Alergie sa stala jedným z najrozšírenejších chronických ochorení v Európe, pričom jej výskyt vykazuje kontinuálny nárast naprieč všetkými vekovými skupinami. Zatiaľ čo v predchádzajúcej dekáde Európska akadémia alergológie a klinickej imunológie (EAACI) varovala, že do roku 2025 bude trpieť niektorou formou alergie každý druhý obyvateľ Európy [1], aktuálne dáta potvrdzujú, že táto hranica bola v mnohých európskych regiónoch skutočne dosiahnutá. Alarmujúcu situáciu podčiarkuje aj tlačová správa z EAACI Congress 2025, podľa ktorej trpí alergickým ochorením už každé tretie dieťa v Európe [2].
Tento masívny nárast z pôvodne zriedkavého ochorenia na začiatku 20. storočia predstavuje výrazné zhoršenie kvality života jednotlivcov, ako aj obrovskú záťaž pre národné zdravotné systémy.
Čo sa v tomto článku dozviete?
- Nový pohľad na to, prečo pribúda alergikov
- Mestský smog: Prečo je peľ v meste nebezpečnejší?
- Úloha mikrobiomu a os črevo–nos
- Probiotická intervencia
- Ako sa lepšie pripraviť na peľovú sezónu
- Čo si z článku odniesť?
Nový pohľad na to, prečo pribúda alergikov
Nárast počtu alergikov sa nevysvetľuje iba genetickými faktormi, ale ide o kombináciu viacerých moderných vplyvov, pričom zásadnú úlohu zohráva aj zmenené životné prostredie. Výskumné štúdie z rokov 2024 a 2025 prinášajú hlbšie pochopenie toho, ako klimatická zmena a urbanizácia zvyšujú agresivitu peľových alergénov.
V dôsledku globálneho otepľovania začína peľová sezóna skôr – v nížinách už v polovici januára (lieska a jelša) a trvá dlhšie. Pre naše telo to znamená, že má oveľa menej času na regeneráciu po zime a sliznice sú vystavené dráždivým látkam o niekoľko týždňov dlhšie.
Vyššia koncentrácia oxidu uhličitého v ovzduší navyše stimuluje rýchlejší rast rastlín a intenzívnejšiu produkciu peľu. [3] Pri invazívnych druhoch, ako je napríklad ambrózia (Ambrosia artemisiifolia), bolo preukázané, že rastliny pestované pri vyšších teplotách a hladinách CO₂ produkujú peľ s vyššou koncentráciou hlavného alergénu. Podobný trend bol pozorovaný aj u brezy. [4] [5]
Mestský smog: Prečo je peľ v meste nebezpečnejší?
Možno vás prekvapí, že peľ v čistej prírode a peľ v centre mesta sa správajú úplne odlišne. Škodlivé látky v mestskom ovzduší (najmä ozón a výfukové plyny) totiž s peľom priamo reagujú a menia ho na „agresívny aerosól“.
Za normálnych okolností sú peľové zrná pomerne veľké a naše telo ich zachytí v horných dýchacích cestách (v nose). Keď sa však peľ stretne so smogom a vlhkosťou, dôjde k narušeniu peľového zrna a do ovzdušia sa uvoľnia tisíce miniatúrnych častíc nabitých alergénmi. Tieto drobné častice potom prenikajú hlbšie do priedušiek a pľúc, kde spôsobujú oveľa silnejšie podráždenie. [6]
Úloha mikrobiomu a os črevo–nos
Jedným z najväčších vedeckých prielomov posledných dvoch rokov (2024–2025) je potvrdenie úlohy črevného mikrobiomu v systémovej modulácii alergických odpovedí. Tá je úzko prepojená so stavom črevnej mikrobioty prostredníctvom tzv. osi črevo–nos (gut-nose axis).
Kľúčom k pochopeniu tohto prepojenia je metabolická aktivita črevných baktérií. U pacientov trpiacich chronickými alergiami sa často pozoruje dysbióza, charakterizovaná kritickým nedostatkom baktérií produkujúcich butyrát (napr. rod Faecalibacterium).
Butyrát ako mastná kyselina s krátkym reťazcom (SCFA) zohráva úlohu kľúčovej signálnej molekuly v diferenciácii regulačných T-buniek (Treg), ktoré v imunitnom systéme fungujú ako „brzdy“ tlmiace prehnané imunitné reakcie. [7]
Probiotická intervencia
Klinické štúdie z roku 2025 potvrdzujú, že cielená suplementácia špecifickými probiotickými kmeňmi dokáže túto narušenú rovnováhu obnoviť. Rozsiahla metaanalýza 26 randomizovaných kontrolovaných štúdií [8], zahŕňajúca viac než 3 000 pacientov, potvrdila, že suplementácia konkrétnymi kmeňmi probiotík dokáže túto rovnováhu obnoviť. U pacientov, ktorí probiotiká užívali, došlo k:
-
Výraznému zmierneniu nosových príznakov (upchatý nos, svrbenie).
-
Celkovému zlepšeniu kvality života počas sezóny.
Z hľadiska klinickej účinnosti vykazovali najvýznamnejšie výsledky najmä kmene z rodov Lactobacillus (napr. L. paracasei) a Bifidobacterium (napr. B. longum), ktoré preukázateľne znižovali zápalovú odpoveď na slizniciach horných dýchacích ciest.
Ako sa lepšie pripraviť na peľovú sezónu
-
Starostlivosť o črevo aj sliznice
Alergia začína tam, kde končí integrita našich bariér. Štúdie naznačujú, že probiotiká môžu modulovať imunitnú odpoveď a zmierniť symptómy alergickej nádchy tým, že „upokojujú“ hyperaktívnu imunitu v čreve. Suplementácia probiotikami so špecifickými kmeňmi ako L. paracasei alebo B. longum by mala trvať minimálne 4 až 8 týždňov, aby došlo k efektívnej signalizácii smerom k regulačným T-bunkám.
-
Pre efektívne zvládnutie peľovej sezóny je rovnako kľúčová včasná imunomodulácia.
Vitamín D predstavuje zásadný regulátor imunitného systému. Jeho optimálna hladina v krvi je nevyhnutná pre správnu funkciu regulačných T-buniek (Treg), ktoré, ako bolo spomenuté, fungujú ako „brzdy“ alergických prejavov.
Omega-3 mastné kyseliny: Pôsobia silne protizápalovo. Pomáhajú tlmiť nadmernú produkciu zápalových mediátorov, ktoré zhoršujú opuch slizníc a dýchacie ťažkosti.
Vitamín D a Omega-3 je vhodné dopĺňať dlhodobo, aby bol imunitný systém v rovnováhe ešte predtým, než peľová sezóna naplno prepukne.
-
Medzi ďalšie osvedčené doplnky stravy, ktoré môžu pomôcť zvládnuť alergické reakcie, patria:
Quercetín: Tento silný flavonoid pôsobí ako prírodné antihistaminikum. Stabilizuje membrány žírnych buniek, čím bráni uvoľňovaniu histamínu už na začiatku alergickej reakcie.
Vitamín C a Zinok: Podporujú integritu slizničných bariér a urýchľujú odbúravanie nadbytočného histamínu z krvného obehu. Vitamín C navyše pôsobí ako kofaktor pri syntéze enzýmov, ktoré zmierňujú oxidačný stres vyvolaný mestskými polutantmi.
-
Okrem osvedčenej suplementácie je vhodné zaradiť do praxe aj vhodné režimové opatrenia:
Po návrate zvonku je vhodné umyť si tvár vodou. Oblečenie z vonku by nemalo byť odkladané v spálni. Vetranie by malo prebiehať v noci alebo skoro ráno, prípadne počas dňa po daždi, keď je aktivita peľov v ovzduší najnižšia. Pravidelné výplachy nosa soľnými roztokmi (pomocou nosovej kanvičky) odstraňujú usadený peľ a pomáhajú zmierniť opuch.
Čo si z článku odniesť?
-
Alergia začína nerovnováhou mikrobiomu: Zdravie našich čriev možno ovplyvniť imunomoduláciou prostredníctvom osi črevo–nos. Jedným z kľúčov je dostatok butyrátu a priateľských baktérií, ktorý stimuluje regulačné T-bunky (Treg), fungujúce ako „imunitná brzda“.
-
Peľ je v mestách agresívnejší: Smog a vlhkosť narúšajú peľové zrná, ktoré následne praskajú a uvoľňujú agresívny aerosól prenikajúci hlbšie do pľúc, kde spôsobuje silnejšiu zápalovú reakciu priedušiek.
-
Suplementujte s predstihom: Imunomodulácia nie je otázkou jedného dňa. Vitamín D3 a Omega-3 dopĺňajte dlhodobo pre stabilizáciu zápalových odpovedí.
-
Stavte na doplnky stravy: Quercetín v kombinácii s vitamínom C pomáha stabilizovať žírne bunky a efektívnejšie odbúravať histamín z tela. Vitamín C a zinok podporujú bariérovú funkciu slizníc a degradáciu cirkulujúceho histamínu.
-
Cielené probiotiká: Hľadajte kmene ako L. paracasei alebo B. longum. Na dosiahnutie terapeutického efektu je potrebné začať suplementáciu minimálne 4–8 týždňov pred nástupom aktivity dominantných alergénov.
-
Režimové opatrenia: Nezabúdajte na základnú hygienu – výplachy nosa kanvičkou a umytie tváre po návrate zvonku výrazne znižujú množstvo alergénov, s ktorými musí vaše telo bojovať.
Zdroje:
[1] EAACI Advocacy Manifesto: Tackling the Allergy Crisis in Europe, https://eaaci.org/wp-content/uploads/2024/02/EAACI_Advocacy_Manifesto.pdf
[2] https://eaaci.org/policies/eaaci-congress-2025-press-release/
[3] Besancenot, Jean-Pierre & Mascarell, Laurent. (2026). Climate-driven changes in pollen dynamics: increased loads and earlier, longer exposure. Exploration of Asthma & Allergy. 4. 10.37349/eaa.2026.1009107.
[4] Augustin J, Gilge S, Appel H, Dauert U, Endler C, Heesen R, Höflich C, Kuttler W, Schlünzen KH, Straff W, Werchan B, Werchan M, Zuberbier T, Traidl-Hoffmann C. Climate Change, Air Quality, and Pollen Allergies-State of the Art and Recommendations for Research and Public Health. Allergy. 2026 Mar;81(3):663-683. doi: 10.1111/all.70159. Epub 2025 Dec 20. PMID: 41420513; PMCID: PMC12954572.
[5] The impact of climate change on selected pollen allergies and some allergic diseases,https://www.researchgate.net/publication/397955830_The_impact_of_climate_change_on_selected_pollen_allergies_and_some_allergic_diseases
[6] Sedghy F, Varasteh AR, Sankian M, Moghadam M. Interaction Between Air Pollutants and Pollen Grains: The Role on the Rising Trend in Allergy. Rep Biochem Mol Biol. 2018 Apr;6(2):219-224. PMID: 29766006; PMCID: PMC5941124.
[7] Yang W, Wu H, Li X, Wan Z, Kong W, Huang C. Gut-lung axis in allergic rhinitis: microbial dysbiosis and therapeutic strategies. Front Microbiol. 2025 Dec 12;16:1654997. doi: 10.3389/fmicb.2025.1654997. PMID: 41459210; PMCID: PMC12742311.
[8] Probiotics for the Treatment of Pediatric Allergic Rhinitis: A Systematic Review and Network Meta-Analysis. medRxiv 2025.
