Nutričná podpora pre ženy v peri- a menopauze = kľúč k hormonálnej rovnováhe, psychickej pohode a prevencii osteoporózy

Menopauzálny prechod, ktorý zahŕňa perimenopauzu, menopauzu a postmenopauzu, predstavuje významnú a prirodzenú biologickú fázu v živote ženy, ktorá znamená koniec jej reprodukčného veku. Toto obdobie, charakterizované hormonálnymi zmenami, ovplyvňuje zdravie kostí, kardiovaskulárneho systému, celkový metabolizmus aj duševnú pohodu.

Správne zameraná výživa a doplnky stravy v tomto období patria medzi dôležité prostriedky, ktoré môžu zmierniť nepríjemné príznaky a znížiť vznik zdravotných rizík spojených s postmenopauzálnym obdobím.

Čo sa v tomto článku dozviete?

1. Čo je perimenopauza a menopauza?
2. Vplyv poklesu hladiny estrogénu na celkové zdravie
3. Najčastejšie nedostatky živín u žien v menopauze
4. Základná stratégia doplnkovej výživy v období perimenopauzy a postmenopauzy
5. Záver
6. Čo si z tohto článku odniesť?

Čo je perimenopauza a menopauza?

Menopauzálny prechod je postupný proces, ktorý sa zvyčajne delí na tri fázy: perimenopauza, menopauza a postmenopauza. 

Perimenopauza, čo v preklade znamená „okolo menopauzy“, je prechodné obdobie, ktoré predchádza samotnej menopauze. Obvykle sa objavuje u žien vo veku okolo 40 rokov a môže trvať od dvoch do desiatich rokov, pričom priemerná dĺžka je približne štyri roky. Charakteristickým znakom perimenopauzy je postupné znižovanie funkcie vaječníkov, ktoré začínajú produkovať menej hormónov, predovšetkým estrogénu. Tento pokles však nie je lineárny; hladiny hormónov, najmä estrogénu a progesterónu, kolíšu nepredvídateľne, čo sa často prirovnáva k „jazde na horskej dráhe“. Práve tieto hormonálne výkyvy sú zodpovedné za prvé príznaky, ako sú nepravidelné menštruačné cykly – cykly sa môžu skracovať, predlžovať, krvácanie môže byť silnejšie alebo slabšie a niektoré menštruácie môžu úplne vynechať.  

Menopauza Je definovaná ako konkrétny okamih v čase, ktorý nastáva 12 po sebe idúcich mesiacov po poslednej menštruácii ženy. V tomto bode vaječníky prestali uvoľňovať vajíčka a produkcia estrogénu klesla na veľmi nízku úroveň. Priemerný vek nástupu menopauzy v Európe sa pohybuje medzi 45 a 55 rokmi.  

Postmenopauza Je to obdobie, ktoré začína po menopauze a trvá po zvyšok života ženy. Hladiny estrogénu zostávajú trvalo nízke a hoci mnohé príznaky perimenopauzy, ako sú návaly horúčavy, môžu postupne ustupovať, zdravotné riziká spojené s nedostatkom estrogénu, najmä pre kosti a srdce, pretrvávajú.  

Počas celého tohto prechodu sa objavuje široká škála fyzických a emocionálnych príznakov. Medzi najčastejšie patria:

• Návaly horúčavy (náhly pocit tepla v tvári, na krku a na hrudi) a nočné potenie.  

• Poruchy spánku: Často spôsobená nočným potením, ale aj samostatnou nespavosťou.  

• Zmeny nálady: Zvýšená podráždenosť, úzkosť, napätie a vyššie riziko depresie.  

• Urogenitálne príznaky: Vaginálna suchosť spôsobujúca nepohodlie pri pohlavnom styku a zvýšenú náchylnosť k močovým a vaginálnym infekciám v dôsledku stenčenia tkanív.  

• Fyzické zmeny: Bolesti kĺbov a svalov, suchá pokožka, rednutie vlasov a zmeny telesného zloženia, ako je priberanie na váhe.  

• Kognitívne zmeny: Problémy so sústredením a dočasné výpadky pamäti, často označované ako „mozgová hmla“ (brain fog).  

Vplyv poklesu hladiny estrogénu na celkové zdravie

Pokles hladiny estrogénu nie je len príčinou nepríjemných príznakov, ale systematicky ovplyvňuje kľúčové systémy v tele a zásadným spôsobom mení výživové potreby ženy. 

Zdravie kostí a riziko osteoporózy: Estrogén zohráva kľúčovú úlohu pri udržiavaní rovnováhy kostného metabolizmu. Pôsobí ako brzda pre bunky nazývané osteoklasty, ktoré sú zodpovedné za odbúravanie (resorpciu) kostného tkaniva. S poklesom hladiny estrogénu sa aktivita osteoklastov zvyšuje. Proces odbourávania kostí tak začne prevládať nad procesom tvorby novej kostnej hmoty. Dôsledkom je urýchlená strata kostnej minerálnej hustoty, čo zvyšuje riziko vzniku osteopénie a následne osteoporózy.

Kardiovaskulárny systém: Pred menopauzou majú ženy výrazne nižšie riziko kardiovaskulárnych ochorení ako muži, a to predovšetkým vďaka ochranným účinkom estrogénu. Estrogén pomáha udržiavať priaznivý lipidový profil, podporuje pružnosť ciev a má protizápalové účinky. S jeho úbytkom sa táto ochrana stráca. Dochádza k nepriaznivým zmenám v hladinách cholesterolu: zvyšuje sa hladina LDL cholesterolu a zároveň klesá hladina HDL cholesterolu. Tieto zmeny, často sprevádzané zvýšením krvného tlaku a sklonom k cievnym zápalom, vedú k tomu, že kardiovaskulárne riziko u žien po menopauze rýchlo dobieha a dokonca prevyšuje riziko u mužov v rovnakom veku.  

Metabolizmus a telesné zloženie: Hormonálne zmeny majú priamy vplyv na metabolizmus a rozloženie telesného tuku. Rýchlosť metabolizmu sa spomaľuje, čo uľahčuje priberanie na váhe. Pokles estrogénu navyše podporuje ukladanie tuku v brušnej oblasti (viscerálny tuk), ktorý je metabolicky aktívnejší a je silne spojený s vyšším rizikom srdcových ochorení a cukrovky 2. typu. Zároveň dochádza k urýchlenému úbytku svalovej hmoty, stavu známemu ako sarkopénia. Úbytok svalov nielenže ďalej spomaľuje metabolizmus, ale tiež znižuje fyzickú silu a pohyblivosť, čo zvyšuje riziko pádov a zlomenín.

Nálada a kognitívne funkcie: Estrogén ovplyvňuje funkciu mozgu a reguláciu neurotransmiterov, ako je serotonín, ktorý je kľúčový pre náladu a pocit pohody. Kolísanie a následný pokles hladiny estrogénu môžu narušiť túto krehkú rovnováhu, čo prispieva k častejším zmenám nálady, podráždenosti, úzkosti a zvýšenému riziku vzniku depresie. Dočasné ťažkosti s pamäťou a sústredením sú tiež dôsledkom vplyvu kolísajúcej hladiny estrogénu na činnosť mozgu.

Najčastejšie nedostatky živín u žien v menopauze

Ženy v perimenopauze a menopauze čelia zvýšenému riziku nedostatku viacerých kľúčových živín. Nedostatky jednotlivých živín sa navzájom ovplyvňujú a tým zosilňujú negatívne dôsledky hormonálnych zmien. 

Vitamín D: „slnečný“ vitamín pre zdravé kosti a imunitu 

Vitamín D je pre ženy v menopauze absolútne nevyhnutný. Jednou z jeho mnohých funkcií je regulácia metabolizmu vápnika a fosforu, čo je nevyhnutné pre vstrebávanie vápnika z čriev a jeho následné ukladanie do kostí. Okrem toho vitamín D zohráva kľúčovú úlohu v imunitnej funkcii, regulácii nálady a udržiavaní svalovej sily, čím pomáha predchádzať pádom a zlomeninám.  

Nedostatok vitamínu D predstavuje u žien po menopauze vážny problém. Rozsiahla európska štúdia z roku 2007 [1] realizovaná na viac ako 8 500 ženách po menopauze, ukázala, že nedostatočné hladiny vitamínu D (hladina nižšia ako 80 nmol/l)  malo takmer 80 % skúmaných žien. V podskupine žien mladších ako 65 rokov bola táto prevalencia ešte vyššia, a to 86 %.  

Hlavným zdrojom vitamínu D je jeho syntéza v koži pri vystavení slnečnému UVB žiareniu. V európskych zemepisných šírkach je však táto syntéza od októbra do marca nedostatočná. Potravinové zdroje sú tiež pomerne obmedzené. Medzi najlepšie z nich patria tučné morské ryby (losos, makrela, sardinky, sleď), v menšej miere potom napríklad vaječné žĺtky.

Vitamín D3 + K2, 1000 IU D3 / 25 μg K2-MK7

Vápnik: základ zdravých kostí

Vápnik je najhojnejšie zastúpeným minerálom v ľudskom tele a približne 99 % sa nachádza v kostiach a zuboch, ktorým dodáva štruktúru a pevnosť. Počas menopauzy, keď urýchlená strata kostnej hmoty ohrozuje kostru, sa dostatočný príjem vápnika stáva absolútne kľúčovým pre spomalenie tohto procesu a prevenciu osteoporózy. Okrem toho je vápnik nevyhnutný pre správnu funkciu nervového systému, svalové kontrakcie a zrážanlivosť krvi.  

Napriek jeho kľúčovej úlohe je príjem vápnika u európskych žien po menopauze často nízky. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča pre túto skupinu denný príjem 1300 mg. Spomínaná európska štúdia zameraná na ženy s osteoporózou však ukázala, že priemerný denný príjem bol len približne 930 mg. Štúdia tiež odhalila, že takmer 42 % Ženy konzumovali menej ako 800 mg vápnika denne, čo je odporúčaná denná dávka pre dospelé ženy pred menopauzou. Vo všetkých skúmaných krajinách zostal priemerný príjem vápnika pod odporúčanou úrovňou. 

Horčík: minerál pre udržanie rovnováhy tela i mysle

Horčík je kofaktorom viac ako 300 enzýmových reakcií v tele a zohráva kľúčovú úlohu aj v období menopauzy. Je nevyhnutný pre zdravie kostí, keďže sa podieľa na mineralizácii kostného tkaniva a je tiež kľúčový pre metabolizmus a aktiváciu vitamínu D. Bez dostatočného množstva horčíka telo nedokáže vitamín D efektívne využívať. Horčík tiež pomáha regulovať krvný tlak, podporuje citlivosť na inzulín (čo je dôležité pre prevenciu metabolického syndrómu), prispieva k normálnej funkcii svalov a nervov a zohráva významnú úlohu pri regulácii nálady a podpore kvalitného spánku, čo môže pomôcť zmierniť úzkosť a nespavosť spojenú s menopauzou.  

Nedostatočný príjem horčíka je pomerne častý. Odhady pre Európu naznačujú, že nedostatočný príjem sa týka 10 % až 30 % populácie. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) stanovil odporúčaný príjem pre dospelé ženy na 300 mg denne. Mnohé ženy túto hodnotu nedosahujú, čiastočne aj kvôli strave bohatej na spracované potraviny, ktoré sú chudobné na horčík.

Vitamíny skupiny B (B12, B6, kyselina listová): energia, duševná pohoda a zdravie srdca

Vitamíny skupiny B sú nevyhnutné pre širokú škálu telesných funkcií, ktoré môžu byť počas menopauzy narušené v dôsledku hormonálnych zmien. Sú kľúčové pre tvorbu energie, hrajú zásadnú úlohu vo fungovaní nervového systému a pri syntéze neurotransmiterov, ako sú serotonín a dopamín. Tie priamo ovplyvňujú náladu a môžu pomôcť zmierniť pocity úzkosti a depresie. Z hľadiska dlhodobého zdravia je ich dôležitou funkciou regulácia hladiny homocysteínu. Vitamíny B6, B12 a kyselina listová (B9) sú nevyhnutné na odbouravanie tejto aminokyseliny. Zvýšená hladina homocysteínu je nezávislým rizikovým faktorom pre kardiovaskulárne ochorenia, ako sú infarkt myokardu a mozgová príhoda. Vzhľadom na to, že riziko týchto ochorení po menopauze stúpa, je dôležité udržiavať hladinu homocysteínu v rovnováhe.  

Riziko nedostatku vitamínov skupiny B, najmä B12, sa s vekom zvyšuje. Jeho vstrebávanie z potravy závisí od prítomnosti tzv. vnútorného faktora, ktorý sa produkuje v žalúdku. Vo vyššom veku sa však častejšie vyskytuje atrofická gastritída, ktorá obmedzuje tvorbu tohto faktora a vedie k zníženému vstrebávaniu vitamínu B12. Odhaduje sa, že v Európe trpí nedostatkom vitamínu B12 približne 1,6–10 % populácie, pričom najvyššie riziko sa týka žien starších ako 60 rokov. [2]

Omega-3 mastné kyseliny (EPA a DHA): regulácia zápalu a podpora funkcie mozgu a srdca

Omega-3 mastné kyseliny, konkrétne eikosapentaénová (EPA) a dokosahexaénová (DHA), sú polynenasýtené tuky s protizápalovými účinkami. Ich význam v období menopauzy je obrovský. Pokles estrogénu so sebou prináša zvýšenie systémového zápalu, ktorý je základom mnohých chronických ochorení. Omega-3 pôsobia ako prirodzená protiváha tohto procesu. Sú kľúčové pre kardiovaskulárne zdravie, pomáhajú znižovať hladinu triglyceridov v krvi, znižujú krvný tlak a podporujú zdravý srdcový rytmus. Omega-3 sú tiež nevyhnutné pre fungovanie mozgu a môžu pomôcť zmierniť niektoré psychické príznaky menopauzy, ako sú depresívne nálady a úzkosť. 

Hoci údaje o nedostatku omega-3 u žien v menopauze nie sú tak dobre zdokumentované ako v prípade vitamínu D, je všeobecne známe, že typická západná strava je chudobná na EPA a DHA a naopak bohatá na prozápalové omega-6 mastné kyseliny.  

Bielkoviny: na udržanie svalovej hmoty a sily

Bielkoviny predstavujú v období menopauzy kľúčovú makroživinu. Ich zvýšený príjem je zásadný pri prevencii sarkopénie – urýchleného úbytku svalovej hmoty a sily, ku ktorému dochádza v dôsledku starnutia a hormonálnych zmien. Zachovanie svalovej hmoty je nevyhnutné pre udržanie fyzickej sily, stability a pohyblivosti. Silné svaly zároveň podporujú kostrový systém a znižujú riziko pádov. Bielkoviny navyše prispievajú k dlhšiemu pocitu sýtosti, čo zohráva dôležitú úlohu pri regulácii telesnej hmotnosti v období, keď má organizmus tendenciu ukladať viac tuku.

Mnoho žien, najmä tých starších, bohužiaľ nekonzumuje dostatok bielkovín. Odborníci odporúčajú, aby starší dospelí, vrátane žien v menopauze, prijímali denne 1,0 až 1,2 gramu bielkovín na kilogram telesnej hmotnosti.

Základná stratégia doplnkovej výživy v období perimenopauzy a postmenopauzy

Doplnky stravy, ako už názov napovedá, majú dopĺňať, nie nahrádzať zdravú, kvalitnú a vyváženú stravu. Základom zdravia nielen v období menopauzy je teda strava bohatá na celé, nespracované potraviny. Stredomorská strava s vysokým obsahom zeleniny, ovocia, celozrnných obilnín, strukovín, zdravých tukov (z olivového oleja, orechov a rýb) a bielkovín môže prispievať k zmierneniu príznakov menopauzy a k udržaniu kardiovaskulárneho zdravia.  

Nižšie uvádzame skupinu doplnkov, ktoré predstavujú základný pilier výživovej podpory pre väčšinu žien v perimenopauze a menopauze. Tieto doplnky sa zameriavajú na najčastejšie a klinicky najvýznamnejšie nedostatky, ktoré majú zásadný vplyv na dlhodobé zdravie.

Vitamín D3

Pre efektívnu suplementáciu vitamínu D je vhodné najskôr stanoviť koncentráciu 25-hydroxyvitamínu D v sére, na základe ktorej je možné presne nastaviť individuálne dávkovanie. Hoci sa odporúčania týkajúce sa optimálnej koncentrácie vitamínu D v krvi môžu líšiť, ukazuje sa, že z hľadiska zdravia je vhodné udržiavať sérovú hladinu 25(OH)D v rozmedzí 100 až 150 nmol/l. [3] 

Na zistenie hladiny vitamínu D môžete využiť aj domáci test z kvapky krvi – Vitamin D Level. Výsledky testu sú k dispozícii v priebehu niekoľkých dní prostredníctvom online platformy. Súčasťou výsledkov sú aj odborné interpretácie a personalizované odporúčania.

Vitamín K2

Vitamín K2 je kľúčovým kofaktorom v metabolizme vápnika a dopĺňa účinky vitamínu D tým, že reguluje transport a ukladanie vápnika. Vitamín K2 aktivuje proteíny zodpovedné za mineralizáciu kostnej matrice a zároveň inhibuje kalcifikáciu mäkkých tkanív. Dostatočný príjem vitamínu K2 je preto nevyhnutný pre udržanie zdravých ciev, kostnej hustoty a prevenciu osteoporózy. U žien v postmenopauzálnom období sa odporúča denná suplementácia 120 mcg vitamínu K2.

Horčík 

Horčík je esenciálny minerál, ktorého dostatočný príjem je nevyhnutný pre správne fungovanie mnohých enzýmových procesov, avšak v populácii je často nedostatočný. Suplementácia elementárneho horčíka v dávke 200–400 mg denne môže účinne pokryť zvýšenú potrebu organizmu. Preferovanou formou je bisglycinát horčíka, čo je chelátová forma s vysokou vstrebateľnosťou, ktorá je šetrná k tráviacemu traktu. Vďaka väzbe na aminokyselinu glycín má bisglycinát horečnatý navyše upokojujúce účinky, čo je ideálne na večerné užívanie na podporu spánku a zníženie úzkosti. 

Omega-3

Na zabezpečenie dostatočného protizápalového účinku a podpory srdca a mozgu sa odporúča denný príjem približne 1000 mg kombinácie EPA a DHA. Podobne ako v prípade vitamínu D je vhodné dávkovanie omega-3 mastných kyselín individualizovať na základe stanovenia Omega-3 indexu, ktorý vyjadruje percentuálny podiel EPA a DHA v membránach červených krviniek. Tento biomarker poskytuje spoľahlivý prehľad o dlhodobom zásobení organizmu omega-3 a umožňuje cielenú suplementáciu. Optimálne hodnoty Omega-3 indexu na podporu zdravia kardiovaskulárneho systému, mozgu a regulácie zápalových procesov by sa mali pohybovať v rozmedzí 8–12 %.

Aby sme vám uľahčili výber vhodného doplnku s omega-3, odporúčame využiť jednoduchý orientačný kvíz, ktorý vám na základe vašich individuálnych potrieb pomôže vybrať optimálny produkt.

Vápnik 

Dopĺňanie vápnika si vyžaduje opatrnejší a individuálny prístup. Cieľom je dosiahnuť celkový denný príjem (z potravy aj z doplnkov) 1200 mg. Prvým krokom by malo byť zhodnotenie príjmu vápnika z potravy. Doplnky by následne mali slúžiť iba na doplnenie nedostatočného príjmu vápnika z potravy. 

Viac informácií o dopĺňaní vápnika si môžete vypočuť v našej 43. epizóde podcastu s Jakubom Přibylom, výživovým špecialistom a vývojárom produktov spoločnosti Trime.

Calcium + D3/K2

Trime Calcium + D3/K2 je prírodný výživový doplnok s bio práškom z morských vápnikových rias Lithothamnion superpositum. Tieto riasy sú prirodzene bohatým zdrojom vápnika vo vysoko vstrebateľnej forme, ktorú telo efektívne využíva. Okrem vápnika obsahujú aj ďalšie kľúčové minerály, ako je horčík, ktoré prispievajú k zdraviu kostí a telo ich vďaka ich prirodzenej forme dobre prijíma. 

Medzi ďalšie doplnky, ktoré môžu byť veľmi prospešné pre špecifické skupiny žien na základe ich stravovacích návykov, veku alebo konkrétnych zdravotných cieľov, patria komplex vitamínov B, kolagénové peptidy alebo proteínové prášky.

Komplex vitamínov B alebo vitamín B12 

Doplnky stravy sa dôrazne odporúčajú vegánkam a vegetariánkam, ktorých strava neobsahuje prirodzený zdroj vitamínu B12. Dopĺňanie komplexu vitamínov B alebo vitamínu B12 môže byť vhodné aj pre ženy nad 60 rokov, u ktorých dochádza k zníženiu schopnosti vstrebávania, a pre tie, ktoré užívajú lieky ovplyvňujúce žalúdočnú kyselinu (napr. inhibítory protónovej pumpy). Tieto lieky totiž narúšajú vstrebávanie vitamínu B12. Kvalitný komplex vitamínov B poskytuje vyváženú podporu všetkých vitamínov skupiny B, ktoré sú v období menopauzy kľúčové pre energetický metabolizmus, činnosť nervového systému a psychickú odolnosť. Pri dopĺňaní vitamínov skupiny B je dôležité voliť aktívne (metylované) formy, ktoré zaručujú vstrebateľnosť aj u žien s genetickými polymorfizmami (napríklad v géne MTHFR), ktoré môžu ovplyvňovať metabolizmus týchto vitamínov.

Kolagénové peptidy

Kolagén je najhojnejšie zastúpená bielkovina v ľudskom tele – nachádza sa v kostiach, kĺboch, chrupavkách aj v koži. Jeho suplementácia môže predstavovať cennú doplnkovú stratégiu na podporu pohybového aparátu a zdravia pokožky. Štúdia z roku 2018 [4], do ktorej sa zapojilo 131 žien po menopauze, ukázala, že denný príjem 5 gramov kolagénových peptidov počas jedného roka viedol k významnému zlepšeniu kostnej hustoty v porovnaní s placebom.

Proteínové prášky 

Pre mnohé ženy môže byť náročné dosiahnuť odporúčaný denný príjem bielkovín (1,0–1,2 g/kg telesnej hmotnosti) len z bežnej stravy – či už z dôvodu zníženej chuti do jedla, časovej vyťaženosti alebo individuálnych stravovacích preferencií. V týchto prípadoch môžu kvalitné proteínové doplnky predstavovať praktické a efektívne riešenie, ako doplniť potrebný príjem bielkovín. Ich výhodou je jednoduché začlenenie do jedálnička. Dajú sa ľahko pridať do smoothie, jogurtu alebo ovsenej kaše a zabezpečiť tak dostatočný prísun bielkovín nielen na udržanie svalovej hmoty.

Bylinná podpora pri menopauze

Bylinná podpora je v období menopauzy častým prostriedkom, ktorý ženy využívajú na zmiernenie nepríjemných príznakov, ako sú návaly horúčavy, výkyvy nálady alebo poruchy spánku. Medzi najčastejšie používané fytoterapeutiká patria fytoestrogény (napríklad zo sóje alebo červenej ďateliny). Ide o rastlinné zlúčeniny, ktoré majú chemickú štruktúru podobnú ľudskému estrogénu. Vďaka tejto podobnosti sa môžu viazať na estrogénové receptory v tele. V závislosti od hladiny estrogénu v tele môžu pôsobiť buď mierne estrogénne (keď sú hladiny nízke, ako v menopauze), alebo antiestrogénne (keď sú hladiny vysoké, blokujú silnejší estrogén).  

Existuje aj celý rad ďalších rastlinných prípravkov s potenciálnym účinkom, ich účinnosť sa však líši a nie je vždy jednoznačne vedecky podložená. Výber konkrétnych bylín a doplnkov by sa preto mal uskutočňovať individuálne a pod vedením skúseného odborníka – naturopata, fytoterapeuta alebo kvalifikovaného výživového terapeuta. Ten zohľadní celkový zdravotný stav, užívané lieky aj osobné potreby každej ženy. Individuálny prístup je kľúčom k bezpečnej a zmysluplnej bylinné terapii v menopauze. 

Záver

Prechod do menopauzy netreba vnímať s obavami, ale ako výzvu k tomu, aby ste aktívne prevzali kontrolu nad svojím zdravím. Úprava stravovania spolu s doplnením dôležitých živín prostredníctvom výživových doplnkov môže pomôcť zmierniť nepríjemné príznaky, ale predovšetkým podporiť dlhodobé zdravie, vitalitu a kvalitu života v tejto novej životnej etape.

Čo si z tohto článku odniesť?

Zdroje:

[1] Bruyère O, Malaise O, Neuprez A, Collette J, Reginster JY. Prevalence nedostatku vitamínu D u európskych žien po menopauze. Curr Med Res Opin. august 2007; 23(8):1939-44. doi: 10.1185/030079907X219562. PMID: 17631697. https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1185/030079907X219562

[2] Azzini, E.; Raguzzini, A.; Polito, A. Stručný prehľad o vitamíne B12 Nedostatok živín – analýza niektorých prípadových štúdií u dospelých. Int. J. Mol. Sci. 2021, 22, 9694. https://doi.org/10.3390/ijms22189694

[3] Charoenngam N, Holick MF. Imunologické účinky vitamínu D na ľudské zdravie a ochorenia. Nutrients. 15. júla 2020; 12(7):2097. doi: 10.3390/nu12072097. PMID: 32679784; PMCID: PMC7400911. https://www.mdpi.com/2072-6643/12/7/2097

[4] König D, Oesser S, Scharla S, Zdzieblik D, Gollhofer A. Špecifické kolagénové peptidy zlepšujú kostnú minerálnu hustotu a kostné markery u žien po menopauze – randomizovaná kontrolovaná štúdia. Nutrients. 16. január 2018; 10(1):97. doi: 10.3390/nu10010097. PMID: 29337906; PMCID: PMC5793325. https://www.mdpi.com/2072-6643/10/1/97