Dyslipidémia, porucha metabolizmu lipidov, predstavuje celosvetovo rozšírený zdravotný problém. Dyslipidémia úzko súvisí s rozvojom kardiovaskulárnych ochorení, ktoré patria medzi najčastejšie príčiny úmrtí. Zvýšené hladiny cholesterolu, najmä LDL cholesterolu, totiž môžu prispievať k tvorbe aterosklerotických plátov v cievach a k infarktu myokardu alebo k mozgovej príhode. V tomto článku sa bližšie pozrieme na príčiny vzniku dyslipidémie a na súvislosť medzi cholesterolom a kardiovaskulárnymi ochoreniami. Zameriame sa tiež na význam prevencie a na to, ktoré doplnky stravy môžu pomôcť v boji proti dyslipidémii.
Čo sa v tomto článku dozviete?
- Čo je cholesterol?
- Súvislosť medzi cholesterolom a kardiovaskulárnymi ochoreniami
- Príčiny dyslipidémie
- Diagnostika
- Ako riešiť zvýšené hladiny cholesterolu
- Ktoré doplnky je vhodné zaradiť do stravy?
- Čo si z tohto článku odniesť?
Čo je cholesterol?
Cholesterol je látka tukovej povahy, ktorá sa prirodzene vyskytuje v našom tele. Ide o životne dôležitú molekulu, ktorú nájdeme v každej našej bunke, kde tvorí súčasť bunkových membrán. Cholesterol je tiež prekurzorom syntézy steroidných hormónov – z cholesterolu sa tvoria nielen pohlavné hormóny (napríklad testosterón, estrogény a progesterón), ale aj stresový hormón kortizol. Najväčšia časť cholesterolu sa využíva pri syntéze žlčových kyselín, ktoré pomáhajú tráviť tuky. V neposlednom rade sa z neho v koži vďaka slnečnému žiareniu tvorí vitamín D.
Väčšinu cholesterolu si náš organizmus vytvára sám, menšiu časť (cca 20 %) prijímame aj stravou. Tak cholesterol prijatý stravou, ako aj cholesterol syntetizovaný naším telom, sa transportuje v lipoproteínových časticiach (komplexoch lipidov a bielkovín), ktoré prenášajú tuky nerozpustné v krvnej plazme. Medzi štyri hlavné skupiny lipoproteínov patria:
- chylomikróny, ktoré vznikajú v tenkom čreve a dodávajú energeticky bohaté tuky z potravy do svalov alebo ich ukladajú do tukových buniek. Chylomikróny tiež prenášajú cholesterol z čriev do pečene.
- VLDL (lipoproteíny s veľmi nízkou hustotou) transportujú lipidy – triglyceridy, fosfolipidy a cholesterol z pečene a dopravujú ich do tukových buniek.
- LDL (lipoproteín s nízkou hustotou, bežne označovaný ako „zlý cholesterol“) prenáša cholesterol do tkanív. Môže sa tiež dostávať do stien tepien a prispievať tak k vzniku aterosklerózy a kardiovaskulárnych ochorení. Častice LDL obsahujú apolipoproteín B100 (Apo-B100).
- HDL (lipoproteín s vysokou hustotou, často označovaný ako „dobrý cholesterol“) je prevažne bielkovinový lipoproteín s vysokou hustotou, ktorý transportuje cholesterol z tkanív späť do pečene. Cholesterol v pečeni môže byť opätovne spracovaný a/alebo vylúčený z tela vo forme žlčových solí. Prenos cholesterolu z tkanív do pečene sa nazýva reverzný transport cholesterolu. Častice HDL obsahujú apolipoproteín B (Apo-A).
Súvislosť medzi cholesterolom a kardiovaskulárnymi ochoreniami
Syntéza a využitie cholesterolu musia byť regulované, aby sa zabránilo jeho nadmernému hromadeniu a ukladaniu v tele. Osobitný význam má abnormálne ukladanie cholesterolu a LDL častíc v koronárnych tepnách. Toto ukladanie môže viesť k ateroskleróze, ktorá je hlavným faktorom prispievajúcim k ochoreniu koronárnych tepien. [1]
Je však potrebné poznamenať, že v tom, aké škodlivé môžu byť častice LDL pre endoteliálne bunky tepien (a tým prispievať k rozvoju aterosklerózy), zohrávajú významnú úlohu metabolické procesy, ako je oxidácia alebo glykácia. Voľné radikály spôsobujú oxidačné poškodenie LDL častíc a pri glykácii molekula cukru mení štruktúru LDL, čím vznikajú glykované LDL častice. Glykácia LDL, ktorá závisí od koncentrácie cukru v krvi, môže hrať priamu úlohu pri rozvoji aterosklerózy a tiež spôsobuje, že molekula LDL je náchylnejšia na oxidáciu. [2] Zvýšená hladina LDL teda priamo neohrozuje endoteliálne bunky, ale znamená, že je k dispozícii viac častíc LDL, ktoré sa môžu oxidovať (alebo inak modifikovať) a ktoré potom s väčšou pravdepodobnosťou vedú k poškodeniu ciev. Viac sa dozviete aj v článku Hladina cukru v krvi pod kontrolou: Ako jej výkyvy poškodzujú naše telo.
Príčiny dyslipidémie
Primárna dyslipidémia zahŕňa geneticky podmienené poruchy metabolizmu lipidov, ako je napríklad familiárna hypercholesterolémia, familiárna hypertriacylglycerolémia alebo familiárna hyperlipoproteinémiá. Tieto genetické poruchy patria medzi najčastejšie dedičné ochorenia a postihujú približne 1 z každých 500 obyvateľov. [3]
Problémom pri familiárnej hypercholesterolémii je defekt receptora pre LDL cholesterol v pečeni. Za normálnych okolností pečeňová bunka prijme LDL cholesterol, ktorý sa viaže na LDL receptor, a pečeň tak dostane signál na zastavenie produkcie cholesterolu. Pri familiárnej hypercholesterolémii poškodenie LDL receptora vedie k tomu, že pečeň nedostane signál na zastavenie tvorby cholesterolu. K poškodeniu LDL receptora dochádza bežne aj v dôsledku starnutia a pri niektorých ochoreniach (najvýznamnejším je diabetes mellitus).
Hladiny cholesterolu majú teda tendenciu stúpať s vekom. Navyše strava s vysokým obsahom nasýtených tukov a cholesterolu znižuje počet LDL receptorov. Tým sa tiež oslabuje spätnoväzobný mechanizmus, ktorý dáva pečeňovej bunke signál, aby znížila syntézu cholesterolu. [3]
Sekundárna dyslipidémia môže byť dôsledkom iného ochorenia, ako je napríklad diabetes mellitus, ochorenie pečene, žlčových ciest, obličiek alebo dysfunkcia štítnej žľazy. Z tohto dôvodu je vhodné u pacientov s dyslipidémiou vyšetriť aj funkciu štítnej žľazy. [4] Vyše 90 % pacientov s hypotyreózou trpí dyslipidémiou, ale len približne 4 % ľudí s dyslipidémiou trpí hypotyreózou. [5]
Dyslipidémia môže vzniknúť aj v dôsledku vplyvu faktorov životného štýlu, napríklad pri nadmernej konzumácii alkoholu, obezite, ale aj pri infekčných ochoreniach. V prípade bakteriálnej alebo vírusovej infekcie sa zvyčajne zvyšuje koncentrácia triglyceridov. Krátko po prekonaní infekčného ochorenia preto nie je vhodné vyšetrenie lipidového profilu. Vyšetrenie lipidogramu sa odporúča vykonať približne 3 týždne po ľahšom ochorení a približne 3 mesiace po ťažšom ochorení. [6]
Diagnostika
Dyslipidémia sa často zistí pri preventívnej prehliadke na základe výsledkov krvných testov pri stanovení lipidogramu pacienta. U pacientov, ktorí majú v rodinnej anamnéze dedičné poruchy metabolizmu lipidov, a u pacientov s vyšším rizikom vzniku kardiovaskulárnych ochorení je vhodné pravidelne sledovať lipidový profil. Základným vyšetrením je stanovenie celkového cholesterolu, LDL a HDL cholesterolu a triglyceridov.
Existujú aj ďalšie parametre, ktorých testovanie je v prípade dyslipidémie vhodné. Jedným z týchto markerov je napríklad stanovenie apolipoproteínu B. Apolipoproteíny sú bielkovinové zložky lipoproteínov a práve Apo-B je ukazovateľom počtu všetkých aterogénnych lipoproteínových častíc v krvnom obehu. Mnohé štúdie z nedávnej minulosti preukázali, že zvýšené hladiny Apo-B sú lepším prediktorom rizika kardiovaskulárnych ochorení ako vyššie uvedené tradičné markery. [7] Mnohé expertné skupiny preto odporúčajú stanoviť Apo-B na posúdenie kardiovaskulárneho rizika. [11]
Ďalším vhodným ukazovateľom je C-reaktívny proteín (CRP) produkovaný pečeňou, ktorý sa používa na hodnotenie stupňa zápalu alebo infekčného ochorenia. Vývoj aterosklerózy súvisí so zápalom v stenách ciev, preto môže byť hladina hs-CRP ukazovateľom rizika vzniku kardiovaskulárnych ochorení. Bolo preukázané, že CRP koreluje s rozsahom aterosklerózy a zvýšená hladina triglyceridov a BMI úzko súvisí s vysokou hladinou CRP u pacientov s dyslipidémiou. [8]
Ako riešiť zvýšené hladiny cholesterolu
Základom liečby dyslipidémie sú nefarmakologické opatrenia, teda opatrenia bez užívania liekov. Medzi ne patrí predovšetkým pravidelná fyzická aktivita, optimalizácia telesnej hmotnosti (BMI 20–25 kg/m², obvod pása < 94 cm u mužov a < 80 cm u žien), odvykanie od fajčenia, obmedzenie konzumácie alkoholu a tiež prevencia alebo kompenzácia stresu. Kľúčovým faktorom pri riešení dyslipidémie je samozrejme aj úprava stravovania s dôrazom na stredomorský spôsob stravovania.
Ktoré doplnky je vhodné zaradiť do stravy?
Existuje celá řada stratégií, ktoré možno odporučiť ako podporné prostriedky pri liečbe dyslipidémie. Ak však zanedbávate základné výživové faktory, nie je prekvapujúce, že sa vám nepodarí udržať zdravé hladiny krvných lipidov. Preto sme pre vás z nášho portfólia vybrali nasledujúce kľúčové doplnky, na ktoré je vhodné sa v prípade dyslipidémie zamerať.
Omega-3 mastné kyseliny:
Zvýšený príjem omega-3 mastných kyselín pôsobí protizápalovo a pomáha udržiavať zdravú rovnováhu medzi omega-3 a omega-6 mastnými kyselinami. Nerovnováha medzi omega-3 a omega-6 mastnými kyselinami sa spája s celou radou zápalových ochorení, vrátane kardiovaskulárnych ochorení. Omega-3 mastné kyseliny majú tiež priaznivý vplyv na metabolizmus lipidov a cholesterolu. Zabezpečenie dostatočného množstva omega-3 mastných kyselín je tak spojené so znížením rizika kardiovaskulárnych ochorení.
Vhodným meradlom na stanovenie množstva omega-3 mastných kyselín v organizme je Index omega-3, ktorý sa využíva ako nezávislý rizikový faktor vzniku kardiovaskulárnych ochorení a predstavuje cenný nástroj na posúdenie zdravotného stavu. V spoločnosti Trime ponúkame domáci samodiagnostický test, ktorý sa vykonáva jednoduchou metódou analýzy suchej kvapky krvi z končeka prsta; z pohodlia domova bez nutnosti navštíviť akékoľvek laboratórium. Chcete sa dozvedieť viac o tom, ako test funguje? Prečítajte si článok Metóda DBS, alebo analýza suchej kvapky krvi.
Horčík:
Horčík Patrí medzi minerálne látky, ktorých v ľudskom tele často chýba. Tento prvok je v organizme nevyhnutný pre všetky reakcie, pri ktorých sa tvorí energia, a jeho nedostatok sa prejavuje napríklad únavou. V nadmernej miere sa horčík spotrebúva aj v období zvýšenej stresovej záťaže (psychickej aj fyzickej). Horčík však okrem iného reguluje enzým HMG-CoA reduktázu, ktorý ovplyvňuje metabolizmus cholesterolu (ide o ten istý enzým, na ktorý pôsobia statíny). Nedostatok horčíka tak môže prispievať k zvýšenej hladine cholesterolu a negatívne ovplyvňovať tvorbu aterosklerotických plátov.
Vitamín E:
Vitamín E patrí medzi dôležité antioxidanty, zlepšuje citlivosť buniek na inzulín, znižuje oxidačné poškodenie častíc LDL a nadmernú agregáciu krvných doštičiek. Vitamín E je označenie pre skupinu 8 foriem zlúčenín – 4 tokoferoly (alfa, beta, gama a delta) a 4 tokotrienoly (alfa, beta, gama a delta). Vitamín E s plným spektrom vrátane obsahu tokotrienoly, ktoré nájdete v produkte ProLife, vykazujú v porovnaní so samostatným alfa-tokoferolom rad zdravotných prínosov. Tokotrienoly blokujú enzým HMG-CoA reduktázu, čím potláčajú produkciu cholesterolu v tele a pomáhajú znižovať hladinu cholesterolu. [9]. Chcete sa dozvedieť viac o pôsobení vitamínu E a prečo ho kombinovať aj s astaxantínom? Prečítajte si články SkSčná sila antioxidantov: Prečo kombinovať astaxantín s vitamínom E? alebo Poznáte tokotrienoly a ich jedinečné zdravotné prínosy?
Vitamín D:
Podľa štúdií je nedostatok vitamínu D spojený nielen s vyšším rizikom vzniku kardiovaskulárnych ochorení, ale aj s ďalšími rizikovými faktormi, ako sú práve dyslipidémia, hypertenzia či cukrovka. [10] Každá bunka v tele má receptor pre vitamín D, čo svedčí o jeho dôležitosti.
Pred stanovením dávky je vhodné nechať si laboratórne zmerať hladinu vitamínu D a na základe výsledkov potom prispôsobiť suplementáciu vašim potrebám. Môžete využiť našu domácu testovaciu sadu Vitamín D Level. Z pohodlia domova a bez nutnosti navštíviť odberové centrum tak zistíte, či máte tohto kľúčového vitamínu dostatok.
Čo si z tohto článku odniesť?
-
Dyslipidémia zvyšuje kardiovaskulárne riziko: Porucha metabolizmu tukov vedie k usadzovaniu LDL cholesterolu v cievach, čo môže vyústiť do aterosklerózy, infarktu alebo mŕtvice.
-
Samotný LDL nie je jedinou hrozbou: Kľúčovú úlohu zohráva oxidácia a glykácia častíc LDL spôsobená voľnými radikálmi a vysokou hladinou cukru v krvi, ktoré poškodzujú steny ciev.
-
Príčiny sú genetické aj sekundárne: Okrem dedičnosti (napr. familiárna hypercholesterolémia) ovplyvňujú hladinu lipidov aj iné ochorenia (štítna žľaza, cukrovka), vek a životný štýl.
-
Moderná diagnostika sleduje viac než len cholesterol: Pre presné posúdenie rizika je vhodné testovať aj apolipoproteín B (Apo-B), ktorý udáva počet rizikových častíc, a zápalový marker CRP.
-
Cielená suplementácia podporuje liečbu: Základom je úprava stravovania a pohybu, ktoré je vhodné doplniť o protizápalové omega-3 mastné kyseliny, horčík na reguláciu syntézy cholesterolu a vitamín E v plnom spektre alebo vitamín D.
Zdroje:
[1] Cholesterol: syntéza, metabolizmus a regulácia, stránka o lekárskej biochémii https://themedicalbiochemistrypage.org/cholesterol-synthesis-metabolism-and-regulation/
[2] Fournet M, Bonté F, Desmoulière A. Poškodenie glykáciou: možný spúšťač závažných patofyziologických porúch a starnutia. Aging Dis. 1. október 2018; 9(5):880–900. doi: 10.14336/AD.2017.1121. PMID: 30271665; PMCID: PMC6147582. https://www.aginganddisease.org/EN/10.14336/AD.2017.1121
[3] Pizzorno Joseph E., Murray Michael T., Textbook of Natural Medicine, 2-zväzková séria. Piate vydanie, Elsevier. 2021
[4] Rizos CV, Elisaf MS, Liberopoulos EN. Vplyv dysfunkcie štítnej žľazy na lipidový profil. Open Cardiovasc Med J. 2011;5:76-84. doi: 10.2174/1874192401105010076. Epub 24. februára 2011. PMID: 21660244; PMCID: PMC3109527. https://opencardiovascularmedicinejournal.com//VOLUME/5/PAGE/76/
[5] Šatný M., Vrablík, M. Sekundárna dyslipidémia – prehľad pre praktických lekárov. https://www.medicinapropraxi.cz/pdfs/med/2019/05/11.pdf
[6] Soška V., Sekundárne dyslipidémie a ich liečba. https://www.casopisvnitrnilekarstvi.cz/pdfs/vnl/2007/04/14.pdf
[7] Feingold KR. Úvod do lipidov a lipoproteínov. [Aktualizované 19. januára 2021]. V: Feingold KR, Anawalt B, Blackman MR a kol., editori. Endotext [Internet]. South Dartmouth (MA): MDText.com, Inc.; 2000–. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK305896
[8] Swastini DA, Wiryanthini IAD, Ariastuti NLP, Muliantara A. Predikcia aterosklerózy pomocou vysoko citlivého C-reaktívneho proteínu (hs-CRP) a súvisiacich rizikových faktorov u pacientov s dyslipidémiou. Open Access Maced J Med Sci. 14. novembra 2019; 7(22):3887–3890. doi: 10.3889/oamjms.2019.526. PMID: 32127998; PMCID: PMC7048367. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7048367/
[9] Baliarsingh S, Beg ZH, Ahmad J. Terapeutické účinky tokotrienolov u pacientov s diabetom 2. typu a hyperlipidémiou. Atherosclerosis. Október 2005; 182(2):367–74. doi: 10.1016/j.atherosclerosis.2005.02.020. Epub 20. apríla 2005. PMID: 16159610. https://www.atherosclerosis-journal.com/article/S0021-9150(05)00165-6/abstract
[10] Kim MR, Jeong SJ. Vzťah medzi Vitamin D Level a lipidovým profilom u detí bez nadváhy. Metabolites. 30. júna 2019; 9(7):125. doi: 10.3390/metabo9070125. PMID: 31262034; PMCID: PMC6680594. https://www.mdpi.com/2218-1989/9/7/125
[11] Contois JH, McConnell JP, Sethi AA, Csako G, Devaraj S, Hoefner DM, Warnick GR; Pracovná skupina pre osvedčené postupy Divízie lipoproteínov a cievnych ochorení AACC. Apolipoproteín B a riziko kardiovaskulárnych ochorení: stanovisko Pracovnej skupiny pre osvedčené postupy Divízie lipoproteínov a cievnych ochorení AACC. Clin Chem. marec 2009; 55(3):407–19. doi: 10.1373/clinchem.2008.118356. Epub 23. januára 2009. PMID: 19168552. https://academic.oup.com/clinchem/article-abstract/55/3/407/5629355
