Význam vitamínu D pre ľudský organizmus a zároveň jeho alarmujúci nedostatok v celej populácii motivuje väčšinu z nás k jeho užívaniu vo forme výživových doplnkov. Ponuka na trhu je naozaj široká a hoci by sa mohlo zdať, že jednotlivé produkty s vitamínom D sa príliš nelíšia, opak je pravdou. Rozdiel spočíva najmä v type vitamínu D (medzi najznámejšie patria D2 – ergokalciferol a D3 – cholekalciferol), v surovinách použitých pri výrobe a v technologickom procese spracovania a výroby.
Naším cieľom je objasniť základné rozdiely medzi jednotlivými zdrojmi (a následne aj produktmi) a uľahčiť rozhodovanie medzi vitamínom D živočíšneho alebo rastlinného pôvodu. Zozbierali sme najaktuálnejšie informácie o tejto molekule a zdrojoch používaných na jej výrobu a prehľadne sme ich zhrnuli v tomto článku.
Čo sa v tomto článku dozviete:
- Najskôr pár slov o vitamíne D
- Je možné získať vitamín D prirodzeným spôsobom?
- Všeobecný nedostatok vitamínov je alarmujúci
- Pri výbere výživových doplnkov sa oplatí vyberať skutočne kvalitné zdroje
- Živočíšny pôvod výživových doplnkov
- Stručne o technológii výroby z lanolínu
- Živočíšny zdroj nie je len otázkou etiky, ale aj množstvom chemických prípravkov
- Rastlinné zdroje – udržateľnosť a rešpekt k prírode
- Lišajník – prelomový rastlinný zdroj vitamínu D3
- Aké sú najväčšie prínosy vitamínu D získaného z lišajníka?
Najskôr pár slov o vitamíne D
Vitamín D je vitamín rozpustný v tukoch. V tele sa však správa skôr ako hormón, ktorý reguluje tvorbu kostí a vstrebávanie vápnika a fosforu z čriev. Pomáha regulovať výmenu vápnika medzi kosťami a krvou. V dojčenskom a detskom veku spôsobuje nedostatok vitamínu D deformáciu kostí, tzv. krivicu, zatiaľ čo u dospelých spôsobuje zmäkčenie kostí označované ako osteomalácia. Zdravie kostí však zďaleka nie je jeho jedinou funkciou. Dnes už vieme, že vitamín D má pre ľudský organizmus oveľa širšie uplatnenie a zasahuje do celej rady fyziologických procesov. Podľa zákonne schválených zdravotných tvrdení prispieva k udržaniu správneho stavu kostí, zubov a svalov, podieľa sa na správnej funkcii imunitného systému a na správnom delení buniek.
Je možné získať vitamín D prirodzeným spôsobom?
Hlavným zdrojom vitamínu D je vystavenie pokožky slnečnému žiareniu. Podmienkou na začatie syntézy v kožných bunkách je však dostatočná expozícia UVB žiareniu s vlnovou dĺžkou 280 – 315 nm, ktoré je možné zachytiť v Českej republike približne od mája do septembra medzi 10. a 16. hodinou. Počas prvých letných dní slnko nemá takú silu a časové okno bude dokonca kratšie, približne od 11:00 do 15:00, rovnako ako na konci leta, na prelome augusta a septembra.
Intenzita UV-B žiarenia dopadajúceho na zem sa charakterizuje UV-indexom. Geografické oblasti, v ktorých je UV-index trvalo alebo počas väčšej časti roka vyšší ako 4 (u nás je to práve len počas letných slnečných dní), majú oveľa lepšie podmienky na syntézu vitamínu D. Existujú aplikácie, ktoré vám na základe aktuálnej geografickej polohy presne vypočítajú, či je uhol dopadu slnečného žiarenia dostatočný. Môžete sa riadiť aj jednoduchým pravidlom tieňa – ak je váš tieň oveľa dlhší ako vy, slnko nie je v dostatočnom uhle a k syntéze nedôjde. Existuje však celá rada ďalších faktorov, ktoré výrazne ovplyvňujú konečné množstvo zásob vitamínu D v našom tele. Viac sa o tom môžete dočítať v našom článku Slnko ako blahodárny zdroj vitamínu D.
A tak pre mnohých z nás, ktorí žijeme mestským životom a máme pevný pracovný čas v kancelárii, môže byť prirodzené dopĺňanie zásob vitamínu D počas leta skôr ako hľadanie pokladu. V zime sú potom jediným zdrojom vitamínu D tučné ryby a ďalšie potraviny, ktoré sa v našich podmienkach pomaly vytrácajú z potravinového reťazca. Niet teda divu, že máme trvalý nedostatok vitamínu D a prakticky po celý rok sa pohybujeme v patologicky nízkych hodnotách.
Všeobecný nedostatok vitamínu D je alarmujúci
Vitamín D je pre naše telo veľmi potrebná a žiaduca látka, preto sa nemožno spoliehať iba na endogénnu produkciu v koži a už vôbec nie na potravinové zdroje. Mnohí vedci zaoberajúci sa výskumom dokonca vyzývajú na zvýšenie hranice minimálneho odporúčaného denného príjmu, ktorý je v súčasnosti pre dospelú osobu podľa EFSA 15 μg/deň (600 IU). Endokrinologická spoločnosť dokonca odporúča vyššie dávky v rozmedzí 1 500 – 2 000 IU pre všetkých mužov a ženy starších ako 18 rokov, vrátane dojčiacich a tehotných žien, najmä v prípade preukázaného nedostatku vitamínu D. Vyššie dávky vitamínu D pre deti aj dospelých sa všeobecne odporúčajú aj s ohľadom na súčasnú globálnu pandémiu COVID-19 a jej negatívny vplyv na pohyb a voľnočasové aktivity vonku.
Pri výbere výživových doplnkov sa oplatí vyberať skutočne kvalitné zdroje
Na trhu je obrovské množstvo produktov, ktoré sa líšia nielen zdrojom použitým na výrobu, ale aj ich kvalitou. Mnohé z nich navyše obsahujú celý zoznam pre niektorých nečitateľných prísad, ktorých dlhodobá konzumácia môže mať nepriaznivý vplyv na zdravie. A treba dodať, že výrobca nie je povinný uvádzať na etikete celý rad prísad (sú iba súčasťou tzv. výrobnej technológie). Podozrivo nízka cena, dlhá trvanlivosť výrobku alebo nápadná farba či chuť – to všetko môže naznačovať prítomnosť prídavných látok, ktorých bezpečnostný profil je sporný. Pre bežného spotrebiteľa nie je často jednoduché zorientovať sa v ponuke. Pozrime sa teda na základné zdroje na výrobu vitamínu D a rozdiely medzi nimi.
Doplnky stravy živočíšneho pôvodu s obsahom vitamínu D
Častou surovinou na výrobu vitamínu D, dalo by sa povedať pre väčšinu produktov na trhu, je lanolín. Termín lanolín pochádza z latinských slov lana (vlna) a oleum (olej), hoci z chemického hľadiska patrí medzi vosky. Vzniká ako sekrét vylučovaný mazovými žľazami oviec a chráni vlnu pred dažďom a inými nepriaznivými vplyvmi okolia. Hoci ovciam pri odbere lanolínu z rúna počas strihania nijako neubližuje (pokiaľ sa to vykonáva správnym a šetrným spôsobom), ide o živočíšny zdroj, a preto výrobky z neho nie sú vhodné pre ľudí, ktorí vedú vegánsky životný štýl.
Stručne o technológii výroby z lanolínu
Extrahovaná vlna sa najskôr vyperie v horúcej vode s pridaním detergentu s cieľom odstrániť prípadné parazity alebo nečistoty a vyrobí sa surový lanolín. Z neho sa potom procesom nazývaným zmydelnenie a následnou centrifugáciou oddelí tuková zložka od nemastnej zložky. Za použitia extrakčných činidiel a rozpúšťadiel sa izoluje surový cholesterol. Po ďalšom chemickom spracovaní sa nakoniec vyrobí 7-dehydrocholesterol (provitamín D3), chemicky identický s týmto provitamínom pod našej koži, ktorý reaguje so slnečným žiarením a vytvára vitamín D3. V poslednom kroku je 7-dehydrocholesterol vystavený svetlu, čím vzniká konečná stabilná forma vitamínu D3 pripravená na výrobu doplnkov stravy.
Živočíšny zdroj nie je len otázkou etiky, ale aj množstvom chemických prípravkov
Ďalšími nežiaducimi zložkami používanými pri výrobe vitamínu D z lanolínu môžu byť pesticídy alebo konzervačné látky.
Ovčia vlna môže byť kontaminovaná pesticídmi, s ktorými prichádza do kontaktu na pastvinách z chemicky ošetrených rastlín, ale aj samotné zvieratá a ich koža sú vystavené dezinfekčným kúpeľom proti kliešťom a iným škodcom.
Vzhľadom na to, že lanolín má tukovú povahu, pri kontakte so vzduchom môže žltnúť alebo oxidovať. S cieľom predĺžiť dobu skladovateľnosti mnohí výrobcovia pridávajú do lanolínu BHT (butylhydroxytoluén), najpoužívanejší syntetický antioxidant spomaľujúci žltnutie olejov a tukov. Hoci je BHT v primeranom množstve považovaný za bezpečný, v ľudskom tukovom tkanive zostávajú jeho stopové množstvá a existuje rad pochybností týkajúcich sa jeho vplyvu na zdravie (táto látka je preukázateľne karcinogénna u zvierat).
Rastlinné zdroje – udržateľnosť a rešpekt k prírode
Niet pochýb o tom, že svet sa uberá smerom k udržateľnosti a etika zohráva veľkú úlohu pri výbere produktov. Ak ste sa rozhodli dodržiavať rastlinnú stravu alebo chcete žiť udržateľným spôsobom života s cieľom byť šetrnejší k planéte, rešpektovať prírodu a zvieratá, potom produkty s výťažkom z lanolínu rozhodne nie sú tým správnym riešením.
Dlho bola rastlinnou alternatívou výroba vitamínu D z extraktu z húb. Chemicky táto forma zodpovedá vitamínu D2 (ergokalciferolu), ktorý je v súčasnosti uvádzaný ako nedostatočný zdroj vitamínu D a nemal by sa považovať za živinu vhodnú na výrobu výživových doplnkov alebo obohacovanie potravín. Štúdia z roku 2011 uverejnená v časopise Clinical Journal of Endocrinology Metabolism porovnávala vitamín D2 s vitamínom D3 a dospela k záveru, že vitamín D3 je približne o 87 % účinnejší a oveľa dlhšie udržiava koncentráciu 25(OH)D v sére.
Lišajník – prelomový rastlinný zdroj vitamínu D3
Lišajníky sú fascinujúce organizmy, ktoré v prírode vznikli symbiózou riasy a huby. Práve vďaka tomuto jedinečnému spolunažívaniu dokážu lišajníky v divokej prírode prirodzene syntetizovať a akumulovať veľké množstvo živín, vrátane vitamínu D3.
Vitamín D3 extrahovaný z lišajníka je chemicky úplne identický s tým, ktorý sa získava z rias alebo sa tvorí v našej koži pri opaľovaní.
Aké sú najväčšie prínosy vitamínu D získaného z rias?
- Vhodné aj pre vegetariánov a vegánov
- Čistota bez chémie – pestovanie a spracovanie prebieha za prísne kontrolovaných podmienok, v uzavretom cykle, bez použitia pesticídov, agresívnych chemických rozpúšťadiel či syntetických konzervačných látok.
- Ekologický a udržateľný spôsob výroby šetrný k prírode aj zvieratám
- Úspora energie (výrobný proces nie je energeticky náročný)
- Náš výrobok neobsahuje chemické konzervačné látky.
- Ekologický a udržateľný spôsob výroby šetrný k prírode aj zvieratám
Nevýhodou tohto rastlinného zdroja je iba vyššia cena, ktorá je však vyvážená jedinečným procesom pestovania, technologickým spracovaním a čistotou produktu. A v neposlednom rade zohráva dôležitú úlohu aj etický aspekt. 
