Tráviace ťažkosti na cestách: prevencia cestovnej hnačky a cestovná lekárnička

Tráviace ťažkosti patria k najčastejším zdravotným komplikáciám pri cestovaní; v tropických a subtropických oblastiach postihujú 40 až 60 % návštevníkov. Väčšine nepríjemností sa dá pritom úspešne predísť, alebo aspoň zásadne zmierniť ich priebeh. Kľúčom je pripraviť trávenie ešte pred odchodom a mať po ruke správne doplnky. V tomto článku nájdete prehľad príčin, praktický checklist a tipy, čo si vziať so sebou. [1]

Čo sa v tomto článku dozviete?

1. Prečo je trávenie na cestách zraniteľnejšie?
2. Čo je cestovná hnačka a kto je najviac ohrozený?
3. Prevencia: ako pripraviť trávenie ešte pred odchodom
4. Probiotiká, vláknina a žalúdočná kyselina
5. Čo si zabaliť: praktický cestovný checklist
6. Čo robiť pri prvých príznakoch hnačky alebo tráviacich ťažkostí?
7. Kedy vyhľadať lekára
8. Špeciálne situácie: cestovanie s deťmi, citlivé trávenie a let
9. Čo si z článku odniesť?

Prečo je trávenie na cestách zraniteľnejšie?

Počas cestovania je trávenie vystavené hneď niekoľkým faktorom, ktoré môžu narušiť jeho rovnováhu. Obzvlášť citlivo na zmeny prostredia reaguje črevný mikrobióm – spoločenstvo baktérií a ďalších mikroorganizmov osídľujúcich naše črevá. Nové, lokálne bakteriálne kmene vo vode, jedle alebo vzduchu môžu rovnováhu mikrobiómu narušiť už počas niekoľkých hodín.

K tomu sa môže pridať aj cestovný stres a narušený spánkový rytmus, ktoré ovplyvňujú takzvanú os črevo–mozog: prepojenie nervového systému a tráviaceho traktu. Stres navyše môže narušovať nielen rovnováhu črevného mikrobiómu, ale aj peristaltiku. Svoju rolu hrá tiež zmena jedálnička – vyšší príjem tukov, konzumácia korenených pokrmov a najmä odlišné hygienické štandardy pri spracovaní potravín.

Výsledkom môže byť rad tráviacich ťažkostí, ako je napríklad hnačka, nadúvanie, nevoľnosť alebo zápcha – a to aj u ľudí, ktorí doma zvyčajne tráviace problémy nemajú.

Čo je cestovná hnačka a kto je najviac ohrozený?

Cestovná hnačka sa diagnostikuje ako tri alebo viac riedkych stolíc za 24 hodín, ktoré sa objavia v zahraničí alebo krátko po návrate. Najčastejším pôvodcom je baktéria Escherichia coli, menej často Campylobacter, Salmonella alebo norovírusy. Tieto mikroorganizmy se do organizmu najčastejšie dostávajú prostredníctvom kontaminovanej vody, nedostatočne tepelne upravených potravín, neumytého ovocia a zeleniny alebo pri nedostatočnej hygiene rúk.

Rizikovými destináciami sú najmä:

• Južná a juhovýchodná Ázia
• Stredná Amerika, Mexiko, karibská oblasť
• Stredná Afrika a subsaharská Afrika
• Severná Afrika a Blízky východ

Citlivé skupiny, ktoré by mali venovať prevencii zvýšenú pozornosť:

• Deti do 5 rokov – imunitný systém, črevná bariéra aj mikrobióm menších detí je stále vo vývoji a teda náchylnejší na črevné ochorenia.

• Tehotné ženy – u ktorých môže mať dehydratácia sprevádzaná črevnými ťažkosťami závažné následky.

• Ľudia s citlivým trávením – syndrómom dráždivého čreva alebo po nedávnej liečbe antibiotikami.

• Seniori – s pribúdajúcim vekom dochádza ku zníženiu produkcie žalúdočnej kyseliny, ktorá predstavuje dôležitú súčasť obranného systému tráviaceho traktu.

Prevencia: ako pripraviť trávenie ešte pred odchodom

Účinná prevencia cestovnej hnačky kombinuje dôkladné hygienické opatrenia počas cesty s cielenou podporou čriev a mikrobiómu už niekoľko dní až týždňov pred odchodom.

Hlavné pravidlo pre rizikové destinácie je cook it, peel it, or leave it. V praxi to znamená:

• Jedzte len tepelne upravenú stravu a vyhýbajte sa surovým šalátom a nakrájanému ovociu na tržniciach.

• Pite iba balenú alebo prefiltrovanú vodu. Ľad v nápojoch v miestnych baroch väčšinou pochádza z kohútika.

• Street food nemusí predstavovať riziko, pokiaľ je pripravované jedlo čerstvé a je dôkladne tepelne upravené. Vyhýbajte sa však stánkom, kde sa pokrmy iba ohrievajú alebo dlho stoja pri izbovej teplote.

• Vždy si pred jedlom umývajte ruky, dezinfekčný gél je základ.

Probiotiká, vláknina a žalúdočná kyselina

Črevná bariéra je tvorená niekoľkými obrannými mechanizmami. Prvú líniu predstavuje žalúdočná kyselina (HCl), ktorej kyslé prostredie dokáže zneškodniť veľkú časť patogénov ešte predtým, než sa dostanú do čreva. Pokiaľ je však tvorba žalúdočnej kyseliny znížená – či už prirodzene s vekom, v dôsledku užívania liekov na prekyslenie žalúdka (tzv. IPP), alebo z dôvodu nadmerného stresu – táto ochranná funkcia sa oslabuje.

Druhú obrannú líniu tvorí črevná sliznica a črevný mikrobióm. Niektoré probiotické kmene, napríklad Lactobacillus rhamnosus GG alebo Saccharomyces boulardii, sa ukázali ako účinné pri znižovaní rizika cestovnej hnačky. Metaanalýza 12 randomizovaných kontrolovaných štúdií publikovaná v časopise Travel Medicine and Infectious Disease zistila, že užívanie týchto špecifických kmeňov probiotík bolo spojené s približne 15% znížením rizika cestovnej hnačky, pričom medzi najlepšie zdokumentované kmene patril práve Saccharomyces boulardii. Pre ich optimálny účinok sa odporúča začať s užívaním 1–2 týždne pred odchodom, aby bolo dostatok času podporiť prirodzenú rovnováhu črevného prostredia. [2][3]

Dôležitú rolu hrá tiež vláknina, ktorá podporuje rozmanitosť a stabilitu črevného mikrobiómu. U citlivejších jedincov však môže náhla zmena jedálnička spojená s vyšším príjmom vlákniny prechodne zvýšiť nadúvanie. V takýchto prípadoch je vhodné príjem vlákniny navyšovať postupne alebo ho počas cestovania krátkodobo obmedziť. Vyšší príjem vlákniny by mal byť vždy sprevádzaný dostatočným pitným režimom, aby mohla vláknina správne plniť svoju funkciu a neprispievala naopak ku vzniku zápchy.

Čo si zabaliť: praktický cestovný checklist

Doplnky, ktoré majú pri cestovaní do rizikových destinácií zmysel:

• Probiotiká: kmene ako Lactobacillus rhamnosus GG nebo Saccharomyces boulardii v kapsule nevyžadujú uchovávanie v chladničke a sú teda vhodné aj na cestovanie. S ich užívaním začnite ideálne 1 až 2 týždne pred odchodom, pokračujte po celý čas pobytu a ešte týždeň po návrate.

• Elektrolyty: pri hnačke alebo nadmernom potení (tropické teploty, fyzická aktivita) rýchlo strácate sodík, draslík a horčík. Elektrolyty obnovujú minerálovú rovnováhu a pomáhajú predchádzať dehydratácii. [4]

• Zinok: Zinok podporuje celistvosť črevnej sliznice a prirodzenú imunitu čriev. Výskumy u detí aj dospelých ukazujú na skrátenie priebehu hnačky pri dopĺňaní zinku. [5] Pokiaľ cestujete do rizikových oblastí, je vhodné začať s jeho užívaním približne 1–2 týždne pred odchodom a pokračovať počas pobytu. Tým podporíte slizničnú imunitu črevnej bariéry ešte pred prípadným kontaktom s patogénmi.

Zinok chelát 15 mg + meď

• Horčík: pri cestovnom strese a náhlej zmene stravy horčík pomáha uvoľniť črevné kŕče a udržať normálnu funkciu svalov.

Horčík, zinok + vitamín B6

• Tráviace enzýmy: Pri zmene jedálnička a konzumácii tučných či horšie stráviteľných pokrmov môžu podporiť trávenie a znížiť riziko tráviacich ťažkostí, ako je pocit plnosti alebo nadúvanie.

• Aktívne uhlie: Krátkodobo pomáha adsorbovať niektoré toxíny, plyny a ďalšie látky v čreve, a môže tak uľaviť pri飾tráviacich ťažkostiach spojených s diétnou chybou, nadúvaním, plynatosťou alebo miernejšou hnačkou. Je však dôležité si uvedomiť, že aktívne uhlie samo o sebe baktérie ani vírusy neničí, iba na seba viaže určité látky v tráviacom trakte. Pri infekčných hnačkách sprevádzaných horúčkou ale nepredstavuje riešenie príčiny problému a je vhodné zvážiť lekárske vyšetrenie. Aktívne uhlie užívajte aspoň 2 hodiny oddelene od liekov a doplnkov stravy, pretože môže znižovať ich vstrebávanie a účinnosť.

• Endiaron: Na rozdiel od aktívneho uhlia nepôsobí iba adsorpčne, ale likviduje pôvodcov infekčných hnačiek. Pôsobí priamo proti niektorým baktériám a ďalším mikroorganizmom v čreve, a preto môže byť vhodný najmä pri podozrení na bakteriálny pôvod hnačky. Nenarušuje významne črevný mikrobióm ako klasické antibiotiká a býva často využívaný pri cestovnej hnačke alebo akútnych črevných infekciách. Nie je však vhodný ako prevencia a pri pretrvávajúcich ťažkostiach, vysokej horúčke alebo krvi v stolici je vždy nutné vyhľadať lekára.

Čo robiť pri prvých príznakoch hnačky alebo tráviacich ťažkostí?

Najdôležitejším krokom je hydratácia. Hnačka spôsobuje rýchlu stratu tekutín a elektrolytov – samotná voda teda nestačí. V tomto prípade je základom voda s elektrolytmi. Pokiaľ nemáte k dispozícii zmes elektrolytov, môže ako jednoduchá prvá pomoc poslúžiť voda s malým množstvom soli a šťavou z citróna alebo limetky.

Strava pri hnačke:

• Ryža, varená mrkva, banán, toast zo svetlého chleba alebo čistý kurací vývar

• Vyhnite sa mliečnym výrobkom, surovému ovociu, tučným a koreneným jedlám

• Krátkodobo obmedzte vlákninu – fermentácia v čreve hnačku zhoršuje

Doplnky pri hnačke:

• Elektrolyty – ihneď a priebežne každé 2–3 hodiny

• Probiotiká – podporte črevo aj uprostred hnačky, nielen po nej

• Zinok – skracuje priebeh a pomáha obnoviť črevnú sliznicu

Kedy vyhľadať lekára

Väčšina cestovných hnačiek odznie sama do 3 dní. Napriek tomu sú situácie, kedy je nutná lekárska pomoc:

• Horúčka nad 38,5 °C alebo krv v stolici – môžu naznačovať bakteriálnu infekciu vyžadujúcu antibiotiká

• Hnačka trvajúca dlhšie ako 3 dni bez zlepšenia

• Príznaky ťažkej dehydratácie: závraty, tmavý moč, neschopnosť prijímať tekutiny

• Malé deti s hnačkou a vracaním – dehydratácia u nich nastupuje výrazne rýchlejšie

Špeciálne situácie: cestovanie s deťmi, citlivé trávenie a let

Cestovanie s deťmi:

Deťom od 3 rokov podávajte probiotiká v detskej forme (prášok alebo kvapky, prípadne vysypte obsah kapsuly do jedla).

Histamínová intolerancia a citlivé trávenie:

Ľudia s histamínovou intoleranciou by mali byť opatrní pri konzumácii fermentovaných jedál, starých a zrejúcich syrov (camembert) a konzervovaných rýb. Tráviace enzýmy s obsahom DAO (diaminooxidázy) môžu pomôcť znižovať príjem histamínu zo stravy. Pokiaľ vás trápia tieto zdravotné problémy, odporúčame tiež článok Aké sú príznaky histamínovej intolerancie a prečo len samotná diéta nestačí?

V lietadle:

Nízky tlak vzduchu v kabíne a nízka vlhkosť spôsobujú, že črevá reagujú citlivejšie a ľahšie dochádza k nadúvaniu. Odporúčame piť viac vody, obmedziť alkohol a kávu a vyhnúť sa sýteným nápojom a ťažkým jedlám. Horčík vo forme bisglycinátu pomôže uvoľniť svalové napätie v tráviacom trakte.

Čo si z článku odniesť?

Zdroje:

[1] Steffen R. Epidemiology of Traveler's Diarrhea. Clinical Infectious Diseases. 2005;41(Suppl 8):S536–S540. https://academic.oup.com/cid/article-abstract/41/Supplement_8/S536/569219?redirectedFrom=fulltext&login=false

[2] McFarland LV. Meta-analysis of probiotics for the prevention of traveler's diarrhea. Travel Medicine and Infectious Disease. 2007;5(2):97–105. doi:10.1016/j.tmaid.2005.10.003. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1477893905000918

[3] Bae JM. Prophylactic efficacy of probiotics on travelers' diarrhea: an adaptive meta-analysis of randomized controlled trials. Epidemiology and Health. 2018;40:e2018043. doi:10.4178/epih.e2018043. https://e-epih.org/journal/view.php?doi=10.4178/epih.e2018043

[4] World Health Organization. Diarrhoea treatment guidelines including new recommendations for the use of ORS and zinc supplementation for clinic-based healthcare workers. WHO; 2005. https://www.who.int/publications/m/item/shock-sam--diarrhoea-treatment-guidelines-including-new-recommendations-for-the-use-of-ors-and-zinc-supplementation-for-clinic-based-healthcare-workers

[5] Sazawal S, Black RE, Bhan MK, et al. Zinc supplementation in young children with acute diarrhea in India. The New England Journal of Medicine. 1995;333(13):839–844. https://www.nejm.org/doi/full/10.1056/NEJM199509283331304