Ľudia v Japonsku sa môžu pýšiť zázračnou vitalitou. Veľmi nízky výskyt kardiovaskulárnych ochorení a vysoká tvrdosť kostí aj u staršej generácie sa prisudzuje tradičnému národnému pokrmu nattó, ktorý tamojší obyvatelia vo vysokej miere konzumujú. Pripravuje sa zo sójových bôbov, ktoré nechajú fermentovať pôsobením baktérie Bacillus subtilis natto – najväčším zdrojom vitamínu K2.
Okrem toho, že je táto japonská národná pochúťka neskutočne výživná a plná nutrientov, je aj vďaka nakvasenej bielkovine aj veľmi dobre stráviteľná. Prečo sa ale dáva do súvislosti práve s prevenciou proti ochoreniu srdca, ciev a kostí? Je to totiž najväčším a dá sa povedať možno aj jediným zaručeným zdrojom vitamínu K2, navyše až z 90% v tej biologicky najvyužiteľnejšej forme MK-7. Uvádza sa, že 100g nattó obsahuje až 1000 µg vitamínu K2 (odporúčaná denná dávka pre K2 nie je ešte presne stanovená, ale uvádza sa denný príjem medzi 80 – 200 µg).
V malom množstve a v menej využiteľnej forme MK-4 sa potom nachádza vitamín K2 aj v ďalších fermentovaných potravinách, ako sú pickles alebo kyslá kapusta.
Sme závislí len na príjme potravou?
Ľudský organizmus je dokonalou a veľmi výkonnou chemickou továrňou a mnoho látok potrebných na život si dokáže vyrobiť. Rovnako ako zvieratá si napríklad dokáže pretvoriť vitamín K2 z rastlinnej formy K1. Ak by si ho dokázal vytvoriť dostatočné množstvo, pre nás by to predstavovalo ďalší skvelý zdroj dostupný z mnohých potravín, pretože vitamín K1 je uložený v membránach chloroplastov rastlín a nájdeme ho všade tam, kde je zeleno - brokolica, rukola, petržlen, špenát, kel, ale napríklad aj v kivi. Bohužiaľ táto syntéza v našom organizme nie je dokonalá a množstvo nie je dostačujúce na pokrytie dennej potreby.
Čiastočne by K2 mali dokázať tvoriť aj baktérie osídľujúce náš tráviaci trakt. Ani tu však nie je stále jasné, či náš mikrobióm dokáže vyprodukovať dostatočné množstvo. Navyše naše črevné baktérie ničia antibiotiká, nevhodná strava a ďalšie faktory. Zásadne sa tak mení ich rozmanitosť a tieto odchýlky tak môžu súvisieť nielen s manifestáciou rôznych chorôb, ale taktiež, že baktérie nepracujú dostatočne.
Živočíšne produkty áno, ale... na chove záleží
Okrem spomínaných fermentovaných potravín pochádza K2 z pôvodu živočíšneho. Nájdeme ho vo vajciach (32 µg na žĺtok), masle (15 µg), mlieku, niektorých syroch (gouda – približne 50 µg) a mäse (okolo 5 µg – záleží na type mäsa). Všetky tieto zdroje obsahujú najmä formu MK-4.
Ale... Zvieratá si pretvárajú vitamín K2 v tele z vitamínu K1, teda zo zelených rastlín na pastve. Lepšie povedané, majú tú schopnosť si ho pretvárať za prirodzených podmienok. Túto schopnosť strácajú pokiaľ prestanú spásať trávu a sú kŕmené geneticky upravovanou kukuricou a sójou. Takže pokiaľ skutočne chcete prijať aspoň malé množstvo vitamínu K2, vyberajte živočíšne produkty od farmárov a z biochovov (mäso a ďalšie mliečne výrobky z chovov podľa prastarých a tradičných zásad majú pochopiteľne mnoho ďalších benefitov, vrátane ekologického faktoru a rozdiel spoznáte aj v chuti).
Dokážeme si zaistiť adekvátny denný príjem?
Pokiaľ si chcete zaistiť dostatočný príjem vitamínu K2, mali by ste vedieť, že patria medzi vitamíny, ktoré sa veľmi ťažko dopĺňajú z dnešnej modernej stravy. Pokiaľ nie ste milovníkom nattó kvasenej sóje, dobre prekvasenej kapusty a nedoprajete si kvalitné vajcia, mäso, mlieko a syr zo zvierat voľne sa pasúcich, s najväčšou pravdepodobnosťou nemáte dostatočný príjem vitamínu K2. Navyše ono odporúčané množstvo na deň predstavuje na najviac konzumované potraviny minimálne 3 žĺtky denne a 2 hrudky masla, čo nie každý bežne skonzumuje. Našťastie pre vitamín K2 nie je známa toxicita, a tak môžeme bez obáv siahnuť po kvalitnom doplnku stravy. A najmä potom, ak zvýšite príjem vitamínu D3. Tieto 2 nutrienty pôsobia synergicky a jeden bez druhého neplní svoju funkciu dostatočne.