Michal
Jasné, takže keď mám dojčené dieťa a napríklad niečo pripravím – a asi sa jedlá musia striedať – tak ako dlho to vlastne môžem skladovať v chladničke? Či môžem niečo pripraviť na druhý deň, alebo nie.
00:17:09 Jakub
To je ďalšia vec. Taká prvá rada: ak ste nastávajúca mamička, začnite sa o to zaujímať už teraz, lebo v momente, keď to príde, na to už nebude čas. Je to naozaj šialené, viem to z vlastnej skúsenosti, takže potom sa rieši naozaj úplne každý detail. Učíte ich, ako presne mraziť porcie, používať termoboxy... vlastne sa učia všetko od začiatku.
00:17:30 Michal
A čo je teda v poriadku? Dať do chladničky, zmraziť? Alebo možno naopak – ak existujú nejaké riziká, že by ste si mali dávať pozor a tieto tri potraviny vôbec neskladovať a ihneď skonzumovať. Napadá ťa niečo?
00:17:45 Jakub
Je toho veľa, ale skôr to asi nemám pripravené, aby som to tu vybalil. Ale v podstate tie veci, ktoré sa dajú dobre skladovať a skôr dozrievajú – ako napríklad vývar alebo nejaké varené mäso, ktoré sa dlho dusí v pomalom hrnci – tam si úplne v pohode a je to výhodná technológia. A potom to stačí len rozdeľovať do pohárikov, na malé porcie, aby mamička z mrazničky nevyberala jednoducho 500 gramov nejakého kusu, ale vždy tú menšiu porciu. Pretože to treba ohriať vo vodnom kúpeli (alebo dobre, nech si to niekto ohrieva v mikrovlnke), tak si vlastne vždy pripravíš túto porciu. Takže to nie je tak, že zmrazím obrovský kus niečoho, zeleniny, pyré, čohokoľvek, a potom to vyberiem a nechám to niekde rýchlo rozmraziť, a teraz z toho vytečie ten... vytečie ten výtok a to je rizikové. Takže vždy rozmrazujte len tú porciu, ktorú hneď potom skonzumujete. To je ako prvé také pravidlo. A ak hovoríme o zeleninových pyré, mäsových príkrmoch alebo napríklad škrobových prílohách... napríklad ak si zamrazíte, neviem, teraz ma nič nenapadá, či už je to ryža alebo niečo podobné, tak mi to príde zbytočné. Zmrazoval by som to, čo je kulinársky náročné a čo si vyžaduje, aby ste zašpinili veľa riadu a podobne. Ale prílohy by som varil čerstvé a pre dieťa je bezpečné skladovať ich pri teplote pod 8 °C, skôr napríklad pri 4 °C v chladničke. Jeden, dva dni bez problémov. Tretí deň je to už na zváženie, rovnako ako u dojčiat. Tam by som bol opatrný.
00:19:18 Michal
Myslím si, že je to celkom dobrá rada, ktorá mi aj uľahčí situáciu – že si to môžem rozložiť na dva dni, napríklad cez víkend... v pondelok je manžel v práci, navyše musím ísť k pediatrovi, takže to vlastne mám nejako pripravené.
00:19:30 Jakub
Funguje to tak, že tieto prílohy sa väčšinou varia každý deň čerstvé a skladujú sa v chladničke do nasledujúceho dňa. To znamená, napríklad: v pondelok uvarím ryžu, mám ju ešte v utorok, v utorok už varím jačmeň, mám ho v stredu a vlastne vždy máte v ponuke napríklad dva druhy týchto obilnín.
00:19:37 Michal
Takže mrazenie je v pohode, chladnička je v pohode, len to má proste určité obmedzenia. Nemusím proste každý deň pripravovať tri jedlá pre dieťa zvlášť a podobne.
00:19:50 Jakub
To by bolo asi nemožné. Asi nereálne.
00:20:06 Michal
No super, tak poďme na to: odporúča sa rozmixovať mrkvu, jablko a proste do prvého a pol roka všetko mixujem. Čo je na tom zlé? A prečo sa to tak odporúča?
00:20:09 Renča
Neviem, kde sa to vzalo. Myslím si, že asi z toho dôvodu, že tie malé bábätká jednoducho nemajú zuby, aby sa nezadusili, keby tam bol nejaký kúsok, tak sa to všetko rozmixovalo. Ale určite to nie je výhodné.
Pyré vs. metóda BLW: Ako rozvíjať motoriku dieťaťa?
00:20:19 Jakub
Táto mixovaná strava je samozrejme lepšie využiteľná. Umožníš tým, aby sa do tráviaceho traktu dostalo oveľa väčšie množstvo, povedzme, častíc. Takže to mechanicky predspracuješ, čo je výhodné počas rastového špurtu dieťaťa. Je to ako nemocničná strava alebo športová strava. Akonáhle jednoducho chcem zvýšiť anabolizmus alebo sú tam nejaké zvýšené nároky, napríklad v období choroby a podobne, táto mixovaná strava má zmysel. Ale aký signál tým dieťaťu vysielaš? V podstate žiadny. V podstate z neho robíš chorého človeka. Preto je potrebné už od začiatku pracovať s jemnou motorikou a rozvíjať vlastne kontakt s celistvou potravinou. Ďalšou výhodou je, že si dieťa môže samo regulovať príjem, pretože mu to neskrývaš v nejakom šedom, uniformnom jedle, že rozmixuješ tri veci a ono to napríklad nemá rado, povedzme hrášok, neviem, a má to možno nejaký dôvod, že sa ti narodilo dieťa, ktoré nemá taký robustný tráviaci trakt. To by potvrdila Renča a veľa mamičiek to v praxi zažíva tak, že majú napríklad viac detí a naozaj sa úplne líšia – jedno je absolútny jedák, jedlo všetko, neexistovala potravina, ktorú by nejedlo, v rastovej krivke stúpalo stále ako šprintér. Druhé dieťa je pomalšie, vlastne má pomalšiu rastovú krivku, je citlivé na veľa zložiek. A ty by si povedal, že máš tú dokonalú šablónu, ktorú ti niekto povedal, alebo si na to prišiel pri prvom dieťati, a teraz je to inak. Takže naozaj rešpektovať to, že nevieme, kto sa ti vlastne narodil, nemáme žiadne genetické pasy, a len vytvoriť ponuku, vytvoriť správnu ponuku, aby sa to dieťa mohlo zoznámiť s tou celistvou potravinou – takže sa robia plátky mäsa, neviem, kus chleba, vždy tak, aby s tou porciou alebo s tým kusom mohlo dieťa pracovať. Nedôjde k zaduseniu, pretože paradoxne sú to vlastne príliš veľké kúsky. A dieťa to tak ako keby žuje a zoznamuje sa s tým, či mu to vôbec vonia, chutí a podobne.
00:22:22 Michal
A ak nie, tak to z teba vypľuje.
00:22:23 Jakub
Je to tak, áno. Bude to... Ale vlastne si myslím, že je to celkom dobrá stratégia, ktorá je dnes už aj uznávaná.
00:22:32 Michal
Takže toto by bola tá metóda, podľa ktorej by som mal pracovať. A teraz sa vrátime úplne na začiatok, na ten prvý týždeň. Čo by ste napríklad, aby som si to vedel skutočne predstaviť v praxi, podali mne alebo vášmu dieťaťu ako prvé tri, štyri, päť príkrmov?
Prvé príkrmy v praxi: Prečo začať s vývarom, mäsom a vaječným žĺtkom?
00:22:47 Jakub
Tak to asi budeme prezentovať náš vlastný názor, vieš. Nie som zástancom ovocných pyré a možno ani tých zeleninových, hoci o tom sa dá diskutovať, akú kvalitu sa podarí zohnať. Ale myslím si, že to, čo tomu dieťaťu jednoznačne bude chýbať, je hemové železo, cholín, menachinón a mohol by som pokračovať. To znamená, že ide o mäso a rôzne vývary.
00:23:10 Michal
V akej forme je to mäso?
00:23:12 Jakub
Najlepšie je začať s vývarom, pretože ten za vás urobí to, čo potom očakávate od trávenia. Ide vlastne o dlhú prípravu a fyzikálny proces, akousi čiastočnou hydrolýzou, vďaka čomu sa stáva ľahko stráviteľným, a preto sa podáva aj v nemocniciach.
00:23:32 Renča
Takže vlastne dostane niečo ako polievku. Vývar. Ako hovorí Renča – malinké lyžičky a proste si neviem predstaviť, že to dieťa to zje, ako keby si...
00:23:43 Michal
...bol ako starší. Je to proste ako ochutnávka.
00:23:46 Jakub
Takže vývar. Musí v ňom byť nejaká zelenina? Môže byť. Na začiatku si jednoducho veľmi opatrne vyberieš napríklad dve zložky, daj si pozor na soľ, žiadne korenie a tak ďalej. Je to proste úplný minimalizmus. Ani ty to nemôžeš pokaziť. Potom by som sa nebál ani rýb, vajec, samozrejme kvalitných tukov.
00:24:09 Renča
A v akej forme to vlastne dostane? Asi nie celé vajce? Práve na to som sa chcela opýtať.
00:24:16 Michal
Budeme v tomto konzervatívni a povieme: začneme vaječným žĺtkom. Ale viem si predstaviť situácie, keď si to jednoducho strčia do úst a nejako sa s tým zoznámia.
00:24:21 Jakub
Je vlastne uvarené na tvrdo, takže je to proste také ako želé, tak ako si to vieš predstaviť. Dieťa to teda bez problému rozdrví. To mäso je skôr také, ako keby si tam mal kúsky mäsa – nie je to len vývar ani to nemixuješ. Na začiatku sa to naozaj odporúča, aby si ho zoznámil s tou rozmixovanou konzistenciou, a potom tam už pridávaš aj tie kúsky, takže to vlastne nedokáže prehltnúť celé. On to proste žuje, žuje a potom ti pravdepodobne niečo vypľuje alebo to zje, ale nájdeš to v plienke. Takže je to také, ako hovorím, postupné zvyknutie si. A podľa mňa by bolo fajn, keby sa tu spomenulo, že to, čo spôsobuje problémy s trávením, je určite fruktóza a cukry vo všeobecnosti u týchto detí. Takže ten tradičný model „cukrovania“ – a teraz nemám na mysli cukríky, ale skutočne ovocie, obilné kaše, cereálne kaše, neviem, zemiaky, cukry, ako si ich predstavujete, ryžu, cestoviny – to je podľa mňa len doplnok.
00:25:21 Michal
Je zaujímavé, že toto je ešte tá najhoršia varianta. Čo sa stane, ak ide o obilniny – stále je to potravina, ale kupované pyré s pesticídmi, konzervované, to je asi to najhoršie. Ale vlastne aj to... viem, že napríklad len v Nemecku nie sú tieto pyré štandardom, ale je to asi nejaké polovičné riešenie, takže tá obilná kaša v bio kvalite, s certifikátom Demeter a tak, potom tie mamičky idú a aspoň majú niečo takéto. Takže to tiež nie je ideálne, že vlastne tam stále konzumujem hlavne cukry.
00:26:05 Michal
A vlastne tým dieťa zvykáš na sladkú chuť, takže na tom vôbec nezáleží.
00:26:08 Jakub
Samozrejme, aj keď je to nesladené.
00:26:10 Jakub
Je úplne jedno, či si to urobil s cukrovinkou (preháňam, áno) alebo to urobíš s ovocím.
00:26:11 Michal
To by som možno ešte rozlíšil, aby sa potom niekto, kto doteraz podával obilnú kašu, snažil viac ako tí, ktorí kúpili len ten cukor.
00:26:17 Jakub
Hovoríš to správne, hovoríš to správne, aby to tak neznievalo, jasné. Snažím sa nájsť tú optimálnu cestu a najväčší, najčastejší problém, ktorý vidím, je, že sa tam vlastne odkladajú tie potraviny, ktoré sa ťažko nahrádzajú. A vysvetlili sme si, že tie fetálne zásoby sa jednoducho vyčerpajú a matka sama nemá optimálny nutričný profil, takže to dieťa nemá z čoho čerpať a z kašičiek to nezíska.
00:26:45 Michal
Takže mäso a vajcia, to je vlastne všetko? Možno aj ryby, prečo nie.
00:26:54 Renča
Áno, určite, ak budeme hovoriť aj o porciách. A prijímame už aj staršie dojčatá, ktoré už začali jesť, pretože ten začiatok je zoznamovací, v tom máš pravdu. Ja osobne súhlasím s tým, čo hovoril Kuba. Ja som napríklad u nás začala s mrkvičkou, ale pokojne by som začala práve s mäsom, rybami, vajcom, žĺtkom. Bielko by som odložila, to býva skôr alergénne. A potom presne tú zeleninu. Toto ovocie by som dala až neskôr, tie sladké chute, ako hovoríš. A materské mlieko je sladké, deti sú prirodzene zvyknuté na sladkú chuť, chutí im to. Ale potom mi príde, že niekedy mamičky hovoria: „Chcú proste len tieto kašičky a ovocie a nič iné nechcú.“
00:27:24 Renča
Jasné, proste... chutí im to, sú na to zvyknutí, ale aj ja by som sa vydala touto cestou. Takže OK, v prvom mesiaci, dvoch im dávam mäso, vaječný žĺtok, rybu, zeleninu, ochutnávajú a tak ďalej.
00:27:44 Michal
Zemiaky a podobné veci tam pridávam len trošku alebo vôbec?
00:27:44 Jakub
No a práve o to ide, aby to teraz nevyznievalo tak, že z neho robíš mäsožravca, ktorý jedáva obrovské porcie mäsa. Je to tak... povedal si to správne, aby to nikto nespochybnil. Tie škrobové prílohy tam pridávam ako doplnok a teraz ich v tom doplnku môže byť vlastne kvantitatívne najviac. To už zase závisí od toho, aké máš dieťa, ako veľa sa hýbe, ako rýchlo rastie. Ale ty potrebuješ hlavne zabezpečiť práve tie bielkoviny a kvalitné tuky. Tu nie je priestor na to, aby som presne vysvetľoval, aké tuky, v akom pomere a tak ďalej. Ale vlastne keď pochopíš, aká veľká je tá porcia – že potrebuje približne maximálne, neviem, 1,7 až 2 gramy bielkovín na kilogram jeho telesnej hmotnosti – tak ak máš nejaké staršie dojča, pokojne sa dostaneš až k nejakým 20 gramom bielkovín za deň. A musíš vedieť, že ak ho chceš naučiť na ten model raňajky, obed, večera, tak vlastne do každého jedla pridať bielkoviny a na tom akoby stavať ten recept.
00:28:46 Michal
Jasné, takže hneď ako to splním, už ťa nebude zaujímať, či dám o trochu viac zemiakov alebo menej zemiakov.
00:28:52 Jakub
Hej, lebo keď to zje, nemôže zjesť nič iné, lebo tých bielkovín máš kopu, a ešte to nesmieš, hej.
00:28:58 Jakub
No jasné. Takže tam stačí len vedieť, ako vlastne tú bielkovinu dostať do toho týždenného profilu. A hovoríme o nejakej pestrosti, že keď poviem týždenný profil, tak to je napríklad 3 až 7 porcií mäsa (teraz tá porcia je 10–20 gramov, záleží na tom, aké veľké a ťažké je dieťa). Ryby jedna až dve porcie v našich podmienkach. Ak ich nebude, máš tam kvalitné mäso, ide skôr o kvalitu a dostupnosť pre teba, nie o to, aby si si vzal hypotéku na divú rybu alebo kaviár. Ide teda o to, aby tam jednoducho bol tento zdroj bielkovín. Potom tam na začiatku pridáme vaječný žĺtok, neskôr určite môžeme aj celé vajce. Takže povedzme, že prvých dva až tri mesiace vaječný žĺtok dvakrát až trikrát týždenne, jeden kus. Potom je tu otázka mliečnych výrobkov – ako im rozumieš, ako ich vieš vybrať. To je téma na samostatnú časť.
00:29:58 Michal
Tí Francúzi a Taliani toho deťom dávajú naozaj veľa.
00:30:04 Jakub
No jasné. Takže to, na čo... ak kupuješ mliečne výrobky... To nie je problém, problémom je mliekarenský priemysel.
00:30:07 Michal
Takže na dovolenku do Dolomit alebo do Francúzska, to bude fajn.
00:30:10 Jakub
Ak kupuješ mliečne výrobky v supermarkete, nekúpiš si kvalitné. Takže v tomto prípade by som bol veľmi opatrný, vlastne rovnako ako pri čokoláde, ktorú tam nekúpiš. A potom máme strukoviny, čo je dosť kontroverzná skupina. Ja by som sa s nimi nebál pracovať, ale musíš byť opatrný, lebo potom naozaj vidíš, že ak bolo dieťa napríklad na hranici anémie, malo problém s vstrebávaním železa a zinku, čo je dosť časté a typické, tak vlastne týmito strukovinami to ešte zhoršíš. Takže opäť, ak ide o rodinu, ktorá strukoviny používa – nie že by si to počul prvýkrát, ty sám ich takmer neješ, len niekde šošovicu s párkom raz za rok – tak to tomu dieťaťu asi neponúkaj, lebo to nie je tvoja parketa. Ale ak nás počúva niekto, kto strukoviny jedáva, pretože má skôr vegetariánsku stravu, vie s nimi pracovať, namáčať ich, klíčiť a tak ďalej, tak samozrejme, že ich môže podávať aj svojmu dieťaťu, pretože bude ovládať túto technológiu spracovania. Proste v tom nie je žiadny problém, len aká veľká bude tá porcia? Raz, dvakrát týždenne? Áno, určite opatrne, u tých dojčiat raz, dvakrát týždenne. Na zoznámenie je tá porcia opäť malá, povedzme maximálne takých 20 gramov. Skôr sa to pridáva tak, že sa tým napríklad doplnia niektoré cereálne desiaty alebo aj hlavné jedlo. Takže tam akoby dopĺňaš bielkoviny z tých strukovín a vlastne pekne skombinuješ spektrum aminokyselín z obilnín a strukovín, čím dieťaťu poskytneš ďalší podnet na trávenie.
00:31:33 Michal
OK. Ako veľké je tam potom riziko – mám tam vaječný žĺtok, neviem, ako si to ľudia predstavujú, salmonela a podobne – na čo si mám dávať pozor? Pokiaľ ide o prílohy ako zemiaky a podobne, tie nie sú až také rizikové, rovnako ako iné obilniny, ak sa nemýlim.
00:31:54 Jakub
Niektoré sú rizikové, no. Zemiaky sú asi celkom bez problémov, tam ide skôr o to, aby si vedel vybrať kvalitné zemiaky, čo je problém, však? Takže tam je ten solanín, naklíčené, zelené zemiaky. Takže tá živočíšna zložka, tá bude samozrejme rizikovejšia, ako sa to ku mne dostane a podobne.
00:32:30 Michal
Náhodou je leto, že? Práve bežím z obchodu alebo od farmára, tak na čo si tam mám dávať pozor.
00:32:36 Jakub
Áno, určite je potrebné dodržiavať aj chladiaci reťazec. Takže ak nakupuješ v lete počas najväčších horúčav, mal by si si so sebou vziať aspoň nejakú termo tašku, ak nie priamo termo box.
00:32:39 Michal
A má mať vajce roztečený žĺtok, alebo nemá mať roztečený žĺtok?
00:32:49 Jakub
V prípade detí by som bol dosť prísny aj čo sa týka čerstvosti. Vajcia toho veľa zvládnu, ak ich uvaríš natvrdo, je to celkom bez rizika.
00:32:59 Michal
Takže vajcia varím 7 minút, však? Na tvrdo?
00:33:06 Jakub
No, to záleží, môžeš ho variť aj minútu a potom ho nechať dlho dusiť bez varenia, existuje viac spôsobov.
00:33:16 Michal
Myslím si, že ak je to určené pre dospelých, možno by bolo lepšie byť trochu opatrnejší a to vajce uvariť o niečo dlhšie, to mám na mysli.
00:33:19 Jakub
Nie je zelená.
00:33:25 Michal
Takže mu nedám tatarák, jasné, rovnako ako to mäso.
00:33:28 Renča
No, ak bude to vajce úplne prevarené, dieťa sa ním zadusí. Ale nemusí to byť práve ten tekutý žĺtok.
00:33:38 Michal
Takže ho tam nechám o minútu dlhšie, ako keby to bolo pre mňa. Asi je mamička takto v bezpečí? O to mi ide, lebo verím, že ak sa veľa ľudí bude riadiť tými štandardnými odporúčaniami, bude to práve kvôli tej obave. A teraz chápem, že tie všeobecné rady znejú dobre, ale keď máte to dieťa doma, pozeráte sa na to trochu inak, ako keď hovoríte o inom dieťati.
00:34:10 Jakub
Pozri, svet je nebezpečný, nechcel by som to eskalovať. Takže ak je niekto citlivejší, vylekáš ho a bude prevarovať vajcia a všetko sterilizovať, a vieme, že to nie je dobrá stratégia. Potom máš pokoj ako Natálka, ktorú ničím nevystrašíš a ona si to aj tak racionálne prispôsobí podľa seba a svojho rozumu. Takže tu by som len... Zlé sú tie extrémy. Ak si hypochonder a vydesíš sa z toho, že tu máme neviditeľný svet baktérií, tak si asi nerobíš dobre. Takže aby tá mamička... keď to varí o minútu dlhšie, asi sa nič nestane ani v jednom, ani v druhom smere. Proste nemáme žiadne odporúčania typu: „Hele, žĺtok musí byť spálený na prach, lebo inak...“ Pre mňa sú to samozrejmé veci, ale pravda je, že by sa snáď dal zostaviť nejaký zoznam. Takže po prvé: nemyjem mäso pod tečúcou vodou niekde pri dreze, lebo rozstrekneš všade tie baktérie Campylobacter z kuracieho mäsa a je to rizikovejšie, ako keď ho tepelne spracujem. Takže ak je to už nejaké podozrivé, zamyslím sa nad tým, ako to správne skladovať, lebo to mäso by nemalo zapáchať. A ak je tam tá vrstva, stačí ju utrieť papierovou utierkou bez chlóru a ten mäsový výrobok tepelne spracovať.
00:35:42 Michal
Takže to je vlastne to mäso, vďaka ktorému sa stáva bezpečným.
00:35:43 Jakub
Áno, preto by sa kuracie mäso malo vlastne úplne prepiecť. A možno by ste ho nemali kupovať v tom supermarkete. Takže práve preto, keď to všetko pripravujete v pomalom hrnci a necháte to dlho variť, je to vlastne úplne bez rizika, nevzniká tam toľko kontaminantov z procesu prípravy, pretože sa to vlastne varí vo vode. Takže toto je tá výhoda pre dojčatá, že jedlo pomaly varíte a nepečiete im kačicu, nesmažíte rezeň a tak ďalej.
00:35:46 Renča
Možno vlastne aj ten spôsob prípravy, ako si hovoril – presne tak, variť vo vode, na pare, áno. Nebudú to žiadne presne pečené veci. Ale potom ten tuk, ktorý sa tam pridá, neviem, nakvapkáš tam kvalitný olivový olej alebo trochu masla, to tam je potrebné. Proste jednak vitamíny rozpustné v tukoch, však, tak tie sa už do hotového jedla dajú pridať, no.
00:36:41 Jakub
Dávajte pozor na skladovanie ryže, to je tiež známe, už sme to mnohokrát spomínali, takže po uvarení ju jednoducho nechajte vychladnúť v chladničke, alebo ju uchovávajte v nejakom ryžovare pri teplote 60 stupňov, aby sa tam nemnožili práve tie tepelne odolné bakteriálne spóry. Ide teda o častú potravinovú infekciu spôsobenú práve ryžou, ale aj inými obilninami.
00:36:49 Michal
Možno, keď už sme pri tých rizikách, tak aspoň prejsť na bio produkty. Myslím si, že výhodou je, že aj ľudia, ktorí sa o to nezaujímajú – aspoň si to, myslím, spomínala – zrazu kupujú všetko bio, hoci ich to predtým vôbec nezaujímalo. Takže to je možno väčšie nebezpečenstvo ako pesticídy, než keď nevarte žĺtok úplne na prach, nie?
00:37:03 Renča
Určite je tu tá kvalita jednoducho dôležitá a myslím si, že aj tie mamičky to teraz tak...
00:37:10 Michal
Viem si to predstaviť, ale možno pre tie mamičky, ktoré sa v tom nevyznajú – čo sa vlastne stane, keď dieťa zje napríklad glyfosát, alebo niečo takéto, čo sa tam vlastne deje?
Riziká pesticídov v detskej strave: Prečo si vybrať bio a organickú kvalitu?
00:37:19 Jakub
To my vlastne veľmi nevieme, inak by to už asi dávno zakázali, pretože ide o akýsi kumulatívny kokteilový efekt.
00:37:28 Michal
Napríklad vo Francúzsku včera úplne zakázali v kozmetike všetky „večné chemikálie“, od A po Z. Takže vlastne je dobré pozrieť sa aj trochu inde, čo je akoby normálne, pretože to nás tiež mätie.
00:37:42 Renča
Je to možno len otázka času.
00:37:45 Jakub
Áno, myslím si, že tá trpezlivosť asi vyprchá. A vidíme, že sa to postupne prehodnocuje, tie riziká.
00:37:51 Jakub
Viem, že v materskom mlieku, konkrétne v 25 % amerického materského mlieka, sa nachádzajú glyfosáty a podobné látky, čo je vlastne šialené. Takže v tomto smere naozaj verím, že... A moja ďalšia otázka znie: ekzémy, vyrážky, to je asi bežné, nie? Že si imunitný systém zvyká. A teraz otázka, či to mám z toho, že som jej dal o niečo viac strukovín, čo asi nemusí vadiť, alebo z toho, že jedáva niektoré veci, ktoré nie sú úplne prírodné.
00:38:19 Jakub
No, je to zložité. Vieme, že ide o antropogénne vplyvy, jednoducho o činnosť človeka. Keby si bol v nejakej nedotknutej prírode, tak by sa to nestávalo. Preto vieme, že v minulosti takáto prevalencia v populácii nebola. Je to jednoducho problém posledných niekoľkých desaťročí, tieto rôzne intolerancie, alergie. Tým sa zaoberá imunológia a je to pomerne zaujímavé, pričom tých vplyvov je celá rada. Zďaleka to nie je len o tom, čo jem.
00:38:49 Michal
Ale ako to môžeme povedať – tomu, kto sa o to príliš nezaujíma, teraz nebudeme vysvetľovať regeneratívne poľnohospodárstvo, nejakú certifikáciu Demeter alebo inú, ale možno povedať: „Pozri, proste 100 % bio a pre to dieťa tým naozaj veľa urobíš.“
00:38:56 Renata
Možno, prepáč, nie, to je vlastne presne to, čo hovoríš – ako tá otázka týkajúca sa kvality. Keď sa hovorí o príkrmoch, napríklad o tom, kedy zaviesť lepok, ktorý je taký kontroverzný, tak sme sa s Kubom bavili o tom, že kedysi sa tiež odporúčalo dať dieťaťu sušienku. Takže práve zamyslieť sa nad tým, že skôr ako dať lepok vo forme sušienky, ak mu dáš kvalitný kváskový chlieb z biomúky, tak to bude asi rozdiel.
00:39:23 Michal
S týmto trendom „bez lepku“ by si tie babičky, ktoré na juhu Talianska každý deň varia cestoviny, rýchlo skoncovali. Pretože pre mňa je vždy najzaujímavejšie to, že to, čo je o 150 kilometrov ďalej normálne – čo je vlastne hodina a pol jazdy autom –, je niekde inde úplne ako keby si spadol z čerešne. Čo je vlastne celkom zaujímavé. A ešte k tým alergiám a vyrážkam. Čo je normálne a čo už nie? Čo sa napríklad stalo tebe a čo je naopak taká situácia, pri ktorej by som si mal povedať: „Páni, pozri, možno by som sa nad tým mal zamyslieť?“
00:40:05 Renča
Podľa mňa sa nedá jednoznačne odpovedať na to, čo je normálne. Proste sa môže stať, že dieťa bude mať alergie, ekzémy a môže to byť napríklad reakcia, neviem, na bielkoviny kravského mlieka. Práve z tohto dôvodu sa pri zavádzaní príkrmov postupuje opatrne. Záleží napríklad na tom, či sú rodičia alergici alebo trpia ekzémom – v takom prípade je jednoducho oveľa väčšia šanca a pravdepodobnosť, že to dieťa bude mať to isté. O to viac je potom potrebné dávať pozor pri tých doplnkových potravinách na tie skutočne najväčšie alergény, najčastejšie, aj na ich zavádzanie a viac to sledovať.
00:40:39 Michal
A sledovať, čo to vlastne je... nebáť sa, ale možno to len viac pozorovať.
00:40:42 Renča
Áno, sledovať, sledovať túto možnú reakciu.
00:40:44 Michal
Ako už spomínala Renča, možno by som ešte dodal, že tie alergie, ekzémy... rodičia si to nevybrali, že to majú mať. Viem, o čom hovorím, ale proste niečo nerobia správne a logicky to prenesú na dieťa, pretože žije v rovnakom prostredí, jedáva rovnaké veci a podobne. V tomto smere by sme k sebe mali byť možno prísni, že dieťa za to nemôže a tento rodič má vlastne všetko vo svojich rukách.
00:41:09 Renča
Ale určite tá kvalitná bio strava, pretože dieťa má jednoducho nezrelý tráviaci trakt a priepustné črevá, takže to bude základ. A čo sa týka tých alergénov, neviem, ako na to.
00:41:23 Michal
Takže v podstate by to malo mať prednosť pred tým, či mám štyri, päť alebo šesť porcií mäsa. Skôr ide o to vyriešiť tú kvalitu, obmedziť bielkoviny a soľ a vlastne to testovať a sledovať. A to je moja otázka – či v prvých dvoch týždňoch imunitný systém na niečo zareaguje, alebo...
00:41:42 Renča
Môže, ale nemusí.
00:41:45 Michal
Nie je to teda tak, že každé druhé dieťa by automaticky malo vyrážku.
00:41:50 Renča
Nie.
00:41:52 Jakub
A určite tu zohrávajú úlohu aj rodinná anamnéza a predispozície. Je to proste tak... keď dostaneš horšie karty, ako rodič tomu musíš venovať väčšiu pozornosť. Budú deti, ktoré toho zvládnu naozaj veľa.
00:42:05 Michal
Ak však budem dodržiavať tieto hranice – nenaruším mu trávenie všetkými tými pesticídmi, ktoré sa používajú, a nepreťažím ho nejakým spôsobom – nemal by som sa obávať, že kvôli tomu, že testujem strukoviny, nebude tri noci spať.
00:42:26 Renča
Zároveň to však nemusí znamenať, že sa napríklad neobjaví nejaká vyrážka. Áno, je to jednoducho tak, že každé dieťa je iné, a aj ja z praxe poznám prípady, keď niektoré deti zvracajú napríklad po rybách, iné majú vyrážky po vaječnom bielku, a trvá to jednoducho dlhšie, kým im dozrie tráviaci trakt a kým to zvládnu.
00:42:46 Michal
Mne sa to zdá fascinujúce, a práve u tvojich detí som to párkrát videl, ako vlastne zistíte, že to dieťa nepotrebuje ten cukor, keď ho na to nenaučíte. A tvoja dcéra si dá na chlieb takú kopu masla, že si len povieš „wow“. Vždy mi to príde zaujímavé, že stačí sa pozrieť na tú mamičku – dieťa je jej odrazom, má rovnaké správanie, či už v tomto, alebo v tom smere.
00:43:21 Jakub
Sú ako ich rodičia. Presne tak. A jedia veľa masla.
00:43:23 Michal
No super. Čo sa teda ešte líši – prvé príkrmy v šiestom mesiaci oproti dieťaťu vo veku jedného roka či roku a pol? Kedy sa stane, že už na tanieri má skutočne rovnaké jedlo ako dospelý a len porcia je menšia?
Prechod na stravu pre dospelých: Kedy sa z dojčaťa stane batoľa pri stole?
00:43:43 Jakub
V podstate už batoľacie obdobie je pre to typické. V tomto období je naopak materské mlieko v podstate len doplnkom. Dieťa už preberá návyky dospelého a veľmi presne to sleduje. Aj zmyslovo. Predstav si to dieťa, keď mu podsunieš čokoľvek. Preto to nefunguje, ak ty sám nemáš žiadny stravovací štýl a myslíš si, že to postavia na tom dieťati – to ti bude fungovať prvých pár mesiacov, ale hneď ako sa zorientuje, príde obdobie vzdoru. A ono vidí, čo robí otecko. A navyše si nevyberá tak, aby bolo v strede tej rodiny. Nie, pokojne si môže vybrať staršieho súrodenca alebo otecka, ktorý nemá na nič čas. Proste si vyberie náhodne a to ťa potom potrestá. Takže toto batoľa sa svojimi charakteristikami už približuje stravovaciemu profilu dospelých.
00:44:40 Michal
Takže začínam s vývarmi, to je to najjednoduchšie – mäso, žĺtky a podobne. A aký je vlastne priebeh toho, čo sa deje v tom šiestom mesiaci? Tam mám proste vývar, mám teda tú obmedzenú porciu... a kedy nad tým už takmer nerozmýšľam a neobmedzujem ho v tom, koľko toho má mať? Kedy, keď má hlad, chce ešte viac? Dá sa nejako povedať, ako sa to vyvíja?
00:45:07 Jakub
Ako dojča by si mal mať hranice v podstate až do prvého roku.
00:45:11 Michal
V prvom roku máš teda tieto orientačné hodnoty, kde si každý môže nájsť, koľko bielkovín a podobne potrebuje podľa svojej hmotnosti.
00:45:15 Jakub
To sa dá nájsť. Ťažké je určite toto smerovanie, pretože v celosvetovom meradle nie je jednotné, neexistuje v tejto oblasti konsenzus. Môžeš sa rozhodnúť, že sa budeš viac orientovať na živočíšne zložky, ktoré sme tu predstavili. Môžeš sa naopak rozhodnúť, že ich potlačíš a zameráš sa viac na rastlinné zložky. Myslím si, že v niektorých krajinách to bude fungovať dobre, u nás si však nemyslím, že to máme.
00:45:36 Michal
A zároveň, čo sa dá zohnať, no, to je asi tá obrovská paleta.
00:45:37 Jakub
Áno, samozrejme, ale ide aj o svetlo a podobne. Takže u nás si nemyslím, že sú na to podmienky, aby som to prezentoval tak ako v prípade cereálií.
00:45:47 Michal
No super, čo by vás k tomu ešte napadlo, čo sme nespomenuli? Nejaká rada, upokojenie pre mamičky, máte niečo?
00:45:58 Jakub
Začni včas, lebo akonáhle začneš s príkrmami, už je neskoro a veľa vecí už nezmeníš. Mala by si mať všetko vopred premyslené – rovnako ako žena, ktorá plánuje svadbu a miesto pôrodu, mala by si hneď po narodení dieťaťa trochu naplánovať, akým smerom sa vlastne chcete uberať.
00:46:17 Michal
Áno, áno. Nekupovať tam v tom prvom obchode za domom, ale teraz si napríklad premyslieť, kde sa dá zohnať to dobré mäso.
00:46:24 Jakub
Áno, vlastne pôjde o logistiku, plánovanie, presne tak. Čo sa dá zohnať v primeranej kvalite, z čoho sa dá zostaviť vyvážený jedálny lístok. A na čo má tá rodina prostriedky. Ak zistíš, že si napríklad nemôžeš dovoliť ryby, tak radšej nekupuj nejaký mrazený filet nízkej kvality s glazúrou, to prosím nie. Radšej sa držte nášho miestneho mäsa, ktoré bude stále vyprodukované nejakým racionálnym spôsobom. Má to potom aj vplyv na zdravie toho dieťaťa.
00:46:59 Renča
No, podľa mňa asi to, čo si už spomínal – rodina je vzorom. Takže ak to máte dobre nastavené, dieťa to akoby kopíruje a jednoducho vidí, ako to u vás funguje. Takže sa vôbec nestresujte, ak to nebude dokonalé, ale ak viem, že to máme v rámci tých možností dobre nastavené, dieťa si to potom osvojí.
00:47:19 Michal
Možno ešte dodám trochu tej intuície, nepozerať sa na tie tabuľky, že to mama asi tým inštinktom vycítí. A proste tá kvalita... môžeme napríklad spomenúť, že pre tých, čo sú z Prahy, je to zložité. Potraviny sú v tých veľkých mestách najťažšie zohnať v dobrej kvalite. Jednoducho tak, že napríklad farma Mitrov raz týždenne dodáva do Prahy, dovezú vám to priamo na adresu, takže vlastne to ide. A toto bude asi pre väčšinu rodín najväčšia výzva, že všetko si dnes ľahko nájdem, ale zohnať tie potraviny, to je poriadna drina. Takže aspoň tie bio potraviny. Tu by som možno dodal ešte jednu vec: v Dánsku je to stanovené zákonom, že 90 % musí byť bio, ale v materských školách je to v skutočnosti 100 %. Takže na toto by sa možno malo pozerať ako na prvú vec. A potom ten zvyšok.
00:48:17 Renča
Dúfam, že sa to u nás bude uberať týmto smerom.
00:48:20 Michal
No dobre, nechceme dávať konkrétne rady, možno Renča spolu s kolegynami pripraví nejaký článok na blogu, ktorým sa to pokúsime doplniť, uviesť napríklad nejaké príklady a podobne. Možno neskôr vo videu ukážeme nejaké recepty, ako by sa to dalo pripraviť, ale skôr sme sa chceli porozprávať o tom celkovom pohľade na vec, ako sa na to pozerať, aké sú možnosti a podobne. Napíšte nám do komentárov, ako sa vám to páčilo, či vám to dáva zmysel, a tešíme sa na ďalšiu časť, ktorú nám opäť navrhnete v komentároch, že by sme ju mali natočiť. Ďakujeme, že ste to počúvali až doteraz, majte sa krásne a dovidenia vám obom. Ďakujem. Dovidenia.
Tento podcast slúži výlučne na zábavné účely. Žiadne informácie, ktoré tu zazneli, nepredstavujú radu. Ide iba o osobné názory účinkujúcich a nemôžu slúžiť na diagnostické, preventívne, liečebné, zdravotné ani lekárske účely. Ak máte zdravotné ťažkosti alebo otázky týkajúce sa zdravotného stavu, obráťte sa na odbornú pomoc. Nenesieme zodpovednosť za prípadnú ujmu, ktorá vám vznikne v dôsledku nesprávneho narábania s poskytnutými informáciami.
