Alzheimerova a Parkinsonova choroba patria medzi dve najvýznamnejšie hrozby pre zdravie mozgu vo vyššom veku. Začiatky týchto ochorení však môžu siahať až 30 či 40 rokov pred samotnými prejavmi. V rámci prevencie – zaradenie zdravého životného štýlu, výživy, pohybu a ďalších faktorov – je našťastie možné zdravie mozgu pozitívne ovplyvniť.
Čo sa v tomto článku dozviete?
- Čo sú neurodegeneratívne ochorenia a ako ovplyvňujú fungovanie mozgu
- Alzheimerova choroba
- Parkinsonova choroba
- Neurozápal – tichý motor neurodegenerácie
- Glymfatický systém mozgu – prečo je dôležitý
- Vplyv výživy
- Vhodné doplnky
- Vplyv životného štýlu
- Čo si z článku odniesť?
Čo sú neurodegeneratívne ochorenia a ako ovplyvňujú fungovanie mozgu
Neurodegeneratívne choroby patria medzi ochorenia, pri ktorých dochádza k postupnému poškodzovaniu a odumieraniu nervových buniek v mozgu. Ako neuróny strácajú svoju funkciu, zhoršujú sa aj schopnosti spojené s pamäťou, pohybom, rečou, sústredením či náladou.
Na rozdiel od iných častí tela sa mozog dokáže opravovať len obmedzene, a preto poškodenia, ktoré sa hromadia roky, môžu neskôr viesť k vážnym problémom, ako je Alzheimerova či Parkinsonova choroba.
Jedným z hlavných problémov je hromadenie tzv. abnormálne poskladaných bielkovín (napríklad amyloid-β alebo α-synukleín). Tieto látky sa ukladajú medzi nervové bunky a narúšajú ich spojenia. Zároveň sa pridáva zápal v mozgu a oxidačný stres spôsobený nadbytkom voľných radikálov.
Tieto zmeny zvyčajne začínajú desiatky rokov predtým, než sa objavia prvé príznaky. Aj preto sa čoraz viac hovorí o prevencii a včasnej ochrane mozgu – teda o zdravom životnom štýle.
Významnú úlohu v náchylnosti k Alzheimerovej aj Parkinsonovej chorobe môžu zohrávať aj určité génové varianty, ktoré môžu zvyšovať riziko ich rozvoja, no samy o sebe nie sú príčinou ochorenia. Pri Alzheimerovej chorobe je najznámejší gén APOE ε4, zatiaľ čo pri Parkinsonovej chorobe zohrávajú úlohu mutácie génov SNCA, LRRK2 a PARK2; ich účinok však môžu výrazne ovplyvniť faktory životného štýlu, výživa a expozícia toxínom.
Alzheimerova choroba
Alzheimerova choroba je najčastejšou formou demencie, ktorá ovplyvňuje zdravie mozgu. Postupne poškodzuje pamäť, myslenie a schopnosť orientácie. Typickým príznakom sú problémy s krátkodobou pamäťou, dezorientácia v čase aj priestore a postupné zhoršovanie schopnosti vykonávať každodenné činnosti. V mozgu sa hromadia škodlivé bielkoviny, ktoré narúšajú spojenia medzi neurónmi a spôsobujú ich postupné odumieranie.
Rizikovými faktormi sú vyšší vek, genetická predispozícia, strava a životný štýl. Nedostatok pohybu a spánku následne ovplyvňuje zhoršenú detoxikáciu nahromadených metabolitov z mozgu. Kvôli nadbytku jednoduchých cukrov v strave, ktoré poškodzujú mozgové tkanivá, býva Alzheimerova choroba niekedy označovaná aj ako diabetes 3. typu.
Parkinsonova choroba
Parkinsonova choroba je neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postihuje najmä pohybové funkcie. Dochádza k postupnému úbytku nervových buniek v oblasti mozgu, ktoré produkujú dopamín.
Typickými prejavmi sú preto tras rúk v pokoji, stuhnutosť svalov, spomalenie pohybov a problémy s rovnováhou. Okrem motorických príznakov sa môžu objaviť aj zmeny nálady, poruchy spánku a zhoršenie kognitívnych funkcií. Nedostatok dopamínu môže prispievať aj k depresii alebo apatii, ktoré často sprevádzajú Parkinsonovu chorobu. Presná príčina vzniku nie je úplne známa, úlohu zohráva kombinácia genetických faktorov a životného štýlu.
Neurozápal – tichý motor neurodegenerácie
Jedným z kľúčových mechanizmov, ktorý sa naprieč vedeckými štúdiami ukazuje ako spoločný menovateľ väčšiny neurodegeneratívnych ochorení, je neurozápal. Ide o zápalové procesy prebiehajúce v mozgovom tkanive, ktoré sú prirodzenou reakciou na poškodenie, infekciu, stres či pôsobenie voľných radikálov. Zápal v mozgu môže mať dočasne ochranný charakter – napríklad pri snahe odstrániť poškodené bunky. Ak sa však stane chronickým, prispieva k postupnej degenerácii neurónov a tým aj k zhoršovaniu kognitívnych a motorických funkcií.
Významnú úlohu v neurozápale zohrávajú glie – podporné bunky mozgu, najmä mikroglie a astrocyty. Tieto bunky bežne pomáhajú udržiavať stabilné prostredie mozgu a chrániť neuróny. Pri chronickej aktivácii však dochádza k ich „prepnutiu“ do prozápalového režimu – začínajú produkovať zápalové signálne molekuly („cytokíny, chemokíny“) a voľné radikály, ktoré síce pôvodne mali organizmus chrániť, no v nadmernom množstve poškodzujú samotné nervové bunky.
Tieto procesy sa rozvíjajú potichu aj desiatky rokov pred klinickými prejavmi. Štúdie zároveň ukazujú zvýšené hladiny niektorých zápalových biomarkerov v mozgovomiechovom moku – čo je dôkazom aktivácie neurozápalových dráh už v raných štádiách ochorenia.
Glymfatický systém mozgu – prečo je dôležitý
Glymfatický systém je mechanizmus v mozgu, ktorý funguje ako akýsi „čistiaci systém“ – umožňuje odstraňovanie odpadových látok z mozgového tkaniva prostredníctvom toku mozgovomiechovej a medzibunkovej tekutiny.
Ako funguje:
-
Mozgovomiechová tekutina vstupuje do mozgu pozdĺž cievnych priestorov → mieša sa s medzibunkovou tekutinou → spoločne odnáša odpadové látky (napr. amyloid-β, tau, metabolity) smerom von k lymfatickým cestám.
-
Najefektívnejšie funguje počas hlbokého spánku! V tomto čase sa objem medzibunkového priestoru zväčšuje a tok sa zrýchľuje.
Význam v mozgu:
-
Funkcia glymfatického systému klesá s vekom, pri poruchách spánku alebo cievnom poškodení. Narušený „odvod“ odpadových látok podporuje akumuláciu škodlivých proteínov a následné poškodenie mozgu aj rozvoj neurozápalového prostredia.
-
Výskumy naznačujú, že podpora tohto systému (najmä kvalitným spánkom a pravidelnou fyzickou aktivitou) je kľúčová pre prevenciu týchto ochorení.
Vplyv výživy
Prečo je prevencia dôležitá:
Na obe choroby zatiaľ neexistuje definitívna liečba, dostupná terapia iba spomaľuje priebeh a zmierňuje príznaky. Zdravý životný štýl – dostatok pohybu, vyvážená strava bohatá na antioxidanty a omega-3 mastné kyseliny, kvalitný spánok a mentálna stimulácia – sa ukazuje ako účinný spôsob, ako znížiť riziko rozvoja týchto ochorení alebo oddialiť ich nástup.
Výživa ovplyvňuje funkciu mitochondrií (našich bunkových „elektrární“) a tým aj odolnosť neurónov voči stresu.
Zdravá strava s vysokým podielom zeleniny, zdravých tukov – najmä s obsahom protizápalových omega-3 a omega-9 mastných kyselín, s vysokým obsahom vlákniny a nízkym podielom spracovaných potravín a jednoduchých cukrov, je spojená s nižším rizikom neurodegeneratívnych ochorení. O MIND stravovaní na podporu zdravia mozgu píšeme podrobnejšie v článku Ako podporiť kognitívne funkcie a udržať mozog v kondícii.
Metabolické poruchy, ako sú napr. inzulínová rezistencia a cukrovka, tiež ovplyvňujú zdravie mozgu – negatívne vplývajú na cievny systém, zvyšujú oxidačný stres a zápal, a tým vo veľkej miere prispievajú k týmto ochoreniam.
Vhodné suplementy
Cielené zaradenie niektorých látok do jedálnička môže významne prispieť k zníženiu rizika rozvoja Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby – najmä ak sa zameriavajú na zníženie neurozápalu, podporu mitochondrií, detoxikáciu mozgu a výživu neurónov.
Omega-3 mastné kyseliny (EPA, DHA)
-
Účinok: Ide o základné stavebné prvky mozgových buniek. DHA podporuje pružnosť bunkových membrán, prenos nervových vzruchov a má silný protizápalový a neuroprotektívny efekt.
-
Prečo sú dôležité: Pri Alzheimerovej chorobe sa preukazuje nižšia hladina DHA v mozgu. Pri Parkinsonovej chorobe pôsobí DHA ako ochrana dopaminergných neurónov.
-
Zdroj: Divoké tučné morské ryby ako losos, sardinka, makrela alebo kvalitný rybí či riasový olej.
Fosfatidylserín a cholín
-
Účinok: Tieto látky zlepšujú komunikáciu medzi neurónmi a obnovu mozgových membrán.
-
Cholín je prekurzor acetylcholínu – kľúčového neurotransmitera pamäti.
-
Fosfatidylserín pomáha spomaľovať kognitívny úpadok a zlepšuje pozornosť aj pamäť.
-
Zdroje: Lecitín, vajcia (najmä žĺtok)
Kurkumin (Curcuma longa)
-
Účinok: Ide o silný prírodný antioxidant s protizápalovým účinkom, ktorý potláča neurozápal a bráni tvorbe beta-amyloidu v mozgu.
Zlepšuje funkciu mitochondrií a podporuje odstraňovanie poškodených proteínov. -
Vstrebateľnosť: Používaj spolu s piperínom (extrakt z čierneho korenia).
Ginkgo biloba
-
Účinok: Zlepšuje cievne zásobenie mozgu, mikrocirkuláciu a prísun kyslíka.
-
Chráni neuróny pred oxidačným stresom a podporuje pamäť.
V kombinácii s omega-3 a B-komplexom môže zlepšovať kognitívny výkon u starších osôb.
Bacopa monnieri
-
Účinok: Tento bylinný adaptogén známy z ajurvédy zlepšuje pamäť, koncentráciu a regeneráciu neurónov.
-
Podporuje tvorbu nových neurónových spojení (neuroplasticitu).
Horčík vo forme L-threonátu
-
Účinok: L-threonát zvyšuje hladinu horčíka v mozgu tým, že prechádza cez hematoencefalickú bariéru. Môže tak pomáhať chrániť pred neurodegeneratívnym úpadkom a zmierňovať poškodenie neurónov.
-
Forma magnesium L-threonát zlepšuje pamäť aj regeneráciu synapsií.
Hericium (Lion’s mane)
-
Účinok: Táto medicinálna huba obsahuje látky, ktoré podporujú neuroplasticitu mozgu, čo môže prispievať k lepšiemu zapamätávaniu informácií a učeniu sa.
-
Existujú štúdie skúmajúce jej účinok na spomalenie progresie Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby.
Vplyv životného štýlu
Najzásadnejším krokom k zdraviu mozgu je kvalitný a dostatočne dlhý spánok – práve ten je kľúčový pre detoxikáciu mozgu cez glymfatický systém. Dlhodobý nedostatok spánku či poruchy ako nespavosť výrazne zvyšujú riziko demencie. Viac o vplyve spánku na zdravie celého organizmu si môžete prečítať v našom článku Spánok ako základ zdravia: ako ovplyvňuje mozog, náladu, energiu aj imunitný systém.
Ako prevencia pôsobí aj pravidelný pohyb, ktorý zlepšuje vaskulárne zdravie mozgu, podporuje jeho plasticitu (teda schopnosť učiť sa novým veciam) a zároveň zlepšuje glymfatickú funkciu.
Obmedzenie záťaže toxínmi (napr. fajčenie, znečistenie ovzdušia), udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti, zdravého krvného tlaku a cholesterolu – všetky tieto faktory ovplyvňujú riziko rozvoja ochorení v neskoršom veku.
Čo si z článku odniesť?
-
Neurodegeneratívne ochorenia, ako Alzheimerova a Parkinsonova choroba, začínajú nenápadne desiatky rokov pred prvými prejavmi – prevencia je preto zásadná.
-
Pri Alzheimerovej aj Parkinsonovej chorobe hrá kľúčovú rolu spánok, životný štýl a výživa.
-
Glymfatický systém je zásadným mechanizmom pre zdravé fungovanie mozgu – podpora dobrého spánku, pohybu a cievneho zdravia je konkrétnym krokom k prevencii.
-
Výživa a životný štýl síce negarantujú, že ochorenie nevznikne, ale výrazne zvyšujú pravdepodobnosť zdravšieho starnutia mozgu.
Zdroje:
https://www.frontiersin.org/journals/aging-neuroscience/articles/10.3389/fnagi.2024.1370580/full
https://molecularneurodegeneration.biomedcentral.com/articles/10.1186/s13024-022-00524-0
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/33239064/
https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC11285013/
https://link.springer.com/article/10.1007/s11571-025-10298-y
https://www.pacificneuroscienceinstitute.org/blog/brain-wellness-lifestyle/what-is-the-mind-diet/
